Elektráreň Nováky

Elektráreň Nováky (skr. ENO) je odstavená tepelná elektráreň na Slovensku. Prevádzkuje ju spoločnosť Slovenské elektrárne, a.s. Elektráreň sa nachádza v katastri obce Zemianske Kostoľany v blízkosti nováckych uhoľných baní v okrese Prievidza. Elektráreň spaľovala hnedé uhlie vyťažené na Slovensku. Okrem výroby elektrickej energie zabezpečovali Elektrárne Nováky aj dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Prievidza, Nováky a obce Zemianske Kostoľany. Závod dodával aj teplo vo forme pary okolitým priemyselným podnikom.

300 metrov vysoký komín elektrárne v Novákoch. 3. najvyššia stavba na Slovensku.

Pohľad zo Zemianskych Kostolian

Podľa Slovenských elektrární bola Elektráreň Nováky „prvým veľkým a hlavným pilierom slovenskej energetiky, vďaka ktorému sa povojnové Slovensko naštartovalo naplno a začal sa rozvíjať priemysel.“

Elektráreň Nováky ukončila svoju prevádzku 20. decembra 2023, v popoludňajších hodinách, odstavením posledného turbogenerátora na prevádzke ENO A.

V budúcnosti, po uzatvorení a rekultivácii skládky stabilizátu je v pláne vybudovať a prevádzkovať fotovoltickú elektráreň s výkonom 23 MWp. Jej výkon plánujú vyviesť do existujúcej rozvodne umiestnenej v areáli ENO.

Charakteristika

Elektráreň pracovala v elektrizačnej sústave v základnom a pološpičkovom režime. Svojím inštalovaným výkonom 266 MWe predstavovala pred odstavením približne 6 % inštalovaného výkonu akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne. ENO tvorili dve prevádzky:

• ENO A (46 MWe)
• ENO B (220 MWe)

Elektráreň ENO A

Prevádzka ENO A bola najstaršou časťou elektrárne, ktorá bola postupne uvádzaná do prevádzky v rokoch 1953 - 2003. Pôvodne ju tvorilo 10 granulačných kotlov, s výkonom 110 ton pary za hodinu. Prevádzku taktiež tvorili turbogenerátory TG 1 s výkonom 22,4 MWe, TG 2, TG 1a, TG 2a,TG 3, TG 4 s celkovým výkonom 128,8 MWe a TG 5 a TG 6 (každý s výkonom 25 MWe). Pôvodná prevádzka ENO A mala inštalovaný príkon 178,8 MWe a v danom období bola najväčšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. V roku 1987 bol uvedený do prevádzky tepelný napájač do Prievidze, s výkonom 137 MWt. Jeho účelom bolo zabezpečiť dodávku tepla na vykurovanie bytov v Prievidzi a pre odberateľov na trase.

V roku 1996 bol v rámci obnovy na prevádzke ENO A spustený do prevádzky fluidný kotol (označovaný FK1) s výkonom 125 ton pary za hodinu, ktorý vyrástol na mieste pôvodných granulačných kotlov K8 - K10. Fluidný kotol umožňuje spaľovať mleté uhlie pri nízkej teplote vo fluidnom lôžku. Nízka teplota potlačuje tvorbu NOx a vznikajúci oxid siričitý sa viaže priamo v ohnisku pridávaním mletého vápenca, preto nepotrebuje samostatné odsírenie spalín. V porovnaní s pôvodnými kotlami ENO A to znamenalo až dvadsaťnásobné zníženie škodlivín zo spaľovacieho procesu pri zvýšenej účinnosti kotla o 10 %. Odvod spalín z fluidného kotla zabezpečoval 300 m komín, ktorý je súčasťou prevádzky ENO A a ENO B 3,4. Súčasne s výstavbou fluidného kotla pribudli dva turbogenerátory TG 11, s výkonom 28 MWe a TG 12 s výkonom 18 MWe. Od roku 2011 sa v ňom spoluspaľuje uhlie a drevná štiepka. Výkon ENO A pred odstavením dosahoval 46 MWe a prevádzka slúžila hlavne na zabezpečovanie dodávky tepla do miest Prievidza, Nováky a obce Zemianske Kostoľany a technologickej pary pre okolité podniky (Porfix, Ytong, Fortischem).

Prevádzka ENO A a tým aj prevádzka celej elektárne bola ukončená 20. decembra 2023, za prítomnosti generálneho riaditeľa Slovenských elektrární, Branislava Strýčka, keď riaditeľ závodu Miroslav Piaček stlačil tlačidlo odstavenia posledného aktívneho turbogenerátora na prevádzke ENO A.

Elektráreň ENO B

Prevádzku ENO B pôvodne tvorili 4 bloky zložené zo štyroch granulačných kotlov, s výkonom 175 ton pary za hodinu (blok č.1 a č.2) a 185 ton pary za hodinu (blok č.3 a č.4), 4 turbogenerátory, každý s výkonom 110 MWe a ich príslušenstvo. Spaľovali najmä lignit a hnedé uhlie. Výstavba blokov č.1 a č.2 začala v roku 1959 a bola ukončená v roku 1964. Bloky č.3 a č.4 sa nachádzajú za prevádzkou ENO A (prevádzka označovaná neoficiálne ENO C) a ich výstavba prebiehala v rokoch 1970 - 1976. Po ukončení výstavby a spustení prevádzky celkový inštalovaný výkon elektrárne dosahoval 618,8 MWe. Po odstavení pôvodnej prevádzky ENO A v 90. rokoch 20. storočia, klesol celkový inštalovaný výkon elektrárne na 486 MWe.

V rámci obnovy ENO B bola v rokoch 1990 - 1994 vykonaná na blokoch č.1 a č.2 komplexná rozšírená generálna oprava (KRGO), ktorej hlavným cieľom bola ekologizácia výroby a splnenie emisných limitov. V rámci KRGO prebehla aj výstavba odsírenia blokov č.1 a č.2, čím sa výrazne prispelo k obmedzeniu vypúšťania škodlivých látok do ovzdušia. Poslednou väčšou investičnou akciou bola generálna oprava v roku 2015, kedy bola vykonaná ďalšia ekologizácia a modernizácia blokov č.1 a 2, ktorej najvýznamnejšia časť spočívala v montáži zariadenia na vstrekovanie zmesi znižujúcej hodnoty NOx, aby boli splnené emisné limity platné po roku 2015.

Čistenie spalín z blokov č.1 a č.2 bolo zabezpečované dvomi pomocnými prevádzkami. Spaliny najprv prechádzali elektrostatickými odlučovačmi, ktoré odstraňovali popol zo spalín pomocou statickej elektriky, ktorý následne slúžil ako materiál pri výrobe stavebných materiálov. Takto očistené spaliny od pevných častíc následne prechádzali do práčky spalín (odsírenia), kde sa odlúčilo viac ako 96% obsahu SO₂. Vedľajší produkt odsírenia spalín predstavoval energosádrovec, ktorý sa z elektrárne odvážal na ďalšie využitie. Vyčistené dymové plyny následne odchádzali dymovodom do 150 m komína, ktorý je súčasťou prevádzky ENO B 1,2.

Bloky č. 3 a č. 4 neboli modernizované a preto boli z dôvodu nespĺňania emisných limitov k 31. decembru 2015 odstavené. Celkový inštalovaný výkon elektrárne tým klesol zo 486 MWe na vtedajších 266 MWe.

Prevádzka ENO B bola ukončená začiatkom decembra 2023.

Dejiny

• Elektráreň Nováky mala pôvodne byť závodnou elektrárňou.
• Výstavba začala v roku 1949 a prvý turbogenerátor TG 1 uviedli do prevádzky v roku 1953. Pôvodne plánovaný výkon prvej etapy výstavby 44,8 MWe sa postupne zvýšil na 128,8 MWe a výstavbou druhej etapy, ukončenej v roku 1957, sa zvýšil inštalovaný výkon ENO, uvádzanej tiež ako ENO A, na 178,8 MWe. Tento výkon zabezpečilo desať kotlových jednotiek a osem turbogenerátorov. Po viac ako 30 ročnej prevádzke boli niektoré dožité časti hlavného technologického zariadenia najstaršej časti elektrárne ENO A postupne odstavené a zlikvidované. V uvoľnených priestoroch bol vybudovaný a uvedený do prevádzky jeden fluidný kotol a nový protitlakový turbogenerátor s výkonom 28 MW v roku 1996. V roku 2003 bol spustený ďalší turbogenerátor TG 12 o výkone 18 MW. V roku 2013 bol vyradený z prevádzky turbogenerátor TG 3 s výkonom 32 MW. V rokoch 1959 až 1976 sa realizovali ďalšie etapy výstavby časti elektrárne nazývanej ENO B. V rámci týchto etáp pribudli štyri bloky, t. j. štyri kotlové jednotky a štyri turbogenerátory o celkovom výkone 440 MWe, čím stúpol celkový inštalovaný výkon elektrárne na 618,8 MWe. V roku 1994 bola na blokoch č. 1 a 2 ukončená takmer štvorročná modernizácia a v roku 1999 aj odsírenie dymových plynov. V roku 2015 bola ukončená modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B, aby spĺňali emisné limity platné od 1. januára 2016. Bloky č. 3 a 4 ENO B boli na konci roka 2015 odstavené. V roku 1987 bol uvedený do prevádzky tepelný napájač do Prievidze o výkone 137 MWt, celková dĺžka 13,2 km. Tepelný napájač, ako i ďalšie zariadenia na dodávku tepla, zabezpečujú vykurovanie takmer 15 tisíc bytových jednotiek a dodávku tepla v pare pre okolité priemyselné závody.
• Ďalšie významné roky:
  • 2007 Uvedenie reverznej osmózy na demineralizačnej stanici do prevádzky
  • 2008 Uvedenie čističky odpadových vôd do prevádzky
  • 2008 Odvodnenie sadrovcovej suspenzie
  • 2010 Rekonštrukcia mazutového hospodárstva ENO A, ENO B bloky č. 3 a 4
  • 2010 - 2011 Rekonštrukcia riadiacich systémov blokov č. 1 a 2 ENO B 
  • 2011 Automatizácia centrálnych síl a odberov popola z ENO B
  • 2011 Spoluspaľovanie uhlia a drevnej štiepky na fluidnom kotle FK 1 na ENO A
  • 2012 Rekultivácia Pôvodného odkaliska a sanácia environmentálnych záťaží
  • 2013 Realizácia projektu ,,Protipožiarne opatrenia na zauhľovaní“
  • 2013 60. výročie od uvedenia do prevádzky
  • 2014 Modernizácia riadiaceho systému fluidného kotla FK 1 a turbogenerátora TG 11
  • 2015 Rekonštrukcia rozmrazovacích tunelov
  • 2015 Ekologizácia a modernizácia blokov č. 1 a 2 ENO B
  • 2016 Rekonštrukcia 110 kV rozvodne ENO A - 2. etapa
  • 2023 Ukončenie prevádzky

Účinky spaľovania uhlia

Z monitorovaných priemyselných firiem elektrárne v Novákoch spaľujúce domáce hnedé uhlie produkujú až 72 % oxidu siričitého a 8 % prachových častíc.

Obsah škodlivín v spalinách dosahovali po obnove a ekologizácií v prevádzke ENO B nasledujúce parametre: SO2 < 400 mg/m3, NOx < 450 mg/m3, CO < 250mg/m3, PRACH < 50 mg/m3 a v ENO A FK1 - SO2 < 400 mg/m3, NOx < 300 mg/m3, CO < 250 mg/m3, PRACH < 50 mg/m3 .

Diskusie o uzavretí elektrárne

Prebiehajú diskusie o ďalšej budúcnosti elektrárne Nováky po očakávanom spustení do prevádzky tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce s inštalovaným výkonom 2 x 471 MW. Kritici tvrdia, že v dobe boja proti klimatickým zmenám je neekologické, že zatiaľ čo Paroplynová elektráreň v Malženiciach je nevyužívaná a zakonzervovaná od 1. októbra 2013, neekologická Elektráreň Nováky beží na plné obrátky. Inštalovaný výkon PPC Malženice je 430 MW, ročne by mohla vyrobiť 3 TWh elektrickej energie. Takže nie je pravda, že po uzatvorení Elektrárne Nováky s inštalovaným výkonom 266 MW skolabuje naša elektrizačná prenosová sústava alebo že na Slovensku bude nedostatok elektrickej energie. Transformovňa 400/110 kV v Bystričanoch bude dokončená už v roku 2021.

Podľa plánov z roku 2019 sa výroba tepla z uhlia Slovenskými elektrárňami mala skončiť v roku 2022. Podľa plánov zo začiatku decembra 2023 mala ENO byť uzavretá na konci roka 2023.

V decembri 2023 organizácia Priatelia Zeme-CEPA uviedla, že zatvorením Elektrárne Nováky a uhoľných baní by sa na nákladoch na elektrickú energiu ušetrilo „viac ako 388 miliónov eur“ a 3% až 5% emisií skleníkových plynov.

Uzavretie

V roku 2023 boli v ENO prevázkované dva 110-megawattové bloky a dve menšie turbíny s výkonom 28 a 18 MW v rámci Posledný vlak s uhlím do elektrárne dorazil 17. decembra 2023. Podľa Slovenských elektrární je odstávka „technicky náročná a vyžaduje precízne načasovanie, tak aby boli spotrebované všetky zásoby uhlia v hlbinných zásobníkoch a na skládke. Zároveň musia spotrebovať vápenec používaný na zníženie oxidu siričitého, pred posledným odstavením turbín zároveň kontrolovane znižovali zásoby mazutu, močoviny využívanej na znižovanie oxidov dusíka a kyseliny chlorovodíkovej, ktorá sa dávkuje do chladiacich veží pre úpravu chladiacich vôd. Definitívne ukončenie prevádzky znamená aj vypúšťanie vodíka z generátorov, čistenie mazutových potrubí a zauhľovacích trás. Z turbogenerátorov zároveň posledný raz vypustia a na ďalšie spracovanie odovzdajú desiatky kubíkov oleja.“

Po uzavretí elektrárne je plánovaný program pre rekvalifikáciu jej zamestnancov.

Nový zdroj tepla

Po uzatvorení tepelnej elektrárne v Novákoch sa malo teplo pre Prievidzu, Nováky a Zemianske Kostoľany pôvodne vyrábať v novej teplárni vybudovanej v areáli ENO a ako palivo malo používať v prvej etape biomasa spolu so zemným plynom a v druhej etape na energetickom zhodnocovaní triedeného komunálneho odpadu. S výrobou elektrickej energie sa už nepočítalo, maximálne na vlastnú spotrebu. Túto tepláreň mali prevádzkovať Slovenské elektrárne. Slovenské elektrárne dostali koncom novembra 2020 od Ministerstva hospodárstva SR osvedčenie o súlade investičného zámeru s dlhodobou koncepciou energetickej politiky. Vykurovanie Prievidze, Novák a Zemianských Kostolian bude nakoniec zabezpečovať od roku 2024 spoločnosť Prievidzské tepelné hospodárstvo (PTH), ktorej 51% akcionárom je Mesto Prievidza a 49% akcionárom sú Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). , ktoré začalo v roku 2022 s výstavbou nového zdroja tepla .

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Elektráreň Nováky

Externé odkazy

• Elektrárne Nováky – Slovenské elektrárne
• Rozmrazovacie tunely - Slovenské elektrárne