Slavošovce

obec na Slovensku

Slavošovceobec na Slovensku v okrese Rožňava.

Slavošovce
obec
Slavošovce1.jpg
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Rožňava
Región Gemer
Vodné toky Štítnik, Zlatný potok
Nadmorská výška 425 m n. m.
Súradnice 48°42′44″S 20°17′06″V / 48,7123°S 20,2849°V / 48.7123; 20.2849
Rozloha 15,53 km² (1 553 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 873 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 120,61 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1318
Starosta Štefan Bašták[3] (SMER-SD)
PSČ 049 36
ŠÚJ 526282
EČV RV
Tel. predvoľba +421-58
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Slavošovce 113
049 36
E-mailová adresa info@obecslavosovce.sk
Telefón 058 / 788 26 00-2
Fax 058 / 799 92 81
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Slavošovce
Webová stránka: obecslavosovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Slavošovce ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, presnejšie v Revúckej vrchovine, podcelku Hrádok a geomorfologickej časti Štítnicke podolie. Obcou preteká riečka Štítnik, ktorá tu priberá Zlatný a Slavošovský potok.[4] Severozápadnému horizontu dominujú končiare Stolica (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.). Hornatý povrch katastra tvoria pasienky a menej úrodné, na obrábanie náročné polia s podzolovou hnedou na severe piesočnatou pôdou. Nad nimi sú listnaté lesy (breza, hrab, dub), vo vyšších polohách lesy ihličnaté.

Prístup do obce zabezpečuje cesta III/3040, ktorá sa pri obci Roštár napája na cestu II/587. Obcou prechádza železničná trať Plešivec – Slavošovce, ktorú využíva najmä miestna papiereň. V období Slovenského štátu bol v rámci budovania tzv. gemerských spojok prerazený 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý mal miestnu trať prepojiť s traťou do Revúcej a Muráňa.

Rožňava je vzdialená 22 km východne, Revúca (cez Jelšavu) 37 km západne, Rimavská Sobota 65 km juhozápadne a do krajského mesta to je 93 km východným smerom.[5]

DejinyUpraviť

Vznik obce spadá do začiatkov 14. storočia. Prvá zmienka je z roku 1318. Patrila štítnickým Bubekovcom, od 17. storočia Andrášiovcom. V 17. a 18. storočí tu vznikajú železné hámre, z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny. V obci bolo niekoľko cechov ako čižmársky, krajčírsky, tkáčsky, rozšírené bolo aj furmanstvo a manipulácia s drevom. V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. Zakladateľka papierne Johanna Ďurkyová v roku 1841 zaviedla strojnú výrobu papiera, prvú v Uhorsku.[6]

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Evanjelický kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo 14. storočia. Od roku 1545 je kostol evanjelický. Úpravami prešiel najprv v roku 1612 a potom po roku 1712 bol zásadne barokovo prestavaný, bolo vytvorené nové presbytérium v severo-južnej orientácii. Pôvodné stredoveké presbytérium ostalo ako vedľajší, stavebne oddelený priestor.[7] V interiéri sa nachádza hodnotný inventár, s barokovým oltárom, kazateľnicou a protestantskou emporou. Fasády kostola sú hladké, s polkruhovo ukončenými oknami s jednoduchými šambránami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Rodný dom Pavla Dobšinského, jednopodlažná obdĺžniková stavba so sedlovou strechou zo začiatku 19. storočia.[8] Na budove je umiestnená pamätná tabuľa odhalená pri stom výročí jeho narodenia v roku 1928. V objekte je v súčasnosti malé múzeum P. Dobšinského.

TuristikaUpraviť

Z obce vedú turistické chodníky na neďaleké dominanty Stolicu (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.).

  • po   značke cez Faltenovo sedlo na Stolicu
  • po   značke cez sedlo Olochova jama (pokračovanie do Rejdovej) a následne po   trase na Stolicu
  • po   značke cez Ostrý vrch (870 m n. m.; pokračovanie do Lubeníka) a ďalej po   chodníku na Kohút

Atrakciou je 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý bol budovaný ako súčasť tzv. gemerských spojok, no nebol dokončený. Mal prepojiť tunajšiu trať s traťou do Revúcej a Muráňa, no po navrátení územia Maďarskom stratil význam a zostal nedokončený. V súčasnosti je lokalita slavošovského portálu vybavená táboriskom a atrakciami pre rodiny s deťmi a obec tu poriada rôzne spoločenské a kultúrne podujatia.[9]

Osobnosti obceUpraviť

 
Pavol Dobšinský, slavošovský rodák

RodáciUpraviť

Pôsobili tuUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Hiking.sk 2007-2018. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.
  5. Mapy Google [online]. google.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.
  6. webex.sk. História [online]. obecslavosovce.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.
  7. Slavošovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. webex.sk. Aktuality [online]. obecslavosovce.sk, [cit. 2018-02-04]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slavošovce

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť