Otvoriť hlavné menu

Ursida je veľký taxón mäsožravcov. V mnohých systémoch (podrobnosti pozri nižšie) je úplne alebo takmer zhodný s nadčeľaďou medvede (lat. Ursoidea) a čeľaďou medveďovité (Ursidae) či podčeľaďou medvede (Ursinae). Rody z tohto taxónu (okrem rodov zo skupiny Ailuropidini, teda okrem (časti) pánd) sa po slovensky volajú medveď, pokiaľ vôbec majú slovenské meno.

Medveďovité
Brown Bear us fish.jpg
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ursidae
G. Fischer de Waldheim, 1817
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Medzi medveďmi nájdeme najväčšieho žijúceho mäsožravca (šelmu) vôbec, je nim poddruh medveďa hnedého – kodiak, ktorý vo vztýčenej polohe na zadných nohách dosahuje výšku až 3,5 m.

Obsah

AnatómiaUpraviť

Medveďovité majú veľmi robustnú postavu, veľkú lebku, krátky chvost a silné nohy s dlhými nezatiahnuteľnými pazúrmi, ktorými môžu jediným úderom zabiť aj veľké zviera. Samce sú až o 20% väčšie než samice. Srsť býva čiernej, hnedej alebo bielej farby, obvykle majú na prsiach žltý alebo biely znak. Podľa dlhého ňufáku, malých očí a uší sa dá usudzovať, že majú výborný čuch, ale zároveň zlý zrak a sluch. Stoličky niektorých druhov stratili rezaciu a trhaciu funkciu. Miesto toho sú ploché s hrbolkami a sú výborným nástrojom k drveniu vegetácie. Medveďovité chodia pomaly a pri chôdzi sa dotýkajú zeme všetkými piatimi prstami aj pätou, ale v prípade potreby dokážu veľmi rýchlo zrýchliť a tiež veľmi dobre šplhajú.

PotravaUpraviť

Potrava väčšiny druhov medveďovitých sa skladá väčšinou zo zmesi mäsa, vrátane rýb a hmyzu, a rastlinného materiálu ako sú korene a bobule. Výhradne na mäso sa špecializuje len medveď biely, pretože nežije v prostredí s vegetáciou, zatiaľčo panda veľká je takmer výlučne vegetarián. Živí sa bambusovými výhonkami. Medvede zbierajú potravu predovšetkým vo dne a na rastlinnú stravu sa zameriava viac, než ostatné šelmy, a preto trávia omnoho viacej času kŕmením.

PôvodUpraviť

Predkom súčasných medveďov je podľa niektorých názorov oligocénny rod Cephalogale, dosahujúci približne veľkosti dnešnej pandy červenej. V tom období mali ešte všetci predchodcovia medveďov dlhý chvost a dosahovali podobných rozmerov. V priebehu evolúcie zväčšovali medvede postupne svoje rozmery, až sa nakoniec stali najväčšími suchozemskými šelmami s masívnou hlavou, silným telom a krátkym chvostom. Miestom pôvodu medveďov bola Eurázia.

SystematikaUpraviť

Ursida = Ursoidea v širšom zmysle = Ursidae A:


Priamo pod Ursida sa niekedy zaraďuje aj:

Staršie sa niekedy vedľa Ailuropodinae zaraďovala aj podčeľaď Ailurinae (dnes zaraďovaná inak alebo ako čeľaď pandovité).

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ursida
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ursida

ZdrojUpraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Medvědovití na českej Wikipédii.

Externé odkazyUpraviť