Otvoriť hlavné menu

Smolník (okres Gelnica)

obec na Slovensku

Smolník (maď. Szomolnok, nem. Schmöllnitz, lat. Semelnech) je obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Smolník
obec
Smolnik10Slovakia1.JPG
Smolník v roku 1998
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Rieka Smolník
Nadmorská výška 561 m n. m.
Súradnice 48°43′49″S 20°44′24″V / 48,730278°S 20,740000°V / 48.730278; 20.740000
Rozloha 68,97 km² (6 897 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 018 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 14,76 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Starosta Radoslav Dlugoš[3] (SKS)
PSČ 055 66
ŠÚJ 543560
EČV GL
Tel. predvoľba +421-53
E-mailová adresa poslať email
Telefón 053/489 71 30
Fax 053/489 71 30
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Smolník
Webová stránka: smolnik.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Vodné tokyUpraviť

Obcou preteká potok Smolník, prameniaci povyše susednej obce Úhorná pod masívom Pipitky, s ľavobrežnými prítokmi: Starým potokom, Hekerovým potokom a Mlynovcom.

Vodné plochyUpraviť

Vodná nádrž Úhorná na hornom toku potoka Smolník, nazývaná tiež Jazero mieru či Smolnícke pleso. Plocha 4,79 ha, hĺbka približne 13 m. Postavená roku 1768 za účelom zadržiavania dažďovej vody a povodňovej ochrany, neskôr využívaná na banské účely.

DejinyUpraviť

Prvá písomná zmienka o Smolníku sa zachovala v listine z roku 1243. Starú banícku obec, pôvodne slovanskú, dosídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice, roku 1327 ju kráľ Karol Róbert podľa Štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. Roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ (vyše 16 km), ktorá sa mu darovala na večné časy.

V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. Roku 1465 pripadlo mesto panstvu Spišského hradu, stalo sa majetkom rodu Zápoľských, neskôr Thurzovcov i Csákyovcov (od roku 1638). Od júla 1600 do konca toho roka sa v Smolníku rozšírila morová nákaza, na ktorú zomrelo vyše 550 ľudí. Roku 1691 prechádzajú bane späť do vlastníctva uhorského kráľa, respektíve pod správu banskej komory. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice.

Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom. Začiatkom 19. storočia (1805) banskí úradníci postavili stále kamenné divadlo, jedno z prvých na Slovensku. Bolo vybavené strojovňou na otáčanie javiska a divadelnou knižnicou. Do dnešnej doby sa nezachovalo. Roku 1872 bola budova Komorného divadla prestavaná na tabakáreň, dnes jedinú výrobňu ručných cigár na Slovensku. Po požiari 27.augusta 1905 obec z väčšej časti vyhorela, no zachovali sa pôvodné banícke domy z 18. a 19. storočia. Roku 1910 postihla údolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a spustošila okolité lesné porasty. Na odvoz kalamitného dreva bola dočasne vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Do konca 19. storočia zanikla ťažba medi, priemysel v obci sa preorientoval na produkciu pyritu a kyseliny sírovej. Opätovný priemyselný rozmach umožnila výstavba úzkorozchodnej železnice z Gelnice (1883).

V období prvej ČSR sa postupne vyčerpali zásoby kvalitného pyritu, ťažba sa zastavila, prišla hospodárska kríza a s ňou štrajky. Železorudné bane fungovali v obci do konca 80. rokov 20.storočia. V rokoch 1990-92 prebehla likvidácia banských zariadení, podnik sa preorientoval na výrobnú strojársku a drevársku činnosť. V súčasnosti predstavuje veľký potenciál predovšetkým cestovný ruch - turistika, v zime lyžovanie.

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

Po maďarskom názve obce (Szomolnok) je pomenovaný monoklinický minerál szomolnokit (chemicky monohydrát síranu železnatého), ktorý bol prvýkrát opísaný v roku 1877.

PamiatkyUpraviť

Sakrálne pamiatkyUpraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny, trojloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a mierne predstavanou vežou z roku 1801. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Upravovaný bol v rokoch 1897, 1905. Hlavný oltár s obrazom sv. Kataríny Alexandrijskej od Henricha Fügera pochádza z roku 1805, krstiteľnica z rovnakého obdobia je z čierneho mramoru.[4] Fasáda kostola je členená lizénami. Veža pilastrami a nárožným kvádrovaním, ukončená je barokovou helmicou s laternou. Pri kostole stojí zvonica, baroková stavba na pôdoryse štvorca, členená kordónovou rímsou a ukončená barokovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová pozdnebaroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom, bez veže, z roku 1787.[5] Interiér kostola je plochostropý. Oltár je eklektická stĺpová architektúra s obrazom Krista z roku 1906 od Rezöa Ocsára. Hlavná fasáda je riešená ako rizalit s trojuholníkovým štítom. Portál má ostenie s klenákom a svetlíkom s mrežou s baníckymi symbolmi. Na ostení je vročenie z doby vzniku kostola.
  • Rímskokatolícky kostol navštívenia Panny Márie v Štóskych horách, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom s malou strešnou vežou z roku 1755.[4] Kostol má hladké fasády, veža je ukončená ihlancovou helmicou. Vstup je riešený ako murovaná predstavaná predsieň.

Ostatné pamiatkyUpraviť

  • Trojičný stĺp, barokové súsošie so sochou sv. Trojice na stĺpe z roku 1742. V roku 1801 bol premiestnený na súčasné miesto na námestí. Socha samotná je kópiou z rokov 1984-1985.[6]
  • U čierneho orla, dvojpodlažná klasicistická stavba kultúrneho domu na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z rokov 1828-1829. Nachádza sa uprostred námestia.[7] V interiéri sa nachádzala divadelná sála s javiskom a kasíno. Fasáde dominuje stredný rizalit s polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi.
  • Dom banskej komory, neskôr tabaková továreň, trojpodlažná dvojtraktová pôvodne stredoveká stavba na pôdoryse písmena E z prelomu 14. a 15. storočia. Prestavaná bola v duchu klasicizmu v roku 1795 a neskôr v roku 1872, kedy bol upravený na tabakovú továreň. Stavbe dominuje stredný rizalit ukončený atikou s trojuholníkovým štítom s tympanónom.

HudbaUpraviť

Karpatskí Nemci

ŠkolstvoUpraviť

Nachádza sa tu Základná a Materská škola, do ktorej dochádzajú deti aj z vedľajších obcí Úhorná a Smolnícka Huta.

HospodárstvoUpraviť

Dôležité firmyUpraviť

  • Železorudné bane, š.p., Spišská Nová Ves
  • Imperial Tobacco Slovakia, a.s., Bratislava
  • Obecný podnik lesov, Smolník

DopravaUpraviť

Križovatka ciest II. triedy č. 549 (Rožňava - Mníšek nad Hnilcom) a č. 548 (Košice - Smolník). Cesta II/549 je v zime v úseku Úhorná - stred obce - Úhornianske sedlo (hranica okresu neudržiavaná. Autobusové spojenie Margecany - Mníšek n.Hnilcom - Smolník a diaľkový spoj Spiš.N.Ves - Smolník - Košice.

ŠportUpraviť

V obci funguje lyžiarsky oddiel a stolnotenisový oddiel, ktorí sa zúčastňujú pravidelných súťaží organizovaných okresom alebo krajom http://tj.tym.sk"stránka telovýchovnej jednoty v Smolníku

Osobnosti obceUpraviť

RodáciUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b Smolník [online]. Rožňava a okolie. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť