Otvoriť hlavné menu

Súradnice: 48°08′43″S 17°08′17″V / 48,145265°S 17,138143°V / 48.145265; 17.138143

Slovenské elektrárne, a. s.
Slovenské elektrárne.png

Právna formaakciová spoločnosť
OdvetvieEnergetika
Založená21. januára 2002 (po tranformácii)
SídloMlynské nivy 47, 821 09 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieNicola Cotugno (generálny riaditeľ a predseda predstavenstva)
Územný rozsahSlovensko
Produkcia20 215 GWh elektrickej energie (2014)[1]
Výnosy 2 287 081 000 € (2017)[2]
Zisk 73 373 000 € (2017) [2]
Člen skupinyEnel
Zamestnancov4 256[1]
Dcérske spoločnostiSE Predaj, s.r.o
Vlastník66% Enel SpA a 34% Fond národného majetku
Webová stránkawww.seas.sk
Sídlo v Apollo BC II v Bratislave

Slovenské elektrárne, a. s. (SE, a. s.) je energetická spoločnosť pôsobiaca na Slovensku. Náplňou jej činnosti je výroba elektrickej energie. Spoločnosť na Slovensku prevádzkuje dve jadrové (Elektrárne Bohunice, Atómové elektrárne Mochovce), dve tepelné (Elektrárne Vojany a Elektráreň Nováky) a 34 vodných elektrární.[3] Celkový inštalovaný výkon tvorí 5677,24 MW.[4]

V júli 2014 bolo oficiálne oznámené, že doterajší vlastník SE, talianska firma Enel, plánuje predať svoj 66% podiel.[5] Zvyšok vlastní ministerstvo hospodárstva prostredníctvom Fondu národného majetku. Medzi najvážnejších záujemcov o kúpu akcií SE patrí český Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorý vlastnia podnikatelia Daniel Křetinský, Patrik Tkáč a finančná skupina J&T.[6] Podľa Financial Times zo 16. novembra 2015 Enel predá 33 % za približne 350 miliónov eur.[7]

V októbri 2014 spoločnosť otvorila nové návštevnícke a informačné centrum Energoland, ktoré sa nachádza pri vstupe do atómových elektrární Mochovce.

Časopis Forbes považuje Slovenské elektrárne za najväčšiu firmu na Slovensku,[8] časopis TREND zas vyhodnotil SE ako najväčšieho súkromného investora v roku 2013 a 2014.[9] Na jeseň 2015 SE získali Národnú podnikateľskú cenu za životné prostredie, ktorú udeľuje Asociácia priemyselnej ekológie na Slovensku.[10]

DejinyUpraviť

Po páde komunizmu vznikli Slovenské elektrárne ako právny následník Slovenského energetického podniku v roku 1994.[11]

Pred plánovanou privatizáciou SE bola k 21. januáru 2002 od spoločnosti odčlenená Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS).[12] Pred blížiacou sa privatizáciu SE spoločnosťou Enel boli zo Slovenských elektrární vyčlenené tiež niektoré jadrové aktíva. K 7. júlu 2005 vznikla spoločnosť GovCo. Táto spoločnosť k 1. aprílu 2006 „prevzala zodpovednosť za doprevádzkovanie jadrovej elektrárne V1, vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom“. Neskôr sa pretransformovala na Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť (JAVYS).[13]

VýrobaUpraviť

V roku 2015 Slovenské elektrárne vyrobili 22 105 GWh (gigawatthodín) elektriny, z čoho najväčší podiel - až 15 499 GWh - sa vyrobilo v atómových elektrárňach v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach. Firma uvádza, že 91 % dodanej elektriny produkuje bez emisií skleníkových plynov –v jadrových, vodných, fotovoltických elektrárňach a spoluspaľovaním biomasy.[14]

ElektrárneUpraviť

Slovenské elektrárne prevádzkujú dve atómové elektrárne (Mochovce, Jaslovské Bohunice), dve tepelné elektrárne (Nováky, Vojany), 34 vodných elektrární (najmä na riekach Váh a Hron) a dve solárne elektrárne (Mochovce, Vojany).[15]

Medzi vodné elektrárne patriace pod SEAS patria prečerpávacie vodné elektrárne (PVE) Čierny Váh, Dobšiná, Liptovská Mara a Ružín; prietočné vodné elektrárne (VE) Čunovo, Domaša, Dubnica Nad Váhom, Horná Streda, Hričov, Ilava, Kostolná, Kráľová, Krpeľany, Ladce, Lipovec, Madunice, Mikšová, Nové Mesto nad Váhom, Orava, Považská Bystrica, Sučany a Trenčín; a prietočné malé vodné elektrárne (MVE) Bešeňová, Dobšiná II, Dobšiná III, Krompachy, Malé Gabčíkovo - S VII, Mošoň, Rakovec, Ružín II, Švedlár, Tvrdošín a Veľké Kozmálovce.

Sumárny inštalovaný výkon vodných elektrární Slovenských elektrární je 1 653 MW, čo tvorí približne 40 % z celkového inštalovaného výkonu spoločnosti. Z toho je v prietočných vodných elektrárňach inštalovaných 736,6 MW a v prečerpávacích vodných elektrárňach 916,4 MW (Čierny Váh 734,4 MW, Liptovská Mara 98 MW, Dobšiná 24 MW a Ružín 60 MW). K tomu do 10. marca 2015 Slovenské elektrárne prevádzkovali VE Gabčíkovo s celkovým inštalovaným výkonom 746,54 MW, ktorej prevádzku od tohto dňa prevzal Vodohospodársky podnik, š.p.[16]

ReferencieUpraviť

  1. a b Výročná správa 2014 spoločnosti Slovenské elektrárne [online]. Slovenské elektrárne, [cit. 2015-10-12]. Dostupné online.
  2. a b Slovenské elektrárne, a.s. [online]. Finstat, [cit. 2019-03-13]. Dostupné online.
  3. Akciová spoločnosť SE [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  4. Inštalované výkony elektrární [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-11]. Dostupné online.
  5. HOLEŠ, Michal. Slovenské a rumunské elektrárne sú na predaj [online]. Perex, 11.07.2014, [cit. 2014-07-11]. Dostupné online.
  6. http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/2987-eph-potvrdil-ponuku-na-podiel-v-slovenskych-elektrarnach/
  7. http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3431-enel-sa-vraj-dohodol-na-predaji-33-akcii-se-za-350-milionov/
  8. http://www.seas.sk/clanok/forbes-20-slovenske-elektrarne-na-cele-rebricka/222
  9. http://www.seas.sk/clanok/slovenske-elektrarne-najvacsi-investor-na-slovensku/201
  10. http://www.seas.sk/clanok/narodna-podnikatelska-cena-za-zivotne-prostredie/221
  11. http://www.seas.sk/historia-energetiky
  12. História spoločnosti [online]. Žilina : Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online.
  13. História [online]. Bratislava : Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, [cit. 2013-07-03]. Dostupné online.
  14. http://www.seas.sk/zakladne-udaje
  15. http://www.seas.sk/elektrarne
  16. VODNÁ ELEKTRÁREŇ [online]. Slovenské elektrárne, a.s., [cit. 2019-03-15]. Dostupné online.