Hrabušice
Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Hrabušice | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Hrabušický potok |
| Nadmorská výška | 548 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V |
| Rozloha | 40,89 km² (4 089 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 598 (31. 12. 2021) [2] |
| Hustota | 63,54 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1279 |
| Starosta | Marcel Kacvinský[3] (HLAS-SD, SME RODINA, SNS) |
| PSČ | 053 15 |
| ŠÚJ | 526592 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice |
| Telefón | 449 03 38 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hrabušice | |
| Webová stránka: hrabusice.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
PolohopisUpraviť
Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.
Susedné obceUpraviť
Spišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce
UliceUpraviť
Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického
Vodné tokyUpraviť
Hrabušický potok (hov. Vydrničanka); Hornád
Vodné plochyUpraviť
25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.
HistóriaUpraviť
Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.
Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.
Staré a cudzie názvy obceUpraviť
- 1279 (villa) Composita
- 1284 Capusdorf
- 1307 Kabuzdorf
- 1328 Kabisdorf
- 1440 Kaposztafalva
- 1773 Hrabusicze
- 1786 Harbussice
- 1920 Hrabušice
Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva
Kultúra a zaujímavostiUpraviť
PamiatkyUpraviť
Hrabušický hrad[4]Upraviť
Tiež Marcelov hrad. Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13. stor., začiatkom 15. stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. stor. tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. stor. hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
Katolícky kostolUpraviť
Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.
Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela.
Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana.
Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.
Katolícka faraUpraviť
Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.
Pravidelné podujatiaUpraviť
12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.
Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť
Farský úradUpraviť
Rímskokatolícky – Hlavná ulica 600
Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:
1710 – 1711 Vojtech Šiserovič
1711 – 1714 Juraj Janovič
1714 – 1717 Štefan Koterbakovič
1717 – 1738 Ján Magassy
1738 – 1740 Jan Augustin Švábenský
1740 – 1775 Matej Sartoris
1775 – 1776 Ignác Klaus
1776 – 1791 Ján Kraitzer
1791 – 1806 Jozef Schechovič
1806 – 1813 Ján Lipter
1813 – 1817 Ján Čamrda
1817 – 1869 Michal Kolársky (1789, Buglovce – 1869, Hrabušice)
1869 – 1906 Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 – 1948 Ľudovít Sax (1856 – 1948)
1948 – 1958 Július Hromada (1899 – 1960)
1958 – 1984 Pavol Dobránsky (1922, Markušovce -?)
1984 – 1996 ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 – 2011 Mgr. Andrej Barnáš (* 1969 Lesnica)
2011 – 2014 PhDr. Pavol Kula
2014 - Mgr. Ľubomír Cvengroš
ŠkolstvoUpraviť
Základná škola s materskou školou – Hlavná 369
PolitikaUpraviť
Predsedovia MNVUpraviť
1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)
Obecné zastupiteľstvoUpraviť
Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).
ObyvateľstvoUpraviť
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 1 476 | - |
| 1880 | 1 566 | 164 |
| 1890 | 1 405 | 176 |
| 1900 | 1 256 | 170 |
| 1910 | 1 161 | 190 |
| 1921 | 1 088 | 192 |
| 1930 | 1 402 | 224 |
| 1950 | 1 567 | 270 |
| 1961 | 1 937 | 307 |
| 1970 | 2 035 | 344 |
| 1980 | 2 117 | 441 |
| 1991 | 1 989 | 418 |
| 2001 | 2 173 | 443 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 992 | 91,7 |
| Gréckokatolícka cirkev | 9 | 0,4 |
| Pravoslávna cirkev | 5 | 0,2 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 11 | 0,5 |
| Bez vyznania | 103 | 4,7 |
| Ostatné a nezistené | 53 | 2,4 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 1 814 | 83,5 |
| rómska | 348 | 16,0 |
| rusínska | 1 | 0,0 |
| ukrajinská | 1 | 0,0 |
| česká | 3 | 0,1 |
| ostatné a nezistené | 6 | 0,3 |
Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[5]
OsobnostiUpraviť
- Štefan Lángoš (* 1897 – † 1984), lesný inžinier a historik
- Emil Makovický (* 1908 – † 1986), maliar
- Jozef Telgársky (* 1919 – † 1998), spisovateľ
- Pavol Breier (* 1921), lekár-parazitológ, fotograf a publicista
TurizmusUpraviť
Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:
- Prielom Hornádu po
turistickej značke cez rázc. Hrdlo Hornádu - Kláštorisko cez rázc. Hrdlo Hornádu alebo Podlesok
- roklina Suchá Belá cez lokalitu Podlesok po turistickej značke
- dolina Veľkej Bielej vody po turistickej značke cez Podlesok
ReferencieUpraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
- ↑ KSSJ