Hrabušice
Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
| Hrabušice | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Spišská Nová Ves |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Hrabušický potok |
| Nadmorská výška | 548 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V |
| Rozloha | 40,89 km² (4 089 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 585 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 63,22 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1279 |
| Starosta | Marcel Kacvinský[3] (HLAS-SD, SME RODINA, SNS) |
| PSČ | 053 15 |
| ŠÚJ | 526592 |
| EČV (do r. 2022) | SN |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice |
| Telefón | 449 03 38 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hrabušice | |
| Webová stránka: hrabusice.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.
Susedné obce
upraviťSpišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce
Ulice
upraviťHlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického
Vodné toky
upraviťHrabušický potok (hov. Vydrničanka); Hornád
Vodné plochy
upraviť25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.
Dejiny
upraviťArcheologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.
Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.
Názov
upraviťVývin názvu obce
- 1279 - (villa) Composita
- 1284 - Capusdorf
- 1307 - Kabuzdorf
- 1328 - Kabisdorf
- 1440 - Kaposztafalva
- 1773 - Hrabusicze
- 1786 - Harbussice
- 1920 - Hrabušice
Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva
Politika
upraviťPredsedovia MNV
upraviť1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)
Obecné zastupiteľstvo
upraviťObecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).
Obyvateľstvo
upraviťVývoj obyvateľstva od roku 1869:
| Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
|---|---|---|
| 1869 | 1 476 | - |
| 1880 | 1 566 | 164 |
| 1890 | 1 405 | 176 |
| 1900 | 1 256 | 170 |
| 1910 | 1 161 | 190 |
| 1921 | 1 088 | 192 |
| 1930 | 1 402 | 224 |
| 1950 | 1 567 | 270 |
| 1961 | 1 937 | 307 |
| 1970 | 2 035 | 344 |
| 1980 | 2 117 | 441 |
| 1991 | 1 989 | 418 |
| 2001 | 2 173 | 443 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1 992 | 91,7 |
| Gréckokatolícka cirkev | 9 | 0,4 |
| Pravoslávna cirkev | 5 | 0,2 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 11 | 0,5 |
| Bez vyznania | 103 | 4,7 |
| Ostatné a nezistené | 53 | 2,4 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
| Počet obyvateľov | % | |
|---|---|---|
| slovenská | 1 814 | 83,5 |
| rómska | 348 | 16,0 |
| rusínska | 1 | 0,0 |
| ukrajinská | 1 | 0,0 |
| česká | 3 | 0,1 |
| ostatné a nezistené | 6 | 0,3 |
Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[4]
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Rímskokatolícky Kostol Svätý sv. Vavrinca, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou, z druhej tretiny 13. storočia.[5] Úpravami prešiel na začiatku 15. storočia, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené polygonálnym. Bola pristavaná aj severná bočná kaplnka a sakristia zaklenutá valenou klenbou. V roku 1782 prešiel barokovými úpravami, keď bola novo zaklenutá loď. V roku 1916 kostol vyhorel, poškodená bola najmä veža, ktorá bola následne prestavaná. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou s rebrami s klinovitou profiláciou a loď pruskými klenbami. Z románskych detailov sa dochoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a výmaľbou v tympanóne zo začiatku 15. storočia znázorňujúcu scénu Ukrižovania a združené okná veže.[6] Hlavný oltár sv. Vavrinca je gotický krídlový z rokov 1510-1515, podieľala sa na ňom dielňa Majstra Pavla z Levoče a Majstra Hansa T. V skrini sú sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca, na vonkajších stranách pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela je prázdna, v nadstavci sú gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár sv. Anny má gotickú skriňu so súsoším Metercie z rokov 1515-1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. storočia. Krstiteľnica je renesančná pieskovcová s tepaným vrchnákom z roku 1656 od M. Zimmermana. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V sakristii sa dochovalo gotické lavabo dekorované vimperkom a krabmi.[7] Organ od neznámeho majstra je z rokov 1783-1791.[8] Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná presbytéria majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Vavrinca -
-
Okná s gotickými kružbami -
Románsky portál -
Interiér s gotickými oltármi
- Hrabušický hrad[9], alebo Marcelov hrad, archeoloická lokalita zaniknutého hradu z prvej polovice 13. storočia.[10] Nachádza sa na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Začiatkom 15. storočia bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. storočia tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. storočia hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
- Čákiovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1777. Úpravami prešla v 19. storočí.[11] Dnes sa tu nachádza rímskokatolícka fara. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s hrebienkami a lunetami a pruské klenby.[12] Fasády sú členené nárožnou bosážou a oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná prízemia sú prekryté barokovými mrežami.
- Ľudový dom č. 466 v časti Píla, jednopodlažná trojdielana päťpriestorová zrubová stavba z roku 1874. Úpravami prešiel v roku 1970 a 2003.[13] Šindľom pokrytá sedlová strecha s podlomenicopu a došteným štítom je ukončená bubníkom a hálkou.
-
Čákiovský kaštieľ -
-
-
Ľudový dom
Pravidelné podujatia
upraviť12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.
Turistika
upraviť
Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:
- Prielom Hornádu po
turistickej značke cez rázc. Hrdlo Hornádu - Kláštorisko cez rázc. Hrdlo Hornádu alebo Podlesok
- roklina Suchá Belá cez lokalitu Podlesok po turistickej značke
- dolina Veľkej Bielej vody po turistickej značke cez Podlesok
Školstvo
upraviťZákladná škola s materskou školou – Hlavná 369
Občianska vybavenosť
upraviťFarský úrad
upraviť- Rímskokatolícky – Hlavná ulica 600
Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:
1710 – 1711 Vojtech Šiserovič
1711 – 1714 Juraj Janovič
1714 – 1717 Štefan Koterbakovič
1717 – 1738 Ján Magassy
1738 – 1740 Jan Augustin Švábenský
1740 – 1775 Matej Sartoris
1775 – 1776 Ignác Klaus
1776 – 1791 Ján Kraitzer
1791 – 1806 Jozef Schechovič
1806 – 1813 Ján Lipter
1813 – 1817 Ján Čamrda
1817 – 1869 Michal Kolársky (1789, Buglovce – 1869, Hrabušice)
1869 – 1906 Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 – 1948 Ľudovít Sax (1856 – 1948)
1948 – 1958 Július Hromada (1899 – 1960)
1958 – 1984 Pavol Dobránsky (1922, Markušovce -?)
1984 – 1996 ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 – 2011 Mgr. Andrej Barnáš (* 1969 Lesnica)
2011 – 2014 PhDr. Pavol Kula
2014 - Mgr. Ľubomír Cvengroš
Osobnosti obce
upraviťRodáci
upraviť- Štefan Lángoš (* 1897 – † 1984), lesný inžinier a historik
- Emil Makovický (* 1908 – † 1986), maliar
- Jozef Telgársky (* 1919 – † 1998), spisovateľ
- Pavol Breier (* 1921 - † 2014), lekár-parazitológ, fotograf a publicista
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KSSJ
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hrabušice [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Hrabušice - Kostol sv. Vavrinca [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Hrabušice, okres Spišská Nová Ves, Kostol sv. Vavrinca [online]. Organy a organári na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
- ↑ Hrabušický hrad [online]. Slovenské hrady. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Hrabušice – katolícka fara [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.