Ipeľ
Ipeľ[1] (maď. Ipoly, nem. Eipel) je tretia najdlhšia rieka na Slovensku a ľavostranný prítok Dunaja.
| Ipeľ | |
| maď. Ipoly, nem. Eipel | |
| rieka | |
 Rieka Ipeľ
| |
| Štáty |  Slovensko,  Maďarsko
|
|---|---|
| prameň | Čierťaž |
| - poloha | pri obci Látky |
| - výška | 1 040 m |
| Ústie | Dunaj |
| - poloha | pri Chľabe |
| - výška | 102 m |
| - súradnice | 47°49′06″S 18°50′54″V / 47,818334°S 18,848355°V |
| Dĺžka | 232,5 km |
| Povodie | 5 151 km² (515 100 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 21 m³/s |
| - maximálny | 70 m³/s |
| - minimálny | 3 m³/s |
| Dĺžka na Slovensku | 232,5 km |
| Povodie na Slovensku | 3 649 km² (364 900 ha) |
| Úmorie | Čierne more |
 _-_location_and_watershed.svg) Tok a povodie Ipľa po ústie do Dunaja
| |
 Interaktívna mapa toku
| |
| Wikimedia Commons: Ipoly | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tok rieky
upraviťPramení vo Veporských vrchoch, v podcelku Sihlianska planina, neďaleko obce Látky, na západných svahoch vrchu Čierťaž.[2] Spočiatku tečie na juh, pri Veľkej nad Ipľom dosahuje slovensko-maďarské hranice, za Kováčovcami sa točí na západ, preteká popri Balážskych Ďarmotách a Šahách, pri Kubáňove sa zase točí na juh a pri Chľabe ústi do Dunaja.
Celková dĺžka rieky je 232,5 km, z toho 140 km tvorí hranicu s Maďarskom. Celkový spád je 596 m. Prietok vody je nestály, priemerný prietok v ústí je 21 m³/s. Plocha povodia je 5 151 km².
Z iniciatívy ochranárov prírody oboch krajín bolo v roku 1992 založené občianske združenie Ipeľská únia.[3]
V 70. rokoch prebehlo na Slovensku horúčkovité upravovanie toku rieky, na mnohých úsekoch došlo k napriameniu a regulácii koryta. Na hornom toku rieky sa nachádza Vodárenská nádrž Málinec.
Prítoky
upraviť|
ľavostranné: |
pravostranné: |
|
Dediny a mestá pri Ipli
upraviť- Panické Dravce
- Veľká nad Ipľom
- Nógrádszakál
- Slovenské Ďarmoty
- Balážske Ďarmoty
- Koláre
- Veľká Čalomija
- Veľká Ves nad Ipľom
- Balog nad Ipľom
- Hrkovce
- Bušince
- Holiša
- Látky
- Málinec
- Poltár
- Breznička
- Kalinovo
- Pinciná
- Boľkovce
- Nitra nad Ipľom
- Trebeľovce
- Rapovce
- Ipeľské Predmostie
- Šahy
- Drégelypalánk
- Preseľany nad Ipľom
- Hont
- Salka
- Pastovce
- Bielovce
- Ipeľský Sokolec
- Malé Kosihy
- Vyškovce nad Ipľom
- Szob
- Ipolytarnóc
Plánovaná vodná elektráreň
upraviťSpoločnosť TYCO fungujúca od roku 2014 dostala v apríli 2015 povolenie Ministerstva hospodárstva osvedčenie potrebné pre stavbu energetického zdroja. TYCO plánuje v katastri obcí Ďubákovo a Ipeľský Potok postaviť prečerpávaciu elektráreň nad existujúcou nádržou Málinec. Výkon by mala mať 560 MW.[4] O podobnú lokalitu prejavili záujem aj Slovenské elektrárne, dotknuté obce ju odmietli.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ipeľ
Referencie
upraviť- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-07-18]. Dostupné online.
- ↑ Ipeľ. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 2019-08-08, [cit. 2024-11-29]. Dostupné online.
- ↑ A.S, SITA Slovenská tlačová agentúra. Plánovaná veľká vodná elektráreň Ipeľ by nám pomohla, tvrdí MH - vEnergetike.sk [online]. Webnoviny.sk, [cit. 2022-04-25]. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť- V kopcoch, kde pramení Ipeľ Archivované 2004-12-21 na Wayback Machine