Levočská brána (Spišská Nová Ves)
Levočská brána je brána z druhej polovice 18. storočia, ktorá sa nachádza na prízemí ľavej strany prvého traktu Provinčného domu. Ide o jednouchú bránu a menší priechod pre peších, ktorý spája Letnú a Levočskú ulicu. Uprostred oblúka brány sa nachádza kamenný erb Provincie XVI spišských miest, ktorý provincii udelila cisárovná Mária Terézia v roku 1774. Na erbe je medzi dvoma gryfmi znázornený delený štít. Jeho vrchná časť je vyplnená troma skalnatými vrchmi, ktoré majú predstavovať Tatry. Nad vrchmi je zobrazené slnko a šesťcípa hviezda. V spodnej časti sú dve brvná, ktoré symbolizujú rieky Poprad a Hornád.[3][4] Uprostred je malý štít s vyrytými iniciálami: I. II. M. T., ktoré patrili cisárovnej Márii Terézii a jej synovi Jozefovi II.[4]
| Levočská brána | |
| brána a súčasť Provinčného domu | |
 Pohľad na Levočskú bránu v rámci Provinčného domu na Letnej ulici
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košice |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Mesto | Spišská Nová Ves |
| Súradnice | 48°56′40″S 20°34′06″V / 48,9445817°S 20,5683253°V |
| Štýl | rokoko |
| Materiál | kameň, tehla |
| Vznik | druhá polovica 18. storočia |
| Vlastník | Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
| - súčasť | Provinčný dom |
| - dátum vyhlásenia | 1963 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 599/1 |
| - dátum zápisu | 15. 10. 1963 |
   Poloha v rámci Slovenska
| |
  Poloha v rámci kraja
| |
| Wikimedia Commons: Levočská brána (Spišská Nová Ves) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pôvodná Levočská brána sa však nachádzala na Levočskej ulici neďaleko kaplnky a špitála (neskôr Malý kostol),[5] ktorých výstavbu mal údajne financovať majster Konrád Gaal.[6] Okolo roku 1831 bola zbúraná pre jej havarijný stav.[5][7] Pri prestavbe Provinčného domu (pôvodná radnica) medzi rokmi 1775 – 1776 pod vedením miestneho staviteľa Františka Bartela bolo prízemie doplnené o bránu pre vozy a priechod pre peších.[8] Po zbúraní pôvodnej brány sa brána a priechod Provinčného domu začala označovať ako Levočská brána.[9]
Referencie
upraviť- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online.
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2023-01-04]. Dostupné online.
- ↑ CHALUPECKÝ, Ivan. Spišská Nová Ves a okolie. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1971. (Autostop.) S. 59.
- ↑ a b JANOVSKÁ, Magdaléna; KREMPASKA, Zuzana. Provinčný dom-sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi, 2013. ISBN 9788085173123. S. 7.
- ↑ a b VOJTÁŠ, Matej. Spišská Nová Ves: Príspevok k miestopisnej monografii. 1. vyd. Spišská Nová Ves : Odbor školstva a kultúry rady ONV, 1957. S. 54.
- ↑ Mátyás Szőke, Gergely Buzás, Beatrix Romhányi. Veľký zvon vo Vyšehrade. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Miroslav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.
- ↑ KIRÁĽ, Róbert, et al. Pamiatková zóna Spišská Nová Ves: Zásady ochrany pamiatkového územia [online]. Košice: Krajský pamiatkový úrad Košice, 2015, [cit. 2023-01-04]. S. 23. Aktualizácia 2015. Dostupné online. Archivované 2022-10-01 z originálu.
- ↑ JANOVSKÁ, Magdaléna; KREMPASKA, Zuzana. Provinčný dom-sídlo Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. s. 6.
- ↑ TEREBESIOVÁ, Eva; TEREBESIOVÁ, Drahomíra. Mestá a obce Slovenska. Košice : Donatus, 1999. (Profily.) ISBN 80-967678-2-8. Kapitola Spišská Nová Ves, s. 8 – 9.