Pôtorská pahorkatina

Pôtorská pahorkatina je geomorfologická časť Ipeľskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberá územie v okolí rieky Ipeľ a jej prítokov v okrese Veľký Krtíš.[2]

Pôtorská pahorkatina
geomorfologická časť
Juhoslovenskej kotliny
Okolie Dolnej Strehovej
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Veľký Krtíš
Nadradená
jednotka
Ipeľská kotlina
Susedné
jednotky
Jelšovská pahorkatina
Čebovská pahorkatina
Hontianske terasy
Modrokamenské úboče
Ostrôžky
Mestá Veľký Krtíš, Pôtor, Bušince, Dolná Strehová
Rieky Ipeľ, Krtíš, Tisovník, Stará rieka
Súradnice 48°12′S 19°27′V / 48,20°S 19,45°V / 48.20; 19.45
Najnižší bod niva Ipľa
 - poloha juhozápadný okraj územia
 - výška cca 145 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Územie zaberá juhozápadnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie východnú časť Ipeľskej kotliny.[1] Na východe susedí Jelšovská pahorkatina (časť Lučenskej kotliny), na severe pohorie Ostrôžky a Modrokamenské úboče (podcelok Krupinskej planiny) a na západe Čebovská pahorkatina a Hontianske terasy.[1] Územie odvodňuje rieka Ipeľ a jeho prítoky Krtíš na západe, Stracinský potok a Stará rieka v strednej a Tisovník vo východnej časti.[2]

Pôtorská pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Veľký Krtíš. Z významných sídiel sa tu na západe nachádza Veľký Krtíš, na juhu Bušince a v strednej časti Pôtor a Dolná Strehová.[2] Od západu na východ vedie stredom pahorkatiny cesta I/75 z Veľkého Krtíša do Lučenca, severo-južným smerom vedie západným okrajom cesta II/527 od Senohradu cez Veľký Krtíš do Balážskych Ďarmôt, strednou a juhovýchodnou časťou prechádza cesta II/585 z Pôtora cez Dolnú Strehovú na Lučenec a z Dolnej Strehovej vedie údolím riečky Tisovník na sever cesta II/591. Strednou časťou je vedená aj železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš, ktorá je však bez osobnej prepravy a časť jej úseku vedie maďarským územím.[3]

Chránené územia

upraviť

V južnej časti pahorkatiny sa nachádzajú prírodné rezervácie Seleštianska stráň, Kiarovský močiar, Hradište a Dedinská hora.[2]

Turizmus

upraviť

Mierne zvlnená krajina ponúka možnosti na nenáročnú turistiku. Zaujímavé sú južné oblasti, no tiež okolie mesta Veľký Krtíš či Aquatermal pri Dolnej Strehovej. Značené turistické trasy sú len v okolí Modrého Kameňa.[2][4]

Referencie

upraviť
  1. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 121.
  4. Krupinská planina – Veľký Krtíš. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť