Elektráreň Nováky

300 metrov vysoký komín elektrárne v Novákoch. 3. najvyššia stavba na Slovensku.

Elektráreň Nováky (skr. ENO) je tepelná elektráreň na Slovensku. Prevádzkuje ju spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. Závod sa nachádza v katastri obce Zemianske Kostoľany v blízkosti nováckych uhoľných baní v okrese Prievidza. Elektráreň spaľuje hnedé uhlie vyťažené na Slovensku. Okrem výroby elektrickej energie zabezpečujú Elektrárne Nováky aj dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Prievidza, Nováky a obce Zemianske Kostoľany. Závod dodáva aj teplo vo forme pary okolitým priemyselným podnikom.

CharakteristikaUpraviť

Elektrárne pracujú v elektrizačnej sústave v základnom a pološpičkovom režime. Svojím inštalovaným výkonom 266 MWe predstavujú približne 6 % inštalovaného výkonu akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne. ENO tvoria dve prevádzky:

  • ENO A
  • ENO B

Elektráreň ENO AUpraviť

Na prevádzke ENO A je fluidný kotol s výkonom 125 ton pary za hodinu. Od roku 2011 sa v ňom spoluspaľuje uhlie a drevná štiepka. Dva turbogenerátory TG 11 a TG 12 majú výkon 46 MW (28 a 18 MW). Okrem výroby elektrickej energie ENO A zabezpečuje aj dodávky tepla pre región Hornej Nitry.V roku 2013 bol vyradený TG 3[1] s výkonom 32 MW.

Elektráreň ENO BUpraviť

ENO B má 2 bloky s výkonom 2 × 110 MW, tvoria ho samostatné kotly, turbíny, generátory a ich príslušenstvo. Spaľujú najmä lignit a hnedé uhlie. Bloky č. 3 a č. 4 boli k 31. decembru 2015 odstavené. Celkový inštalovaný výkon elektrárne tým klesol zo 486 MW na súčasných 266 MW.

Dejiny[2]Upraviť

  • Výstavba začala v roku 1949 a prvý turbogenerátor TG 1 uviedli do prevádzky v roku 1953. Pôvodne plánovaný výkon prvej etapy výstavby 44,8 MWe sa postupne zvýšil na 128,8 MWe a výstavbou druhej etapy, ukončenej v roku 1957, sa zvýšil inštalovaný výkon ENO, uvádzanej tiež ako ENO A, na 178,8 MWe. Tento výkon zabezpečilo desať kotlových jednotiek a osem turbogenerátorov. Po viac ako 30 ročnej prevádzke boli niektoré dožité časti hlavného technologického zariadenia najstaršej časti elektrárne ENO A postupne odstavené a zlikvidované. V uvoľnených priestoroch bol vybudovaný a uvedený do prevádzky jeden fluidný kotol a nový protitlakový turbogenerátor s výkonom 28 MW v roku 1996. V roku 2003 bol spustený ďalší turbogenerátor TG 12 o výkone 18 MW. V roku 2013 bol vyradený z prevádzky turbogenerátor TG 3 s výkonom 32 MW. V rokoch 1959 až 1976 sa realizovali ďalšie etapy výstavby časti elektrárne nazývanej ENO B. V rámci týchto etáp pribudli štyri bloky, t. j. štyri kotlové jednotky a štyri turbogenerátory o celkovom výkone 440 MWe, čím stúpol celkový inštalovaný výkon elektrárne na 618,8 MWe. V roku 1994 bola na blokoch č. 1 a 2 ukončená takmer štvorročná modernizácia a v roku 1999 aj odsírenie dymových plynov. V roku 2015 bola ukončená modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B, aby spĺňali emisné limity platné od 1. januára 2016. Bloky č. 3 a 4 ENO B boli na konci roka 2015 odstavené. V roku 1987 bol uvedený do prevádzky tepelný napájač do Prievidze o výkone 137 MWt, celková dĺžka 13,2 km. Tepelný napájač, ako i ďalšie zariadenia na dodávku tepla, zabezpečujú vykurovanie takmer 15 tisíc bytových jednotiek a dodávku tepla v pare pre okolité priemyselné závody.
  • Ďalšie významné roky:
  • 2007 Uvedenie reverznej osmózy na demineralizačnej stanici do prevádzky
  • 2008 Uvedenie čističky odpadových vôd do prevádzky
  • 2008 Odvodnenie sadrovcovej suspenzie
  • 2010 Rekonštrukcia mazutového hospodárstva ENO A, ENO B bloky č. 3 a 4
  • 2010 - 2011 Rekonštrukcia riadiacich systémov blokov č. 1 a 2 ENO B 
  • 2011 Automatizácia centrálnych síl a odberov popola z ENO B
  • 2011 Spoluspaľovanie uhlia a drevnej štiepky na fluidnom kotle FK 1 na ENO A
  • 2012 Rekultivácia Pôvodného odkaliska a sanácia environmentálnych záťaží
  • 2013 Realizácia projektu ,,Protipožiarne opatrenia na zauhľovaní“
  • 2013 60. výročie od uvedenia do prevádzky[3]
  • 2014 Modernizácia riadiaceho systému fluidného kotla FK 1 a turbogenerátora TG 11[4]
  • 2015 Rekonštrukcia rozmrazovacích tunelov[5]
  • 2015 Ekologizácia a modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B[6]
  • 2016 Rekonštrukcia 110 kV rozvodne ENO A - 2. etapa[7]

Účinky spaľovania uhliaUpraviť

Z monitorovaných priemyselných firiem elektrárne v Novákoch spaľujúce domáce hnedé uhlie produkujú až 72 % oxidu siričitého a 8 % prachových častíc. [8]

Minister životného prostredia listom informoval primátora Partizánskeho, že dosiahnutá úroveň emisií oxidu siričitého počas tzv. „prevádzkového pokusu“ od novembra 2016 do februára 2017 prekračovala úroveň emisného limitu desaťnásobne.[chýba zdroj]

Diskusie o uzavretí elektrárneUpraviť

Prebiehajú diskusie o ďalšej budúcnosti elektrárne Nováky po očakávanom spustení do prevádzky tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce s inštalovaným výkonom 2 x 471 MW. Kritici tvrdia, že v dobe boja proti klimatickým zmenám je neekologické, že zatiaľ čo Paroplynová elektráreň v Malženiciach je nevyužívaná a zakonzervovaná od 1. októbra 2013, neekologická Elektráreň Nováky beží na plné obrátky. Inštalovaný výkon PPC Malženice je 430 MW, ročne by mohla vyrobiť 3 TWh elektrickej energie. Takže nie je pravda, že po uzatvorení Elektrárne Nováky s inštalovaným výkonom 266 MW skolabuje naša elektrizačná prenosová sústava alebo že na Slovensku bude nedostatok elektrickej energie. Transformovňa 400/110 kV v Bystričanoch bude dokončená už v roku 2019.[9]

Výroba tepla z uhlia Slovenskými elektrárňami by mala skončiť v roku 2023.[10]

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská energetika, 3/2014, s.9
  2. História elektrární Nováky [online]. Slovenské elektrárne (ENEL), [cit. 2012-01-30]. Dostupné online.
  3. [1]
  4. ENEL WORLD'S MAGAZINE 2/2014, s.16
  5. ENEL WORLD'S MAGAZINE 17/2016, s.32
  6. ENEL WORLD'S MAGAZINE 15/2015, s.4
  7. ENEL WORLD'S MAGAZINE 20/2016, s.22
  8. Revízia výdavkov na životné prostredie [online]. Ministerstvo životného Prostredia Slovenskej Republiky, júl 2017, [cit. 2017-09-12]. Dostupné online.
  9. https://euractiv.sk/section/energetika/news/elektrinu-z-novak-netreba-priznal-slovensky-zastupca-na-medzinarodnom-fore/
  10. TASR. Horná Nitra má byť atraktívnym a sebestačným regiónom. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2019-06-12. Dostupné online [cit. 2019-07-03].

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť

Súradnice: 48°41′55″S 18°32′00″V / 48,6986°S 18,5333°V / 48.6986; 18.5333