Prvoky (iné názvy: protozoá[1], jednobunkovce[2], jednobunkové živočíchy; staršie: živočíchy jednobunkové[2]; lat. Protozoa, Monocytozoa) sú „živočíšne“ (teda spravidla heterotrofné, pohyblivé a podobne) eukaryotické jednobunkové organizmy. Tradične patria aj medzi Protista.

Prvoky

Prvok Paramecium aurelia v optickom mikroskope.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Protozoa
Synonymá
jednobunkovce, Monocytozoa
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Charakteristika

upraviť

Sú to drobné organizmy, veľké od tisícin milimetra po niekoľko milimetrov, prípadne centimetrov; voľným okom je však viditeľné len malé percento druhov. Telo je zložené z jednej bunky, ktorá vykonáva funkcie celého organizmu. U niektorých druhov však vidíme tendenciu vytvárať agregácie rovnakých (Gonium, Pandorina), ale i kolónie diferencovaných buniek (Volvox), a práve tu niekde prebieha prirodzená hranica medzi jednobunkovými a mnohobunkovými eukaryotickými organizmami. Vo vnútri tela má cytoplazmu.

História

upraviť

Prvoky boli objavené až po vynáleze mikroskopu Anton van Leeuwenhoekom (v roku 1675). V 18. storočí boli nazývané animacula infusoria – „zvieratká z nálevov“ (pozri nálevníky (rozlišovacia stránka)). Ich systematické postavenie bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. V minulosti prevládali dva extrémne názory – prvoky boli považované buď za larválne štádiá neznámych (vyhynutých?) živočíchov, alebo za „zmenšeniny“ bežných zvierat s príslušnými orgánmi, ako sú oči, ústa so zubami atď. Bol to dôsledok nedokonalej optiky a mikroskopovacej techniky.

Počet druhov

upraviť

Dnes poznáme asi 60 000 druhov prvokov.

Výskyt

upraviť

Žijú spravidla v sladkej alebo slanej vode či inom vlhkom prostredí.

Výživa

upraviť

Sú spravidla heterotrofné (t.j. buď parazitické alebo saprofytické alebo symbiotické). Niektoré sú mixotrofné, t.j. heterotrofné aj autotrofné. Ak sa do definície prvokov zahrnú aj taxóny zaraďované alternatívne pod rastliny v tradičnom ponínamí, t.j. napríklad všetky rastlinné bičíkovce, potom sú niektoré prvoky čisto autotrofné.

Príjem potravy u heterotrofných druhov sa uskutočňuje:

  • difúziou cez cytoplazmatickú membránu (nízkomolekulové látky);
  • endocytózou, ktorá má 2 varianty: pinocytózu – pohlcovanie makromolekúl, tukových kvapôčok a drobných čiastočiek do veľkosti 10 μm alebo fagocytózu – pohlcovanie väčších častíc potravy (typické pre Sarcodina). Pri endocytóze sa častica dostáva dnu do bunky vliačením povrchovej membrány, ktorá utvorí okolo častice mechúrik. Pokiaľ sa na fagocytózu špecializuje jedna časť povrchu bunky, hovoríme o
  • príjmom potravy cytostómom, ktorý je typický pre Ciliophora. Nestrávené zvyšky opúšťajú bunku exocytózou cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len počas defekácie.

Zloženie

upraviť

Bunka obsahuje organely, tzv. „orgánčeky“, ktoré však nie sú analogické s orgánmi mnohobunkových živočíchov. Sú to vlastne špecializované bunkové inklúzie. Tu sú dôležitejšie z nich:

  • cytoplazmatická membrána – je to semipermeabilná blana na povrchu bunky. Niekedy je veľmi tenká (Sarcodina), niekedy je však dvojitá (mimobunkové štádiá Apicomplexa) alebo dokonca trojitá (Gregarina). Ak je spevnená systémom mikrotubulov, nazýva sa kortex, resp. pelikula (Opalinida, Ciliophora). U mnohých skupín produkuje schránku;
  • cytoplazma – nie je organela v pravom zmysle slova, pretože obaľuje všetky organely v bunke. Niekedy je diferencovaná na povrchovú viskóznu ektoplazmu a zrnitejšiu endoplazmu vnútri bunky (Ciliophora, väčšina Sarcodina), tieto vrstvy môžu byť aj zreteľne oddelené (Lobosia);
  • jadro (nukleus) je najdôležitejšou organelou. Obsahuje DNA a v ňom dochádza i k syntéze RNA. Môže byť jedno (väčšina prvokov), alebo dve (makronukleus a mikronukleus u Ciliophora), alebo pozorujeme viac nediferencovaných jadier (Opalinata, viaceré Sarcodina);
  • mitochondrie – dvojvrstvové membranózne organely, ktoré poskytujú energiu pre životné pochody v bunke. U krvných parazitov môžu atrofovať (glukóza a ďalšie živiny sú v nadbytku);
  • Golgiho aparát – tubulózna organela, zabezpečuje sekrečnú činnosť bunky. U rastlinných bičíkovcov sa tradične nazýva diktyozóm;
  • fagozóm, potravná vakuola, vzniká vliačením bunkovej membrány do cytoplazmy. Splýva s lyzozómom, s mechúrikom naplneným tráviacimi enzýmami, čo umožňuje typické intracelulárne trávenie;
  • pulzujúce (kontraktilné) vakuoly – vylučujú nadbytočnú vodu, regulujú teda osmotický tlak v bunke;
  • mikrotubuly – majú oporno-pohybovú funkciu. Sú základom bičíkov a bŕv a podieľajú sa i na stavbe pelikuly a mitotického vretienka.

Pohyb prvokov je pasívny (prúdením vody a vzduchu) alebo aktívny. Aktívny pohyb môže byť améboidný, „prelievaním“ cytoplazmy, hoci mechanizmus tohto pohybu stále presne nepoznáme (pôjde zrejme o sťahovanie plazmatických makromolekúl), alebo pomocou bŕv (cilie) a bičíka (flagellum), resp. bičíkov. Brvy a bičíky majú u všetkých eukaryotických organizmov (vrátane spermií) rovnakú stavbu: 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov, čo je jeden z najvýznamnejších dôkazov jednoty života na Zemi. Bičík sa môže priložiť k povrchu bunky, tak vzniká undulujúca membrána (niektoré Zoomastigophorea). Splývaním bŕv vznikajú ciliálne deriváty – cirry alebo membranely.


Rozmnožovanie

upraviť

Rozmnožovanie prvokov môže byť v zásade nepohlavné a pohlavné.

  • Nepohlavné rozmnožovanie je rozšírené v niekoľkých typoch:
    • binárne delenie – bunka sa rozdelí na 2 rovnaké jedince, a deje sa to v pozdĺžnom (Mastigophora), šikmom (typické pre skupiny s pevnejším povrchom) alebo v priečnom smere (Ciliophora). Špeciálnym prípadom je pučanie, keď sa z materského jedinca oddeľuje oveľa menší dcérsky, ktorý potom dorastá (Suctoria);
    • polytomia – rozpad na viac jedincov. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: sporogónia a schizogónia (–» Apicomplexa).
  • Pohlavné rozmnožovanie – Prvoky majú počas života haploidnú sadu chromozómov (Mastigophora, Apicomplexa), diploidné sú Opalinata a Ciliophora. V prvom prípade dochádza k redukcii počtu chromozómov pri prvom delení zygoty, v druhom prípade meióza prebieha pri vzniku gamét. Pohlavné rozmnožovanie má v zásade 3 varianty:
    • gametogamia – splývanie dvoch nezávislých gamét, ktoré môžu byť rovnaké (izogamia) alebo morfologicky odlíšené (anizogamia –» Apicomplexa);
    • gamontogamia – kopulácii (jadier) gamét predchádza spojenie celých buniek, alebo aspoň ich väčšej časti (Gregarina). Zvláštnym prípadom gamontogamie je konjugácia, rozšírená u Ciliophora: Dva jedince sa k sebe priložia cytostómom a splynú. Makronukleus sa rozpustí, mikronukleus sa v každej bunke dvakrát po sebe mitoticky delí, takže vznikajú 4 malé jadrá. Tri z nich sa rozpúšťajú, posledné sa ešte raz meioticky delí na stacionárne a migratívne jadro. Migratívne jadrá si jedince medzi sebou vymenia, vzápätí každé splýva so stacionárnym jadrom druhého jedinca. Vzniká synkaryon a jedince sa od seba oddeľujú. Dosť zložitým delením synkaryonu v každom jedincovi vznikajú 2 makro– a 2 mikronukleusy. Jedince sa ešte raz rozdelia, takže výsledkom konjugácie sú 4 jedince;
    • autogamia – proces samooplodnenia jadrami, ktoré vznikli v tom istom jedincovi (Foraminifera, Heliozoa, zriedka inde).

Taxonomický systém

upraviť

Systém v slovenskej wikipédii

upraviť

Podrobnosti pozri pod: Systém živých organizmov

Prvoky tvoria ríšu z domény eukaryoty. Delia sa takto:

Systém podľa tohto zdroja, 2004

upraviť

Toto je príklad úplného a typického moderného delenia prvokov (uvedené je delenie najvyšších úrovní).

Poznámka:Kríž znamená „vyhynutý“

(*) Rod Giardia + retordomonády + diplomonády + kmeň (dole nadtrieda) Parabasalia tvorili donedávna skupinu „praprvoky“ (Archaezoa) ešte v: Cavalier-Smith, 2002.

Iné delenia

upraviť

Hlavný článok:Systém živých organizmov

V tradičných slovenských systémoch sa označovali ako jednobunkovce a boli zaradené pod živočíchy (ako podríša). Živočíchy vtedy zahŕňali tak dnešné „živočíchy“ (vtedy „mnohobunkovce“), ako aj jednobunkovce/prvoky. Príklady pozri pod Systém živých organizmov.

V systémoch, ktoré používajú ríšu „Protista“, čo je dnes už veľmi zriedkavé, tvoria prvoky podríšu (a podobne) tejto ríše.

V najnovších svetových systémoch je táto skupina naopak úplne rozpustená a nahradená početnými menšími skupinami. Príklady pozri pod Systém živých organizmov.

Referencie

upraviť
  1. protozoá. In: Slovník cudzích slov (akademický)
  2. a b MASÁR, I: Niektoré dynamické črty zoologickej a botanickej no­menklatúry. In: Kultúra slova 1985, č. 9, str. 289-294 [1] S. 293

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prvoky
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Prvoky

Externé odkazy

upraviť