Turňa nad Bodvou

obec na Slovensku v okrese Košice-okolie

Turňa nad Bodvou (maď. Torna, nem. Tornau) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.

Turňa nad Bodvou
obec
Turniansky hrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice-okolie
Región Abov
Vodný tok Bodva
Nadmorská výška 190 m n. m.
Súradnice 48°36′05″S 20°52′42″V / 48,6013°S 20,8783°V / 48.6013; 20.8783
Rozloha 23,21 km² (2 321 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 675 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 158,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1198
Starosta Atila Oravecz[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 044 02
ŠÚJ 559784
EČV (do r. 2022) KS
Tel. predvoľba +421-55
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Moldavská cesta 419/49
044 02 Turňa nad Bodvou
E-mailová adresa turna@turnanadbodvou.sk
Telefón +421 55 466 21 01
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Turňa nad Bodvou
Webová stránka: turnanadbodvou.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Turňan i Bodvianskoturňan[4]

Polohopis

upraviť

Obec sa nachádza na pomedzí Turnianskaej kotliny (podcelok Slovenského krasu) a Košickej roviny, geomorfologického podcelku Košickej kotliny. Severne od obce sa nachádza Turniansky hradný vrch so zrúcaninou hradu, ktorý patrí k Zádielskej planine a je súčasťou národného parku. Asi 10 km na východ sa nachádza mesto Moldava nad Bodvou, 5 kilometrov južne už leží maďarská obec Hidvégardó. Rožňava leží 31 km západne, Košice sú vzdialené cca 38 km východným smerom.

Prírodné zaujímavosti

upraviť

Z prírodných zaujímavostí stojí za zmienku neďaleká Zádielska tiesňava, známa najdlhším traverzom v Európe, ktorej celková dĺžka presahuje 850 metrov. Je tvorená vápencovými stenami, dosahujúcimi výšku niekoľko desiatok metrov.

Vodné toky a plochy

upraviť

Katastrálnym územím obce preteká riečka Bodva a Hájsky potok. Okrem nich sa neďaleko obce nachádza rybník.

Pravek a starovek

upraviť

Prvé náznaky osídlenia sú tu doložené nálezmi z bronzovej a neskôr železnej doby. Na konci železnej doby sa zaoberajú prví obyvatelia Turne aj baníctvom.

Stredovek

upraviť

Raný stredovek

upraviť

Po veľkom sťahovaní národov a tým aj príchodom Slovanov sa začínajú na území Slovenska formovať prvé kmeňové zväzky a štátne útvary. Od Samovej ríše postupne až po Nitrianske kniežatstvo a neskôr aj Veľkú Moravu. Tá sa však po smrti Svätopluka a po príchode staromaďarských kmeňov začína postupne rozpadať, až nakoniec zanikne. Keď vodca Arpád tiahol so svojím ľudom krajinou, pri odpočinku v Szerencsi vyslal s vojskom Borsa, syna Börgéra, na obhliadku územia až k poľským hraniciam. Toto územie získal Börgér a jeho syn. Usadili sa v údolí Bodvy a Slanej. Situácia sa však mení na konci 9. storočia, keď staromaďarské kmene prešli z kočovného typu života na usadlý. Vajk s otcom Gejzom prijali kresťanstvo a obaja si zvolili meno Štefan. Následne na prelome tisícročí vzniklo Uhorské kráľovstvo. Nastala postupná konsolidácia pomerov v krajine, rozmach feudalizmu a kristianizácia. Začala sa formovať stredoveká šľachta. Turňa sa začlenila do nového štátneho útvaru, súčasťou ktorého zostala po niekoľko stáročí. Stavba kostola tu spadá do obdobia kristianizácie okolo 11. storočia. Cirkevne bola Turňa ústredím hlavného krajinského dekanátu troch poddekanských oblastí ostrihomského arcibiskupstva, založeného svätým Štefanom. O začiatku výstavby Turnianskeho hradu nie sú zachované žiadne známe pramene.

Vrcholný stredovek

upraviť

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1198. Dokazuje to listina pápeža Inocenta III., ktorý Turňu daroval antiochijskej princeznej. Podľa listinného dôkazu prvým majiteľom turnianskeho panského majetku bol krajinský sudca, palatín a župan bán Domokos, najznámejší člen rodu Myskócz. Majetok získal darom od kráľa Bela III. Turňa predtým bola kráľovským majetkom a miestom pobytu kráľov Árpádovcov. Po smrti bána Domokosa bola znovu kráľovským majetkom a v roku 1243 ju Belo IV. daroval bratom Bebekovcom. V tom čase tu stál starý hrad. Mongolské hordy Turňu úplne spustošili a vypálili, obyvatelia aj kráľ Belo IV. sa len po odchode Mongolov mohli vrátiť domov. Pred nájazdníkmi kráľ utekal cez Turňu do Zádielskej doliny, kde sa ukryl v jaskyniach. Dôkaz o tom sa nachádzajú tak v kronikách a známych legendách, ako aj v miestnych pomenovaniach, ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa) či Király aszatala (Kráľovský stôl). Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a Hrhova povýšil do zemianskeho stavu. Aj neskôr sa sem rád vracal, v Turni býval na hrade a v Hrhove si dal postaviť svoj stan na mieste i dnes zvanom Palota. Roku 1255 sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a darovacie listiny, zničené počas mongolskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. V poslednom roku svojho života daroval hrad aj s panským majetkom grófom Tekusovcom zo Šarišskej župy.

Neskorý stredovek

upraviť

Turňa nad Bodvou tvorila pôvodne príslušenstvo Turnianskeho hradu a od roku 1476 bola poddanským mestečkom, zároveň bola strediskom Turnianskej župy. Tornayovci boli majiteľmi hradu a obce do roku 1406, kedy ich rod vymrel. Roku 1409 bola Turňa povýšená na mesto a v roku 1476 sa ako slobodné mesto stala sídlom súdnictva. Turniansky hrad s mestom a viacerými poddanskými dedinami daroval kráľ Žigmund Pavlovi Bessenyő Ezdegeiovi a Štefanovi Sáfár Berencsimu z Nitrianskej župy.

Novovek

upraviť

Neskôr sa tu vystriedalo viac majiteľov a hrad bol vystavený aj častým vojenským útokom. Roku 1652 ho obsadili Osmani, mesto bolo v plameňoch. Roku 1678 bolo obkľúčené vojskom Imricha Tököliho, o rok neskôr sa mesto podarilo obsadiť rakúskym vojskám, no už v roku 1681 ho znovu získal Tököli, ktorý tiahol so svojím oddielom z Košíc do Fiľakova. Po porážke tzv. Tököliho povstania Turniansky hrad obsadili cisárske vojská. Roku 1685 dal na rozkaz cisára Leopolda generál Schultz hrad vyhodil do povetria. Za Františka II. Rákociho národné hnutie a povstanie vrcholilo. V jeseni 1703 do Turne prišli vojská Miklósa Bercsényiho a tu sa spojili s oddielmi Rákociho vojska. Rákoci v októbri roku 1706 navštívil naverbovaných vojakov a s vodcami Bercsényim a Károlyim rokovali o obliehaní mesta Košice. 23. decembra 1706 z Rožňavy do Košíc prechádzal cez Turňu. Roku 1707 idúc do Rožňavy sa ubytoval v turnianskom kaštieli, hrad bol už neobývateľný. V období národnooslobodzovacieho boja (1848) v zachovalých miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času je hrad v ruinách.

Moderná doba

upraviť

Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto odstreľovali cestu vedúcu do Košíc. Dodnes si obec zachovala svoj pôvodný charakter s kostolom, kaštieľom, hradom a domami niekdajších hradných remeselníkov na námestí. Novšia zástavba sa nachádza na severnom okraji intravilánu Turne, najmä v blízkosti cesty I/16.

Obyvateľstvo

upraviť

Pri sčítaní v roku 2021 žilo v obci 3 700 obyvateľov. Z toho bolo 1 793 (48,5%) slovenskej, 1 211 (32,7%) maďarskej, 127 (3,4%) rómskej a 551 (14,9%) nezistenej národnosti.

Štatistika získaná sčítaním obyvateľov v roku 2001 vykazovala v obci celkovo 3 213 obyvateľov. Z toho bolo 1 411 (43,9%) slovenskej, 1 400 (43,6%) maďarskej, 259 (8,1%) rómskej a 143 (4,5%) inej národnosti.

Štatistika získaná sčítaním obyvateľov v roku 2011 vykazovala v obci celkovo 3 511 obyvateľov. Z toho bolo 1 019 slovenskej, 2 036 maďarskej, 10 rómskej, 21 rusínskej a 425 inej národnosti.

Kultúra a zaujímavosti

upraviť

Pamiatky

upraviť
  • Turniansky hrad, zrúcanina stredovekého hradu z druhej polovice 13. storočia.[5] Hrad bol sídlom Turnianskeho komitátu a Turnianskej stolice. Vlastníkom hradu bol rod Turnianskych (Tornajovcov), ktorí hrad dostali do držby za odmenu pri obrane krajiny pri tatárskom vpáde. V roku 1357 bol hrad rozšírený o objekt gotického paláca. Po vymretí Turnianskych bol hrad vo vlastníctve rozličných majiteľov, napríklad Imricha Zápoľského. V období tureckých bojov bol hrad novo opevnený, napriek tomu sa ho v roku 1652 zmocnili Turci. Počas protihabsbuských stavovských povstaní slúžil hrad ako povstalecká pevnosť a tak bol v roku 1685 cisárskym generálom Schultzom zbúraný. Od tej doby je v ruinách.
  • Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytériom a predstavanou vežou, z prelomu 13. a 14. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli na okraji obce. Pôvodné patrocínium bolo sv. Egídia. Pôvodná pravouhlá svätyňa bola pred rokom 1406 nahradená súčasnou polygonálnou. V tomto období vznikla aj hodnotná fresková výmaľba interiéru. V 16. storočí bol kostol protestantský. Severne orientovaná kaplnka bola v 18. storočí doplnená o barokovú výmaľbu. Úpravami kostol prešiel ešte v rokoch 1889 a 1930. V roku 2014 boli reštaurované stredoveké fresky vo svätyni.[6] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi a v presbytériu s oknami s gotickými kružbami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kaštieľ Keglevičovcov, dvojpodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse písmena L s dvoma kruhovými nárožnými vežami zo 17. storočia. Nachádza sa v blízkosti kostola. Na začiatku 19. storočia bol klasicisticky upravený Zičiovcami, ktorí ho zdedili po Keglevičovcoch.[7] V súčasnosti je kaštieľ v ruinách a čaká na obnovu.
  • Župný dom, dvojpodlažná baroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou z 18. storočia. Klasicisticky bol upravený v roku 1820.[8] Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený župný erb. V súčasnosti pamiatka chátra a postupne zaniká.

Hospodárstvo

upraviť

Dôležité firmy

upraviť

Najväčším a zároveň najbližším priemyselným podnikom je závod na výrobu cementu Danucem Slovensko a.s. (kedysi Východoslovenské stavebné hmoty a.s. (VSH, a.s.)). Tento závod poskytuje pracovné príležitosti nielen obyvateľom Turne, ale aj z obcí v blízkom okolí. Základný areál firmy je lokalizovaný v katastrálnom území obce Dvorníky-Včeláre, ktorá leží asi 4 km západne od obce Turňa nad Bodvou. Základným predmetom činnosti firmy je výroba a predaj cementu, štrkopieskov a betónu. Základnou surovinou na výrobu slinku je vápenec, ktorej dodávateľom je lom Včeláre, vzdialený približne jeden kilometer od areálu firmy.

Školstvo

upraviť

V starších dobách vznikali prvé školy na miestach, kde sa nachádzala farnosť a prvými učiteľmi boli zväčša kňazi. Pred rokom 1869 existovala v Turni nad Bodvou rímskokatolícka ľudová škola. Jej prvými učiteľmi boli Endre Mészáros a Ádám Tóth. Prvý údaj o počte žiakov je z roku 1910, kedy školu navštevovalo 248 žiakov. V roku 1914 došlo k zoštátneniu školy a vznikla tak Štátna ľudová škola. Vyučovanie prebiehalo prevažne v maďarskom jazyku a prvá slovenská trieda sa spomína až v roku 1924 a navštevovalo ju 44 žiakov.

V roku 1930 vznikla samostatná Slovenská národná škola s vyučovacím jazykom československým, ktorú navštevovalo 83 žiakov. Po druhej svetovej vojne v roku 1948 bola škola premenovaná na Obvodnú meštiansku strednú školu, ktorá mala 152 žiakov v troch triedach. Jej riaditeľom bol Július Štrba. V roku 1953 bola zriadená Osemročná stredná škola, ktorá vznikla zlúčením bývalej národnej a strednej školy. V rokoch 19601968 bolo zrušené riaditeľstvo maďarskej školy a obe školy boli zlúčené ako Základná deväťročná škola.

V súčasnosti sa v obci nachádza materská škola a dve základné školy, jedna s vyučovacím jazykom slovenským a druhá s maďarským. Obe základné školy sú lokalizované v jednom areáli neďaleko materskej školy. Školy navštevujú aj žiaci z okolitých obcí, v ktorých škola úplne chýba alebo má len prvý stupeň (1. až 4. ročník). Obe základné školy sú vybavené triedami, odbornými učebňami aj knižnicou. Prostredníctvom projektu Infovek získali obe školy počítače.

Predškolskú výchovu v obci zabezpečuje materská škola. Je umiestnená v južnej časti intravilánu v blízkosti železničnej trate. Do roku 1989 sa v Turni nad Bodvou nachádzali 3 materské školy, ktoré v priemere navštevovalo 145 detí v 7 triedach. Po roku 1989 boli triedy pre rómske deti zrušené a neskôr pre nízky počet detí bola zrušená aj najstaršia materská škola v centre obce. Na jej mieste sa teraz nachádza budova obecného úradu. V dnešnej dobe funguje materská škola s celodennou prevádzkou pre dve triedy a s poldennou prevádzkou pre deti zo znevýhodneného prostredia (15 rómskych detí), kde sa zaškoľujú rok pred nástupom do nultého alebo prvého ročníka ZŠ.

Doprava

upraviť

Cestná doprava

upraviť

Turňou v minulosti prechádzala štátna cesta I/16 (v tom čase I/50), no v 70. rokoch bola vybudovaná preložka cesty mimo intravilán obce. V súčasnosti obcou prechádzajú už len cesty III. triedy - konkrétne III/3329 do Dvorníkov, III/3299 na štátnu hranicu pri Hosťovciach, III/3302 do Žarnova a Pedera a III/3306 do Hačavy.

Železničná doprava

upraviť

Železničná doprava existuje v Turni nad Bodvou od 12. októbra 1890, keď bola sprevádzkovaná trať Košice-Turňa nad Bodvou. 23. januára 1955 bol otvorený úsek Turňa nad Bodvou – Rožňava, ktorý tak vytvoril významný dopravný koridor Zvolen – Košice cez južné okresy Slovenska.

Železničná stanica sa v Turni nachádza v juhovýchodnej časti intravilánu a má štyri koľaje, určené pre odbavenie osobnej dopravy.

Osobnosti obce

upraviť

Rodáci

upraviť

Galéria

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Bodvianskoturňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. Turňa nad Bodvou [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Turňa nad Bodvou [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť