Medzev

mesto na Slovensku

Medzev (maď. Mecenzéf, nem. Metzenseif(en)) je mesto na Slovensku ležiace v Košickom kraji.

Medzev
mesto
Kostol Narodenia Panny Márie
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Vodný tok Bodva
Nadmorská výška 318 m n. m.
Súradnice 48°42′00″S 20°53′30″V / 48,700000°S 20,891667°V / 48.700000; 20.891667
Rozloha 31,86 km² (3 186 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 124 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 129,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1359
Primátor Radoslav Gedeon[3] (nezávislý)
PSČ 044 25
ŠÚJ 521671
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad v Medzeve
Štóska 6
044 25 Medzev
E-mailová adresa mesto@medzev.sk
Telefón 055 4663105
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Medzev
Webová stránka: medzev.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Medzevčan[4]

Polohopis

upraviť

Mesto sa nachádza v údolí Bodvy, na severnom okraji Slovenského krasu a juhozápadnom okraji Volovských vrchov. Od Moldavy nad Bodvou je vzdialený 17 km severozápadne, od Košíc 30 km západne a od Rožňavy 45 km východným smerom.

Mestečko Medzev bolo založené nemeckými kolonistami, ktorých do krajiny pozval po mongolskom vpáde do Uhorska v roku 1241, prostredníctvom svojích poslov vtedajší uhorský kráľ Belo IV.

Prvé osídlenie sa uskutočnilo severozápadne od terajšieho Medzeva v oblasti s názvom Dorfel (Dedinka). Pôvodné obyvateľstvo ešte aj dnes hovorí v prevažnej väčšine nemeckým nárečím, po mantácky.

Založenie Medzeva

upraviť

Pahorkatinný až vrchovinný chotár Medzeva sa rozkladá na východných svahoch Slovenského rudohoria v západnej časti Košickej kotliny. Mestečko leží 36 km na západ od Košíc v doline riečky Bodvy. Dôkazy o prítomnosti človeka na jeho území v praveku a staroveku nemáme. Ľudia v najstarších dobách osídľovali nižšie položené miesta, kde mali lepšie životné podmienky.

Nižný Medzev vznikol až v 14. storočí, hoci pôvodné osídlenie tohto územia je omnoho skoršie. Na pozvanie Arpádovcov ho po tatárskom vpáde v 2.polovici 13. storočia kolonizovali nemeckí osadníci. Prví nemeckí kolonisti sa tu usadili na mieste, kde sa potok Pivónia, dnes Pivering, vlieva do riečky Bodvy. Je to asi 2 km západne od stredu dnešného Nižného Medzeva. Toto územie okolo sútoku sa dnes nazýva Dorfel, čo v preklade znamená dedinka.

Obyvatelia Dorflu sa v prvej polovici 14. storočia presťahovali nižšie do oblasti tzv. Grundu (terajšia ulica Grund). Urobili tak s najväčšou pravdepodobnosťou kvôli nedostatku pitnej vody. Okrem toho na novom mieste mali viac ornej pôdy, lúk a pastvín i lepšie možnosti stavby početných hámrov na riečke Bodve a jej mnohých prítokoch. Odkiaľ sen nemeckí kolonisti prišli, nie je známe. Pravdepodobne boli flámskeho pôvodu.

O vzniku názvu Medzev sa zachovali rôzne povesti. Jedna z nich hovorí, že pomenovanie Medzev dostalo toto územie podľa mena istej ženy, ktorá sa volala Metzen a usadila sa so svojimi ľuďmi v už spomínanom Dorfli. Iná povesť je tiež o žene menom Metzen, ktorá vraj zachránila obyvateľov osady (Grundu) pred drakom, ktorý sa živil mladými devami. Metzen, podľa povesti, zhotovila olovenú bábku, obliekla ju ako dievča a položila pred vchod drakovej skrýše. Keď drak bábku zožral, zahynul. Osadníci potom z vďačnosti nazvali svoju obec Metzenseifen, čiže Medzev.

Tieto povesti majú určité reálne jadro. Pôvodný názov obce Medzev - Metzenseifen je zložený z dvoch častí. Prvá časť je zdrobnenina nemeckého ženského mena Mechildis resp. Methildis (Matilda) - Metzen. Druhou časťou je slovo seifen, ktoré v reči spišských Nemcov znamená potok. Ako sa Nižný Medzev po stáročia vyvíjal, vývojom prechádzali aj jeho názvy.

Nižný Medzev sa r. 1359 nazýval villa Mechenseuph, r. 1376 Mechenseyfe, r. 1407 Mechenzewph, r. 1427 Alsow Mechseff, r. 1630 Also Meczenzeff, r. 1773 už okrem nemeckého názvu Unter Mezenziff a maďarského Alsó-Meczenzéff mal aj slovenské pomenovanie Nizny Meczenziff. Roku 1805 sa volal Unter Metzenseif, r. 1906 Nižný Medzef a v roku 1920 Nižný Medzev.

Nižný Medzev spolu s Vyšným Medzevom až do 18. storočia patrili pod správu jasovského kláštora. Prvá písomná zmienka o Nižnom Medzeve je z r. 1359. Vtedy na požiadanie jasovských premonštrátov, ktorí mali spory o majetky s mestečkom Smolník, kráľ Ľudovít I. nariadil Spišskej Kapitule urobiť obchôdzku hraníc jasovského prepošstva a stanoviť jeho presné hranice. Podľa listiny vymedzujúcej tieto hranice Nižný Medzev (villa Mechenseuph) už existoval a patril do jasovského panstva.

Hámre, náboženstvo, politika

upraviť

Obyvatelia pôvodného Medzeva sa už od najstarších čias živili okrem poľnohospodárstva a baníctva aj spracovaním kovov v hámroch.

Slovo „hámor” pochádza od nemeckého slova „Hammer”, čo znamená kladivo. Výraz „hámor” sa však už oddávna užíval nielen na označenie kladiva, ale aj dielne, v ktorej veľké železné kladivá na vodný pohon spracuvávali železo, meď, cín alebo iný kov. V Medzeve to boli najčastejšie hámre na spracovanie železa.

Prvý písomný doklad o medzevských hámroch pochádza zo 14. storočia. Podľa neho Eliaš Teknagel, poddaný z Nižného Medzeva, dostal od jasovského prepošta do nájmu tri miesta pri rieke Bodve na zriadenie hámrov. Zmluva o prenájme bola podpísaná 1. mája 1376 na Spišskej Kapitule. Majster Tegnagel sa v nej zaviazal každý rok na deň sv. Juraja zaplatiť kláštoru v Jasove okrem povinných cirkevných desiatkov aj 9 zlatiek.

V r. 1403 - 1411 tu postavili 5 nových hámrov a postupne sa stavali ďalšie. Keďže Eliaš Teknagel bol s najväčšou pravdepodobnosťou Flám, touto zmluvou sa udáva aj pravdepodobný pôvod neskorších obyvateľov Medzeva. Tí sa medzi sebou nazývajú mantákmi a dodnes sa dorozumievajú zvláštnym nemeckým nárečím, tzv. mantačtinou.

Rozvoj poľnohospodárstva, baníctva, spracovania kovov a remesiel mal priaznivý vplyv na demografický vývoj Medzeva v stredoveku. V portálnom súpise z r. 1427, už popri sebe vystupujú ako 2 rozvinuté dediny Nižný a Vyšný Medzev.

Obyvateľstvo

upraviť

Národnostné zloženie

upraviť

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Národnostné zloženie - Medzev (2011)[5]
Slováci
  
69,82 %
ostatní, nezistení
  
18,79 %
Nemci
  
8,31 %
Rómovia
  
1,81 %
Maďari
  
1,27 %
  • spolu: 4 261 obyv.
  • slovenská - 2 975 (69.82%)
  • nezistená - 773 (18.14%)
  • nemecká - 354 (8.31%)
  • rómska - 77 (1.81%)
  • maďarská - 54 (1.27%)
  • česká - 19 (0.45%)
  • bulharská - 2 (0.05%)
  • moravská - 2 (0.05%)
  • poľská - 2 (0.05%)
  • rusínska - 2 (0.05%)
  • židovská - 1 (0.02%)

Národnostné zloženie v minulosti

upraviť

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2001: 3 667 obyv.

Národnostné zloženie - Medzev (2001)[6]
Slováci
  
75,43 %
Nemci
  
13,55 %
Rómovia
  
6,65 %
Maďari
  
1,55 %
ostatní,nezistení
  
2,82 %

Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1991: 3 871 obyv.

Národnostné zloženie - Medzev (1991)[7]
Slováci
  
70,45 %
Nemci
  
17,26 %
Rómovia
  
9,40 %
Maďari
  
2,12 %
ostatní,nezistení
  
0,77 %

Sčítanie obyvateľstva v roku 1930: 2 666 obyv.

Národnostné zloženie - Medzev (1930)[8]
Nemci
  
77,72 %
Čechoslováci
  
9,19 %
Maďari
  
9,00 %
ostatní,cudzinci
  
4,09 %

Atlas rómskych komunít 2013

upraviť
Atlas rómskych komunít - Medzev (2013)[9]
Nerómske obyvateľstvo
  
69,7 %
Rómske obyvateľstvo
  
30,3 %
  • Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 1 201 obyv.(30.3%)
  • Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 77 obyv.
  • Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +1 124 obyv.

Náboženské zloženie

upraviť

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 4261
Rímskokatolícka cirkev
  
58,7 %
Gréckokatolícka cirkev
  
1,95 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,61 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
0,45 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,35 %
Apoštolská cirkev
  
0,28 %
Pravoslávna cirkev
  
0,16 %
Bahájske spoločenstvo
  
0,14 %
Kresťanské zbory
  
0,02 %
Cirkev adventistov siedmeho dňa
  
0,02 %
Cirkev československá husitská
  
0,02 %
iné
  
0,23 %
bez vyznania
  
14,90 %
nezistené
  
22,15 %

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, trojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou zo začiatku 15. storočia. Na veži sú zavesené tri zvony; najstarší pochádza z roku 1800, druhý z roku 1891 a tretí z roku 1926.[10] Barokovo bol prestavaný v rokoch 1732-1735 z iniciatívy sedmohradského biskupa Georga Sorgera, miestneho rodáka. Upravovaný bol po požiari v roku 1891. V interiéri sa nachádza kamenná krstiteľnica z konca 17. storočia.[11] Hlavný oltár je stĺpová architektúra vo forme edikuly. Fasády kostola sú členené pilastrami, okná sú polkruhovo ukončené. Veža je lemovaná nárožným kvádrovaním a ukončená barokovou helmicou s laternou pod ktorou sa nachádza ochodza.

Doprava

upraviť

Do Medzeva vedie železničná trať z Moldavy nad Bodvou, od roku 2003 je tu osobná doprava zastavená. Železničná doprava pre príležitostné akcie. Nákladná železničná doprava v prevádzke.

Autobusová doprava zo Spišskej Novej Vsi, z Moldavy nad Bodvou a z Košíc.

Osobnosti mesta

upraviť

Partnerské mestá

upraviť

Pozri aj

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Medzevčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Štatistický úrad SR [online]. [Cit. 2014-07-29]. Dostupné online. Archivované 2016-12-20 z originálu.
  6. Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 2001[nefunkčný odkaz]
  7. Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1991[nefunkčný odkaz]
  8. Dáta zo sčítania obyvateľov z roku 1930[nefunkčný odkaz]
  9. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Medzev [online]. Rožňava a okolie. Dostupné online.
  12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Medzev

Externé odkazy

upraviť