Turnianska kotlina

kotlina na Slovensku

Turnianska kotlina predstavuje geomorfologický podcelok Slovenského krasu; nachádza sa v juhozápadnej časti východného Slovenska.

Turnianska kotlina
geomorfologický podcelok
Okolie Hrhova
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okresy Košice-okolie, Rožňava
Nadradená
jednotka
Slovenský kras
Susedné
jednotky
Zádielska planina
Horný vrch
Silická planina
Dolný vrch
Košická rovina
Súradnice 48°35′31″S 20°44′20″V / 48,592°S 20,739°V / 48.592; 20.739
Najnižší bod východný okraj podcelku
 - výška cca 180 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Wikimedia Commons: Turnianska kotlina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Východná čast Turnianskej kotliny. Vľavo planina Horný vrch, Zádielska tiesňava, Zádielska planina, Turniansky hradný vrch, vpravo štruktúrny tvrdoš Hradisko (výstup turnaika), vpravo hore východné ukončenie Dolného vrchu. V pozadí Košická rovina Košickej kotliny, pahorkatina Cserehát v Maďarsku, a úplne vzadu reťaz niekdajších suboceánskych stratovulkánov - Slanské vrchy/Zemplényi-hegység.
Inverzia nad Turnianskou kotlinou. Pohľad z planiny Horný vrch do centrálnej časti kotliny. V pozadí masív najvyššieho vrchu planiny Dolný vrch (Pavlovský vrch, 611 m n. m.). Výškový rozdiel medzi dnom kotliny a morfologickou hranou Horného vrchu je v týchto miestach asi 500 m.
Pohľad do Turnianskej kotliny zovretej medzi masívy vápencových planín. Vľavo planina Alsó-hegy/Dolný vrch, vpravo Horný vrch a Zádielska planina, v pozadí Silická planina (Silické úbočie)) z Košickej roviny v Košickej kotline.

Polohopis

upraviť
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatySlovenské rudohorieSlovenský krasTurnianska kotlina
***

Podcelok zaberá strednú až juhovýchodnú časť Slovenského krasu, v údolí riečky Turňa.[1] V rámci krajinného celku susedí na severe so Zádielskou planinou a Horným vrchom, západný okraj vymedzuje Silická planina a južným smerom strmo vystupuje Dolný vrch. Východným smerom nadväzuje rovinatá Košická rovina, patriaca do Košickej kotliny.[2]

Morfológia a geomorfológia, geologická stavba, geologická literatúra

upraviť

Morfologicky predstavuje gigantickú depresnú formu, ktorú vo veľkom rozsahu (plošne i objemovo) pôvodne vypĺňali dnes už v značnej miere zerodované a zdenudované spodnotriasové, nekrasové sinské vrstvy, silickojablonické vrstvy a bodvasilašské vrstvy werfénskeho súvrstvia. Geologická stavba Turnianskej kotliny je pomerne zložitá, zúčastňuje sa na nej viac tektonických jednotiek. Zaujala už starších bádateľov, ktorí jej venovali pomerne rozsiahle elaboráty (napr. [3],[4]) Turnaikum tu zastupujú predovšetkým morfologicky výrazné pahorky, tzv. štruktúrne tvrdoše, situované pod planinou Horný vrch (Okrúhle, Dlhé, Hradisko) a Strážne pod Zádielskou planinou, ktoré budujú hlavne triasové hončianske vápence (svetlé kryštalické vápence), a pahorky Veľký Paklán i Malý Paklán ležiace pod Dolným vrchom, ktoré sú geologicky odlišné - budujú ich triasové paklianske piesčité vápence; patria však do rovnakej tektonickej jednotky - turnaika (porovnaj [5]). Turnaikum v Turnianskej kotline detailne charakterizuje J. Mello (1997)[6]. Zhrnutie vo vzťahu ku geologickej stavbe kotliny podáva ten istý autor v rovnakej publikácii na inom mieste (pozri[7]). Kotlinu ohraničujú vápencové planiny; na juhu planina Dolný vrch, zo západu Silická planina, a zo severu planina Horný vrch a Zádielska planina. Na východe nadväzuje na Košickú kotlinu.

Hydrológia, hospodárske využitie, fytocenológia

upraviť

Na styku kotliny s okolitými krasovými planinami (Dolný vrch, Horný vrch, Silická planina) vznikli viaceré vyvieračky (vyvieračky zo skupiny Lúčneho mlyna ako napr. Brúska, Vyvieračka v záhrade svätého Andróda na Dolnom vrchu, Jablonovská vyvieračka a Veľká hlava na Hornom vrchu, Evetes, resp. Hrušovská vyvieračka, Studňa pri hradnom buku, Strašná studňa a Sokolia vyvieračka na Silickej planine atď.). Len pod úpätím Dolného vrchu je situovaných vyše 20 prameňov, z ktorých viaceré vykazujú atribúty krasových prameňov plytkého obehu s nadväznosťou na potenciálne jaskynné sústavy (porovnaj kap. 6.3 Pramene in L. Vlk et al., 2001)[8]. Kotlinou preteká rieka Turňa, ktorej vody napájajú Hrhovské rybníky v centrálnej časti kotliny. Rybníky boli vybudované v 50-tych rokoch min. st. na mieste pôvodných rozsiahlych mokradí Veľké jazero a Malé jazero/lokálne Nagy-tó a Kis-tó, ktoré vypĺňali dno kotliny južne od Hrhova. Exploatovala sa tam rašelina. Palynologický výskum E. Krippela (1956)[9] preukázal, že rozsiahle porasty bučín, ktoré dnes tvoria fytocenologicky dominantné spoločenstvá hlavne v severnej stráni Dolného vrchu a juhovýchodnej stráni Horného vrchu, pokrývali v holocéne aj dnové partie Turnianskej kotliny.

Speleológia, speleogenetické súvislosti, genéza Turnianskej kotliny

upraviť

Priamo v Turnianskej kotline poznáme dnes len tri jaskyne. Speleologický prieskum priľahlých svahov Silickej planiny a Dolného vrchu podporil predstavu geológa J. Janáčka zo 40-tych rokov min. storočia o spätnej erózii v Turnianskej kotline, v dôsledku ktorej boli málo rigidné vrstvy werfénskeho súvrstvia evakuované z pôvodného prostredia. Svedeckým prírodným útvarom z tých čias je jaskyňa Prastarý výver na planine Dolný vrch, objavená až v r. 1997, ktorá predstavuje relikt mohutnej predkvartérnej fluviokrasovej jaskyne výverového typu. Úroveň jej vchodu sa nachádza približne +280 m nad líniou súčasných krasových prameňov v Turnianskej kotline.

Vinárstvo, akumulačné valy

upraviť

Severný okraj kotliny pokrývajú vinice. Radia sa k tzv. Moldavskej oblasti. Vinárstvo malo v oblasti kedysi veľmi silnú tradíciu. Vínna réva sa pestovala výlučne na vhodne exponovaných severných stráňach okolitých planín (Zádielska planina, Horný vrch, Silická planina). Rozsah pôvodných viníc bol obrovský. Celé generácie vinárov po stáročia ručne transportovali desiatky miliónov úlomkov vápencovej horniny rôznej frakcie do tzv. akumulačných valov, ktoré dodnes lemujú úpätné a úbočné partie planín a dokazujú mieru fyzického úsilia pôvodného obyvateľstva a ich zainteresovanie v poľnohospodárstve.

V kotline leží šesť samostatných obcí: Silická Jablonica, Hrušov, Jablonov nad Turňou, Hrhov, Dvorníky-Včeláre a Zádiel.

Referencie

upraviť
  1. Slovenský kras – Domica. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 1999
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
  3. Josef Janáček (1940): Geologická studie Turňanské kotliny. Rozpravy Čes. Akademie Věd, Třída II, mat. přír. Roč.(Praha), 50, 19; 31 s.
  4. Kálmán Balogh et Gábor Pantó (1953): Mesozoikum severního Maďarska a přilehlých častí Jihoslovenského krasu. Sborník ústředního ústavu geologického, Praha, 20
  5. Ján Mello et al. (1996): Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava
  6. Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 62-66
  7. Ján Mello et al. (1997): Vysvetlivky ku geologickej mape Slovenského krasu 1:50 000. Vydavateľstvo Dionýza Štúra, Bratislava, s. 150-152
  8. Pramene. In: Luděk Vlk et al. (2001). Dolný vrch. SMOPaJ, Liptovský Mikuláš
  9. Eduard Krippel (1956): Zpráva o paleobotanickom rozbore ložiska rašeliny pri Hrhove nad Moldavou. Manuskript. Archív Geofondu, Bratislava

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť