Obilniny (iné názvy: obilie, zbožie, cereálie, zriedkavo: zbožiny, zastarano: obiliny, nesprávne: obiloviny) sú kultúrne rastliny z čeľade lipnicovitých (a stavikrvovitých) pestované predovšetkým pre zrno v miernom pásme (ale aj v teplom pásme[1]) všetkých svetadielov, v rôznych nadmorských výškach[2]; niekedy sa takto označujú aj plody (zrná) týchto rastlín (inak nazývané aj obilky)[3]. Hlavné typy obilnín sú: pšenica, jačmeň, kukurica, ryža, raž, ovos, cirok, menej rozšírené pohánka, mohár a i. Spracúvajú sa na múku, krúpy, vločky, slad, škrob, krmivá. [2]

Ovos, jačmeň a niektoré potravinárske výrobky z obilných zŕn (chlieb, múka...)

Pestovaním obilnín sa zaoberá obilninárstvo.

Jedlé obilieUpraviť

Slovenská vyhláška pracuje popri termíne obilniny aj s podobným termínom jedlé obilie. Tento je definovaný ako „vyzreté zrná obilnín, ktoré sú po vymlátení a ďalších úpravách vhodné na priamu ľudskú spotrebu“. Jedlé obilie možno podľa tejto vyhlášky „členiť a označovať ako“:

Zdroj:[6]

Význam obilnínUpraviť

Obilniny majú v historickom vývoji ľudstva najdôležitejšie postavenie spomedzi poľných plodín. Pestujú sa v prvom rade pre zrno na konzum, na výživu zvierat, na priemyslové spracovanie a na osivo. Obilniny v ľudskej výžive zabezpečujú dnes rozhodujúcu časť energetického príjmu z potravín a nemalý podiel i z celkového príjmu bielkovín. V rozvojových krajinách je denná energetická potreby krytá zo 60 – 80 % obilninami, vo vyspelých krajinách z 20 – 40 %.

VyužitieUpraviť

Obilniny majú výhodný pomer obsahuje základných výživných látok – glycidov a bielkovín, sú zdrojom minerálnych látok a vitamínov skupiny B. Obilniny využívame na rýchlu prípravu pokrmov a to z celých alebo lúpaných zŕn, hlavne kaší (pšeničné krúpy, ovsené vločky, pohánka a podobne), hrubo a jemne mleté múky (na výrobu nekvasených placiek, osúchov, palaciniek, pečiva a chleba), na výrobu cestovín.

Na potravinárske a priemyselné účely využívame jačmeň (pri výrobe sladu a piva), v liehovarníckom priemysle na výrobu alkoholu (jačmeň, ražwhisky), alebo i na produkciu etanolu, vo farmaceutickom priemysle (raž, tritikale, kukurica, pohánka). Priemyselne sa z obilnín získava škrob, ktorý sa využíva v potravinárskom priemysle (pudingy, škrobové sirupy, marmelády, umelý med a podobne), v elektrotechnickom priemysle. Pri výrobe škrobových plastov (fólii), ktoré môžeme využiť i k nastieľaniu pôdy (t. j. k potlačeniu výskytu burín a k obmedzeniu vyparovania vody), po zbere sa rozpadnú a zaorú. Slama obilnín sa využíva k priamemu skrmovaniu ako objemové krmivo, alebo pri výrobe granúl, brikiet a ako nasávací materiál pri spracovaní vedľajších produktov repy, rezkov a melasy.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Obilniny
  •   Wikislovník ponúka heslo Obilniny

ZdrojeUpraviť

  1. obilniny. In: Encyklopédia Slovenska
  2. a b FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  3. HORECKÝ, J. K terminológii obilnín. In: Československý terminologický časopis 1962 6 [1]
  4. R.W. Welch. The Oat Crop (Production and Utilization). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2012. 584 s. Dostupné online. ISBN 978-94-011-0015-1. S. 505.
  5. The World Checklist of Vascular Plants [2]
  6. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 2/2014 o jedlom obilí a mlynských výrobkoch z obilia