Pôtorská pahorkatina
Pôtorská pahorkatina je geomorfologická časť Ipeľskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberá územie v okolí rieky Ipeľ a jej prítokov v okrese Veľký Krtíš.[2]
Pôtorská pahorkatina | |
geomorfologická časť Juhoslovenskej kotliny | |
Okolie Dolnej Strehovej
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Banskobystrický |
Okres | Veľký Krtíš |
Nadradená jednotka |
Ipeľská kotlina |
Susedné jednotky |
Jelšovská pahorkatina Čebovská pahorkatina Hontianske terasy Modrokamenské úboče Ostrôžky |
Mestá | Veľký Krtíš, Pôtor, Bušince, Dolná Strehová |
Rieky | Ipeľ, Krtíš, Tisovník, Stará rieka |
Súradnice | 48°12′S 19°27′V / 48,20°S 19,45°V |
Najnižší bod | niva Ipľa |
- poloha | juhozápadný okraj územia |
- výška | cca 145 m n. m. |
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťÚzemie zaberá juhozápadnú časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie východnú časť Ipeľskej kotliny.[1] Na východe susedí Jelšovská pahorkatina (časť Lučenskej kotliny), na severe pohorie Ostrôžky a Modrokamenské úboče (podcelok Krupinskej planiny) a na západe Čebovská pahorkatina a Hontianske terasy.[1] Územie odvodňuje rieka Ipeľ a jeho prítoky Krtíš na západe, Stracinský potok a Stará rieka v strednej a Tisovník vo východnej časti.[2]
Pôtorská pahorkatina leží v Banskobystrickom kraji, na území okresu Veľký Krtíš. Z významných sídiel sa tu na západe nachádza Veľký Krtíš, na juhu Bušince a v strednej časti Pôtor a Dolná Strehová.[2] Od západu na východ vedie stredom pahorkatiny cesta I/75 z Veľkého Krtíša do Lučenca, severo-južným smerom vedie západným okrajom cesta II/527 od Senohradu cez Veľký Krtíš do Balážskych Ďarmôt, strednou a juhovýchodnou časťou prechádza cesta II/585 z Pôtora cez Dolnú Strehovú na Lučenec a z Dolnej Strehovej vedie údolím riečky Tisovník na sever cesta II/591. Strednou časťou je vedená aj železničná trať Lučenec – Veľký Krtíš, ktorá je však bez osobnej prepravy a časť jej úseku vedie maďarským územím.[3]
Chránené územia
upraviťV južnej časti pahorkatiny sa nachádzajú prírodné rezervácie Seleštianska stráň, Kiarovský močiar, Hradište a Dedinská hora.[2]
Turizmus
upraviťMierne zvlnená krajina ponúka možnosti na nenáročnú turistiku. Zaujímavé sú južné oblasti, no tiež okolie mesta Veľký Krtíš či Aquatermal pri Dolnej Strehovej. Značené turistické trasy sú len v okolí Modrého Kameňa.[2][4]
Referencie
upraviť- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 121.
- ↑ Krupinská planina – Veľký Krtíš. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.