Otvoriť hlavné menu

Juhoslovenská kotlina

PolohopisUpraviť

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyLučensko-košická zníženinaJuhoslovenská kotlina
***

Na východe susedí s Bodvianskou pahorkatinou a Slovenským krasom, severným smerom leží Revúcka vrchovina, Ostrôžky a Krupinská planina. Na západe sa krátkym úsekom dotýka Podunajská pahorkatina a južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, okrem strednej časti, kde sa nachádza Cerová vrchovina.[1]

ČlenenieUpraviť

Juhoslovenská kotlina sa delí na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 10 časti:[1]

  • Ipeľská kotlina na západe
    • Hontianske terasy
    • Čebovská pahorkatina
    • Pôtorská pahorkatina
  • Lučenská kotlina v strede
    • Novohradské terasy
    • Jelšovská pahorkatina
    • Poltárska pahorkatina
  • Rimavská kotlina na východe
    • Gemerské terasy
    • Oždianska pahorkatina
    • Valická pahorkatina
    • Licinská pahorkatina

V členení Poliaka J. Kondrackého zahŕňa na slovenskom území aj Krupinskú planinu (ktorá uňho zahŕňa aj južnú časť Štiavnických vrchov a južnú časť Ostrôžok) a okrem toho na maďarskom území Borsodi-medence.[2]

Charakteristika (územia vymedzeného podľa slovenského geomorfol. členenia)Upraviť

Juhoslovenská kotlina je úzke pretiahnuté územie okolo toku rieky Ipeľ a dolných tokov jej prítokov, smerujúce od východu k západu. Povrch je členitý, pozdĺž toku Ipľa sa rozkladajú nížiny, nad nimi riečne terasy a ďalej pahorkatiny. Najvyššími vrcholmi sú Bukovina (525 m), Bučina (409 m) a Kamenná hora (359 m).

Oblasť je zalesnená listnatými lesmi s prevažným zastúpením drevín dub a hrab, v nížinách okolo Ipľa rastú lužné lesy. Hlavným vodným tokom je rieka Ipeľ, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Po celej dĺžke má mnoho menších aj väčších prítokov a ešte na slovenskom území sa vlieva do Dunaja. Malú časť územia na východe odvodňuje rieka Rimava a jej prítoky.

Juhoslovenská kotlina patrí klimaticky medzi teplé oblasti. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od -1 do –3 °C, v letných mesiacoch medzi 18 – 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je menší než 50, počet letných dní je 60 - 70.

Chránené územiaUpraviť

Na územie Juhoslovenskej kotliny nezasahuje žiadna chránená krajinná oblasť ani národný park. Napriek tomu sa aj tu nachádza mnoho zaujímavých prírodných úkazov. K ich zachovaniu a ochrane tu bola už v roku 1988 zriadená štátna prírodná rezervácia Šípka v Plášťovciach. Z chránených prírodných výtvorov sú najznámejšie Drienčanská jaskyňa, Dudinské travertíny, Jazierko a Zlepencová terasa. Mnoho zaujímavostí skrývajú aj chránené náleziská Svetlianska cerina a Vereš a chránená študijná plocha Malá obora.

ReferencieUpraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
  2. Fyzickogeografické členenie Slovenska