Juhoslovenská kotlina
Juhoslovenská kotlina (maď. Gömör-Nógrádi medence) je geomorfologický celok na Slovensku.
Juhoslovenská kotlina | |
geomorfologický celok | |
Rimavská kotlina
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Banskobystrický, Nitriansky |
Okresy | Banská Štiavnica, Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Levice, Poltár, Revúca |
Nadradená jednotka |
Lučensko-košická zníženina |
Susedné jednotky (na Slovensku) |
Ostrôžky Krupinská planina Revúcka vrchovina Cerová vrchovina Podunajská pahorkatina Slovenský kras Bodvianska pahorkatina |
Podradené jednotky |
Ipeľská kotlina Lučenská kotlina Rimavská kotlina |
Mestá | Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš, Poltár |
Súradnice | 48°20′06″S 19°46′26″V / 48,335°S 19,774°V |
Poloha územia na Slovensku
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťNa východe susedí s Bodvianskou pahorkatinou a Slovenským krasom, severným smerom leží Revúcka vrchovina, Ostrôžky a Krupinská planina. Na západe sa krátkym úsekom dotýka Podunajská pahorkatina a južný okraj vymedzuje štátna hranica s Maďarskom, okrem strednej časti, kde sa nachádza Cerová vrchovina.[1]
Členenie
upraviťJuhoslovenská kotlina sa delí na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 10 časti:[1]
- Ipeľská kotlina na západe
- Lučenská kotlina v strede
- Rimavská kotlina na východe
V členení Poliaka J. Kondrackého zahŕňa na slovenskom území aj Krupinskú planinu (ktorá uňho zahŕňa aj južnú časť Štiavnických vrchov a južnú časť Ostrôžok) a okrem toho na maďarskom území Borsodi-medence.[2]
Charakteristika (územia vymedzeného podľa slovenského geomorfol. členenia)
upraviťJuhoslovenská kotlina je úzke pretiahnuté územie okolo toku rieky Ipeľ a dolných tokov jej prítokov, smerujúce od východu k západu. Povrch je členitý, pozdĺž toku Ipľa sa rozkladajú nížiny, nad nimi riečne terasy a ďalej pahorkatiny. Najvyššími vrcholmi sú Bukovina (525 m), Bučina (409 m) a Kamenná hora (359 m).[3]
Oblasť je zalesnená listnatými lesmi s prevažným zastúpením drevín dub a hrab, v nížinách okolo Ipľa rastú lužné lesy. Hlavným vodným tokom je rieka Ipeľ, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Po celej dĺžke má mnoho menších aj väčších prítokov a ešte na slovenskom území sa vlieva do Dunaja. Malú časť územia na východe odvodňuje rieka Rimava a jej prítoky.[4]
Juhoslovenská kotlina patrí klimaticky medzi teplé oblasti. V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od -1 do –3 °C, v letných mesiacoch medzi 18 – 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou je menší než 50, počet letných dní je 60 - 70.
Chránené územia
upraviťNa územie Juhoslovenskej kotliny nezasahuje žiadna chránená krajinná oblasť ani národný park. Napriek tomu sa aj tu nachádza mnoho zaujímavých prírodných úkazov. K ich zachovaniu a ochrane tu bola už v roku 1988 zriadená štátna prírodná rezervácia Šípka v Plášťovciach. Z chránených prírodných výtvorov sú najznámejšie Drienčanská jaskyňa, Dudinské travertíny, Jazierko a Zlepencová terasa. Mnoho zaujímavostí skrývajú aj chránené náleziská Svetlianska cerina a Vereš a chránená študijná plocha Malá obora.
Referencie
upraviť- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-22]. Dostupné online.
- ↑ Fyzickogeografické členenie Slovenska
- ↑ Krupinská planina – Veľký Krtíš. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-24]. Dostupné online.