Hrabušice

obec na Slovensku

Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Hrabušice
obec
Hrabusice1.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Vodný tok Hrabušický potok
Nadmorská výška 548 m n. m.
Súradnice 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V / 48.966667; 20.400000
Rozloha 40,89 km² (4 089 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 536 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 62,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1279
Starosta Jana Skokanová[3] (KDH)
PSČ 053 15
ŠÚJ 526592
EČV SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hrabušice
Hlavná ulica 171
053 15 Hrabušice
Telefón 449 03 38
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Hrabušice
Webová stránka: www.hrabusice.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.

Susedné obceUpraviť

Spišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce

UliceUpraviť

Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického

Vodné tokyUpraviť

Hrabušický potok (hov. Vydrničanka)

Vodné plochyUpraviť

25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.

HistóriaUpraviť

Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.

Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.

Staré a cudzie názvy obceUpraviť

  • 1279 (villa) Composita
  • 1284 Capusdorf
  • 1307 Kabuzdorf
  • 1328 Kabisdorf
  • 1440 Kaposztafalva
  • 1773 Hrabusicze
  • 1786 Harbussice
  • 1920 Hrabušice

Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

 
Pohľad na Hrabušice z Čertovej sihote

PamiatkyUpraviť

Hrabušický hrad[4]Upraviť

Tiež Marcelov hrad. Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13. stor., začiatkom 15. stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. stor. tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. stor. hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.

Katolícky kostolUpraviť

Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.

Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 – 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela.

Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana.

Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.

Katolícka faraUpraviť

Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.

Pravidelné podujatiaUpraviť

12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

Farský úradUpraviť

Rímskokatolícky – Hlavná ulica 600
Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:

1710 – 1711  Vojtech Šiserovič
1711 – 1714  Juraj Janovič
1714 – 1717  Štefan Koterbakovič
1717 – 1738  Ján Magassy
1738 – 1740  Jan Augustin Švábenský
1740 – 1775  Matej Sartoris
1775 – 1776  Ignác Klaus
1776 – 1791  Ján Kraitzer
1791 – 1806  Jozef Schechovič
1806 – 1813  Ján Lipter
1813 – 1817  Ján Čamrda
1817 – 1869  Michal Kolársky (1789, Buglovce – 1869, Hrabušice)
1869 – 1906  Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 – 1948  Ľudovít Sax (1856 – 1948)
1948 – 1958  Július Hromada (1899 – 1960)
1958 – 1984  Pavol Dobránsky (1922, Markušovce -?)
1984 – 1996  ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 – 2011 Mgr. Andrej Barnáš (* 1969 Lesnica)
2011 –  2014 PhDr. Pavol Kula

2014 - Mgr. Ľubomír Cvengroš

ŠkolstvoUpraviť

Základná škola s materskou školou – Hlavná 369

PolitikaUpraviť

Predsedovia MNVUpraviť

1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)

Obecné zastupiteľstvoUpraviť

Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).

ObyvateľstvoUpraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 1 476 -
1880 1 566 164
1890 1 405 176
1900 1 256 170
1910 1 161 190
1921 1 088 192
1930 1 402 224
1950 1 567 270
1961 1 937 307
1970 2 035 344
1980 2 117 441
1991 1 989 418
2001 2 173 443

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

  Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 1 992 91,7
Gréckokatolícka cirkev 9 0,4
Pravoslávna cirkev 5 0,2
Evanjelická cirkev a. v. 11 0,5
Bez vyznania 103 4,7
Ostatné a nezistené 53 2,4

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

  Počet obyvateľov %
slovenská 1 814 83,5
rómska 348 16,0
rusínska 1 0,0
ukrajinská 1 0,0
česká 3 0,1
ostatné a nezistené 6 0,3

Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[5]

OsobnostiUpraviť

TurizmusUpraviť

Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-01]. Dostupné online.
  5. KSSJ

Externé odkazyUpraviť