Wikipédia

Konrád Gaal

zvonolejárský a kovolejársky majster

Konrád Gaal[1] (iné mená pozri nižšie; * asi prvá tretina 14. storočia, Eberswalde/Brandenbursko – † asi 1380, Spišská Nová Ves)[2][3] bol prvý známy zvonolejársky a kovolejársky majster nemeckého pôvodu na Spiši. Zakladateľ najvýznamnejšej nekláštornej stredovekej kovolejárskej dielne na Spiši a na Slovensku.[4]

Konrád Gaal
zvonolejárský a kovolejársky majster
Štefan Kovaľ, podobizeň majstra Konráda na pamätníku Miesto prianí, 2012, Radničné námestie v Spišskej Novej Vsi
Štefan Kovaľ, podobizeň majstra Konráda na pamätníku Miesto prianí, 2012, Radničné námestie v Spišskej Novej Vsi
Štát pôsob.Uhorsko
Narodenieprvá tretina 14. storočia
asi Eberswalde/prípadne niekde v Brandenbursku
Úmrtieasi 1380
Spišská Nová Ves
Národnosťnemecká
Rodičiapripisovaný: Šalamún (Konrád) Gaal ?
PríbuzníMikuláš Gaal ml. (syn Mikuláša Gaala st.)
Matej Gaal (neznámy príbuzenský vzťah)
Vincent Gaal a Pavol Gaal (synovia Mikuláša Gaala ml.)
SúrodenciMikuláš Gaal st.
Ján Gaal
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Konrád Gaal

Mená upraviť

 
Bronzová krstiteľnica od majstra Konráda, druhá polovica 14. storočia, Kostol nanebovzatia Panny Márie v Podolínci
  • V odbornej literatúre nesprávne označovaný ako: Konrád Gaal[5][p. 1]
    • iná nesprávna forma mena: Konrád Gál[7]
    • iná nesprávna (staršia) forma mena: Konrád Galurw,[8] Konrád Gaalnaw[9] alebo Konrád Gallus[10]
  • Niekedy sa v (najmä v novej) odbornej literatúre používa označenie ako: Majster Konrád[11][12][13] alebo zriedkavo: Majster Konrád Zvonár[7]
  • lat. Conrad campanista[7][13], Salmon Conrad campanista, Conradus magister, Conradus Salamonis de Galnow, Conradis Salamonis de Gaalnaw, Salmon Conrad.[14] V listinách sa niekedy nachádzajú aj iné latinské formy mena ako: Corrardus, Conrardus alebo Conradus.[6]
  • nem. Konrad Gaal[14]
  • maď. Gaál Konrád[15]

Život upraviť

Konrádov život pred príchodom do Uhorska nie je veľmi známy.[p. 2] Okrem toho, že pochádzal z Eberswalde (prípadne odniekiaľ z Brandenburska)[p. 3] a bol talentovaný zvonolejárský majster. Prvou písomnou zmienkou je príchod majstra Konráda spolu s jeho bratmi Mikulášom a Jánom na uhorský kráľovský dvor Ľudovíta I. na Vyšehrade. Tam majster Konrád niekedy pred 1. augustom 1357 pre kráľovské rezidenčné sídlo odlial jeden z najväčších zvonov (campana magna) v stredovekej Európe.[1][4] Svedčí o tom archeologický objav zvyškov lejárskej formy s odtlačkami reliéfnej výzdoby na nádvorí dolného hradu pri Šalamúnovej veži.[2] V listine z 1. augusta 1357 kráľ Ľudovít I., za zásluhy o uliatie zvonu pre chrám na Vyšehrade, udelil majstrovi Konrádovi a jeho bratom viaceré výsady – prijal ich medzi svojich familiárov, povýšil ich do šľachtického stavu, oslobodil od všetkých pozemkových daní a umožnil im usadiť sa kdekoľvek v Uhorsku.[p. 4][1][4]

Majster Konrád sa spolu so svojimi bratmi usadil v Spišskej Novej Vsi z logických dôvodov a to: blízkosť palivového dreva, ložiská medi, hámrov a dobré cestné spojenia na dovoz cínu z Krakova. Na základe týchto výhod vznikla zvonolejárska dielňa majstra Konráda.[1][4] Kráľovské výsady si nechal Konrád potvrdiť 6. októbra 1364 pri návšteve kráľa Ľudovíta I. v Levoči. Počas svojho života majster Konrád pôsobil ako člen mestskej rady. V roku 1369 sa majster Konrád dohodol s mestskou radou a miestnym farárom Jánom na vydržiavaní osobitého kaplána (presbyter capella), ktorý mal na úmysel zakladateľa každodenne slúžiť omšu vo farskom kostole. Kaplán dostával 12 zlatých od Konráda a ďalších 12 zlatých od mesta. Na základe čoho bola 8. júna 1369 v Spišskej Kapitule vydaná listina, ktorá svedčí o zriadení kaplnky a vydržiavaní kaplána. Okrem toho Konrádovi sa pripisuje zriadenie majetkovej a finančnej základiny na výstavbu špitála vo výške 1 zlatého.[p. 5] Dokazujú to listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského, poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves. Pravdepodobne po zriadení základiny majster Konrád ešte 10 rokov žil. Posledná správou je z roku 1379, keď postavil pri kaplnke špitál pre chorých, chudobných a starých. Podľa dobovej kresby z roku 1501 sa kaplnka a špitál nachádzali na dnešnej Levočskej ulici mimo mestských hradieb pri Levočskej bráne.[13] Majster Konrád zomrel v roku 1380 vo Spišskej Novej Vsi. Pravdepodobne po sebe nezanechal žiadnych potomkov.[16]

Dielo upraviť

 
Bronzová krstiteľnica od majstra Konráda, druhá polovica 14. storočia, Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici.

Zvonolejárska dielňa upraviť

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Zvonolejárska dielňa majstra Konráda.

Rok 1357 sa všeobecne považuje za začiatok činnosti spišskej zvonolejárskej dielne, ktorú majster Konrád spolu s jeho bratmi založil a viedol v Spišskej Novej Vsi. Dielňa vznikla na výhodách blízkosti mestských lesov, medenej rudy a dovozu cínu z Krakova. Nástupcovia majstra Konráda boli súčasne aj banskými podnikateľmi. Zvonolejárska dielňa majstra Konráda nepretržite fungovala až do 20. rokov 16. storočia. Produkcia dielne sa sústredila na výrobu zvonov, krstiteľníc a ďalších predmetov každodenného života. Dvojdielne krstiteľnice a zvony sa vyznačovali jemnou ornamentálnou a epigrafickou výzdobou. Okruh objednávateľov siahal od Hevešskej župy po Malopoľsko. Na území dnešného Slovenska to bol hlavne klientela zo Spiša, Šariša, Liptova, Abova, Gemera a Oravy.[13][2]

Zvony a krstiteľnice upraviť

Za prvú prácu na území Uhorska od majstra Konráda sa tradične považuje odliatie zvonu na kráľovskom dvore na Vyšehrade (1357). S dolným priemerom 280 cm, výškou 300 cm a hmotnosťou približne 13 ton išlo pravdepodobne o jeden z najväčších zvonov v stredovekej Európe. Ďalšou Konrádovou prácou bol veľký zvon v Kysaku (1375, dosiaľ najstarší známy datovaný zvon na Slovensku), veľký zvon v Hrabušiciach (pôvodne pochádzal z Kláštoriska), stredný zvon renesančnej zvonice v Spišskej Sobote, zvon v Batizovciach (nezachoval sa) a zvon v Nižných Lapšách (dnes vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach). Majstrovi Konrádovi sa prisudzujú fragmenty zvona zo Spišského hradu (1393) a úlomky nájdené v Krypte svätého Leonarda vo Wawelskej katedrále v Krakove.[7] Okrem iného vytvoril bronzovú krstiteľnicu vo Švedlári (1360, pôvodne odliata v dnes neexistujúcej obci Tichá Voda), na ktorej sa nachádza desať odliatkov erbu kráľa Ľudovíta I.,[14][7] krstiteľnica v Spišskej Novej Vsi (vrchná kupa), krstiteľnica v Podolínci a Gelnici.[7]

Poznámky upraviť

  1. ↑ Podľa Františka Žifčáka priezvisko Gaal vzniklo nesprávnym transkribovaním textu listín z rokov 1364 a 1369 Matúšom Pajdušákom, Alexandrom Münnichom a Jánosom Illéssym. Autori nesprávne transkribovali časť textu listiny z roku 1369: „ac Jacobo Andrei Judice Item Saal nato Salmon Conrado Campanista et Hanus Koch Civibus Juratis de eadem Nova Villa“. Namiesto časti „Saal nato Salmon“ [v preklade: „(z) Saalom rodeným Salmon(om)“ alebo „Saalom synom Salmona“] tak prišli s transkripciou „Gaalnaw Salom“, z čoho odvodili chybnú interpretáciu priezviska Gaal. Starší bádatelia tak nesprávne spojili priezvisko Gaal [pôvodne Saal], ktoré patrilo členovi mestskej rady istému Salmonovi [Šalamún] s majstrom Konrádom. Tieto chybné informácie neskôr preberali automaticky ďalší historici. Žifčák upozorňuje na fakt, že neexistujú dôkazy o prítomnosti rodiny Gaalovcov počas 14. a 15. storočia v Spišskej Novej Vsi. Rovnako spochybňuje súvis rodín Gallenhof a Gaal Topper so zvonolejárskou dielňou majstra Konráda, ktorá mala údajne patriť rodine Gaalovcov).[6]
  2. ↑ Regionálny historik Eduard Pavlík na základe všeobecnej mylnej interpretácie spomína otca majstra Konráda istého Šalamúna (Konráda) Gaala, ktorý bol miestnym učiteľom farskej školy v Spišskej Novej Vsi
  3. ↑ Väčšina historikov sa prikláňa k pôvodu majstra Konráda v nemeckých hovoriacich krajinách, kým Matúš Pajdušák mu pripisoval francúzsky pôvod.
  4. ↑ Listina sa nezachovala v origináli, ale je transkribovaná v neskoršej listine z roku 1364.[6]
  5. ↑ František Žifčák toto tvrdenie spochybnil kvôli nezrovnalostiam medzi listinami uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského a poľských kráľov Jána Albrechta a Žigmunda Starého vydané pre mesto Spišská Nová Ves.[6]

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d GAAL, Konrád. In: Slovenský biografický slovník: od roku 833 do roku 1990. Zväzok II. E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. S. 146.
  2. ↑ a b c BEVILAQUA, Dušan. Majster Konrád. Levoča: Spišský dejepisný spolok, [cit. 2022-04-26].
  3. ↑ Gaal, Konrad. In: WISPELWEY, Berend. Biographical Index of the Middle Ages. Vol. 1. A – I. Berlin : K. G. Saur. S. 101. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d GAAL (Gaalnaw), Konrád. In: SPIRITZA, Juraj. Biografický slovník zvonolejárov činných na Slovensku v druhom tisícročí. Bratislava : Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, 2002. ISBN 80-968632-5-8. S. 27 – 28.
  5. ↑ Juraj Gembický. Zvonolejári, zvonári a zvonenie vo zvoniciach na Spiši. In: Pramene slovenskej hudby IX: Slovenská hudba a architektúra v rôznych perspektívach. Ed. Lucia Jakubisková, Anna Žilková. Bratislava : Slovenská národná skupina IAML, Hudobné centrum, 2020. Zborník z 9. konferencie hudobných knihovníkov, archivárov a dokumentaristov 27. – 28.11 2019. ISBN 978-80972230-5-2, 978-80-89427-48-2. S. 46.
  6. ↑ a b c d František Žifčák. Zo stredovekých dejín Spišskej Novej Vsi. In: Poznávanie dejín Slovenska: Pramene, metódy a poznatky. Ed. Marcela Domenová, Drahoslav Magdoško. Prešov, Košice : Universum, 2015. ISBN 978-80-89046-90-4. S. 119 – 126.
  7. ↑ a b c d e f Juraj Gembický. GÁL, Konrád Majster (14. storočie). In: Historia Scepusii. Ed. Martin Homza, František Žifčák, Stanislaw Andrzej Sroka. Vol. I. Bratislava, Krakov : Katedra slovenských dejín FiF UK, Instytut Historii Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2009. ISBN 978-80-968948-2-6. S. 522 – 524.
  8. ↑ Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život (Martin: Matica slovenská), 1949, s. 133.
  9. ↑ SPIRITZA, Juraj; BORODÁČ, Ladislav. Podoby starého Spiša. Bratislava : Pallas, 1975. S. 133.
  10. ↑ KOTRBA, Viktor. Umělecké řemeslo ve službách památkové péče. Umění: časopis Ústavu dějin umění Akademie věd České republiky (Praha: ČSAV), 1972, roč. 20, čís. 6, s. 548. (po česky)
  11. ↑ SPIRITZA, Juraj; UČNÍKOVÁ, Danuta. Spišské gotické krstiteľnice z tvorivého okruhu Konráda Gaala. História: zborník Slovenského národného múzea (Martin: Osveta), 1973, roč. 59, čís. 12, s. 10.
  12. ↑ RUTTKAY, Alexander T. Farebné kovy v hmotnej kultúre stredoveku na Slovensku s osobitným zreteľom na využitie striebra. Zborník Slovenského banského múzea (Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum), 2002, roč. 29, s. 17.
  13. ↑ a b c d GEMBICKÝ, Juraj. Výskum zvonov a zvonolejárov na Spiši. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513 – 2013. Ed. Mirosav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 11 – 14.
  14. ↑ a b c LYKA, K. Gaal, Konrad. In: THIEME, Ulrich; BECKER, Felix. Allgemeines Lexikon der Bildenden Künstler von der Antike bis zur Gegenwart. Band. 13. Gaab – Ginus. Leipzig : E. A. Seemann, 1921. S. 2. (po nemecky)
  15. ↑ Gaál Konrád In: Magyar életrajzi lexikon [online]. [Cit. 2022-05-02]. Dostupné online. (po maďarsky)
  16. ↑ Mátyás Szőke, Gergely Buzás, Beatrix Romhányi. Veľký zvon vo Vyšehrade. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513 – 2013. Ed. Miroslav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. S. 11 – 14.

Literatúra upraviť

  • ILLÉSY, János. Igló kir. korona- és bányaváros levéltára. Budapest : Athenaeum, 1899. (Preklad: Inventár kráľovsko-banského mesta Spišská Nová Ves od roku 1250 do roku 1700). S. 17.
  • PAJDUŠÁK, Matúš. Krátky prehľad dejín R. k. vikariátu nachodiaceho sa pod patronátom kr. kor. a baňského mesta Iglova. Igló : József Schmidt, 1906. S. 10, 39 – 40.
  • Anton C. Glatz. Stredoveké kovolejárstvo v Spišskej Novej Vsi. In: Spišská Nová Ves I.: Zborník príspevkov k dejinám a výstavbe mesta. Ed. Jozef Kuruc. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1968. S. 241 – 257.
  • SPIRITZA, Juraj. Spišské zvony. Martin : Osveta, 1972. 221 s.
  • PIIRAINEN, Ilpo Tapani; MEIER, Jörg. Das Stadtbuch von Schwedler/Švedlár: Texte und Untersuchungen zum entstehenden Neuhochdeutsch in der Slowake. Levoča : Polypress, 1993. ISBN 9788088704027. S. 35 – 36.
  • Zuzana Francová. Slovakia, V. Decorative arts. In: The dictionary of art. Ed. Jane Turner. Vol. 28. Savoy to Soderini. New York : Grove's Dictionaries Inc., 1996. ISBN 1-884446-00-0. S. 856.
  • Juraj Gembický. Majster Konrád. In: Zvony, zvonice a zvonenie na Spiši v minulosti: katalóg k výstave pri príležitosti 500. výročia úmrtia Jána Wágnera, poslednej výraznej osobnosti spišskonovoveskej stredovekej kovolejárne založenej Majstrom Konrádom, 1513-2013. Ed. Mirosav Šefčík, Zuzana Krempaská. Spišská Nová Ves : Múzeum Spiša, 2012. ISBN 9788085173086. S. 8.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konrád Gaal

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Konrád_Gaal&oldid=7827225“