Štítnik (rieka)

rieka

Štítnik je pravostranný prítok Slanej v Gemeri, odvodňuje západnú časť územia okresu Rožňava. Má dĺžku 32,8 km a zaberá povodie s veľkosťou 229,6 km². Je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia dosahuje 40 %.

Rieka Štítnik v rovnomennej obci

PrameňUpraviť

Pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Stolica pod Faltenovym sedlom (1 254,0 m n. m.), na juhozápadnom úpätí vrchu Stolica (1 476,4 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 240 m n. m.

Opis tokuUpraviť

Spočiatku tečie na juhovýchod Kohútskou dolinou, prudko sa ohýba a krátko tečie na juh, sprava priberá Lazárku a pokračuje juhovýchodným smerom. Vstupuje do Štítnického podolia v Revúckej vrchovine a preteká cez obec Čierna Lehota, kde priberá Lehotský potok zľava a pokračuje cez Slavošovce, kde priberá pravostranný Slavošovský a ľavostranný Zlatný potok. Za obcou priberá zľava Rakovec a ďalej preteká cez Rochovce a Ochtinú, kde sprava priberá Ochtinský potok a ďalej pri osade Medený hámor významný Hankovský potok z ľavej strany.

Rieka potom tečie viac-menej na juh cez obec Štítnik, tu vytvára menšiu sihoť a nižšie pod obcou sa koryto rieky rozdeľuje na dve ramená, ktoré tečú rovnobežne. Následne preteká na styku Plešivskej planiny na ľavom brehu a Revúckej vrchoviny na pravom brehu, s viacerými vyvieračkami na ľavom brehu (Hučiaca vyvieračka, Veľká studňa). Pri obci Kunova Teplica sa ramená rieky opäť spájajú a ďalej tečie v jednom koryte, sprava priberá Gočaltovský potok, tečie okrajom Paškovej a vstupuje na územie Slovenského krasu.

Hlbokým a širokým údolím oddeľuje Plešivskú planinu na ľavom brehu a Koniarsku planinu na pravom brehu. Potom priberá ešte dva kratšie prítoky a pri obci Plešivec ústi v nadmorskej výške cca 210 m n. m. do Slanej.

Povodie Štítnika podľa prítokov (v smere toku)Upraviť

Štítnik (P – pravostranný prítok, Ľ – ľavostranný prítok)

Iné projektyUpraviť

Súradnice: 48°32′59″S 20°24′02″V / 48,549707°S 20,400496°V / 48.549707; 20.400496