Otvoriť hlavné menu

Slovenská elektrizačná prenosová sústava

slovenská energetická spoločnosť

Súradnice: 48°08′42″S 17°08′39″V / 48,144868°S 17,144181°V / 48.144868; 17.144181

Slovenská elektrizačná prenosová sústava
Právna formaakciová spoločnosť
OdvetvieEnergetika
Založená21. januára 2002
SídloMlynské nivy 59/A, 824 84 Bratislava, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieIng. Miroslav Obert
(generálny riaditeľ)
Územný rozsahSlovensko
ProdukciaPrenos elektrickej energie: 31 975,123 GWh (2017)[1]
Výnosy413 408 tisíc €
(tržba, 2017)[1]
Zisk74 255 tisíc €
(po zdanení, 2017)[1]
Zamestnancov521 (priemer 2017)[1]
Vlastník100 % Slovenská republika
Slogan spoločnostiNaša cesta vedie k Vám
Webová stránkawww.sepsas.sk

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a. s. (SEPS) je energetická spoločnosť v plnom vlastníctve štátu, ktorá „vykonáva činnosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy SR tak ako to požaduje Smernica 2003/54/ES". Medzi hlavné úlohy teda patrí prevádzka Prenosovej sústavy SR vrátane dispečingu. Spoločnosť tiež sprostredkuje nákup a predaj elektrickej energie z a do zahraničia a vykonáva ďalšie podporné služby.[2] V roku 2011 bola podľa základného imania deviatou najväčšou spoločnosťou v stopercentom vlastníctve štátu.[3] SEPS vlastní a prevádzkuje 3 043,879km elektrických vedení so 7360 stožiarmi a 26 elektrických staníc (stav z roku 2017).[4] Počas roku 2017 PS preniesla celkom 31 975,123 GWh elektrickej energie. Bolo to o 9,2% nárast v porovnaní s predošlým rokom a zároveň najvyšší objem v histórii slovenskej prenosovej sústavy. Prenosové straty tvorili 1,08%[1] Generálnym riaditeľom spoločnosti je od 10. januára 2017 Ing. Miroslav Obert.[5][6]

Prenosová sústavaUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vedení Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy
 
Vedenie č. 492 (400kV) križuje cestu II/512 medzi Žarnovicou a Hornými Hámrami.

Pod prenosovou sústavou (PS) sa rozumejú vedenia a elektrické stanice, ktoré zabezpečujú prenos elektrickej energie medzi zdrojmi (elektrárne na Slovensku a v zahraničí) a distribúciou (Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika) a niektorými najväčšími priemyselnými spotrebiteľmi napojenými priamo do PS.[7] Úlohou prenosovej sústavy je tak „poskytovanie prenosových a systémových služieb, vrátane zabezpečenia prenosu elektrickej energie do podriadených distribučných sústav a oprávneným odberateľom“.[8] Príkladom takéhoto subjektu je U. S. Steel Košice.[7]

Na Slovensku sa pre prenosovú sústavu používa aj termín nadradená sústava.[8]

Prenosová sústava sa skladá z elektrických vedení s nominálnym napätím 400, 220 a v niektorých prípadoch aj 110 kilovoltov (kV). Celková dĺžka vedení v správe SEPS je 2 464,589 km, ich rozvinutá dĺžka je 3 043,879 km (stav z roku 2017). Na týchto vedeniach sa nachádza 7 360 stožiarov. SEPS tiež prevádzkuje 26 elektrických rozvodní na rôznych miestach Slovenska.[4] 31 975,123 GWh elektrickej energie. Bolo to o 9,2% nárast v porovnaní s predošlým rokom a zároveň najvyšší objem v histórii slovenskej prenosovej sústavy. Prenosové straty tvorili 1,08%[1] Celková výroba elektrickej energie na Slovensku bola v roku 2017 28 026 GWh. Spotreba bola 31 056 GWh, zvyšných 3 030 GWh bolo importovaných.[1] V roku 2017 Slovensko cezhraničnými tokmi importovalo 15 565 GWh a exportovalo 12 535 GWh elektrickej energie. V roku 2017 bol zároveň zaznamenaný najvyšší import a najvyššie celkové cezhraničné toky (súčet importu a exportu) v histórii. Historicky najvyššie bolo aj maximálne zaťaženie Prenosovej sústavy, ktoré 11. januára 2017 dosiahlo 4550 MW.[1]

Neplánované tokyUpraviť

V súvislosti s odstavením jadrovej energie a prechodom na obnoviteľné zdroje výroby elektriny v Nemecku sa vyskytli nežiaduce toky v prenosových sústavách okolitých štátov. Časť z obchodovanej energie medzi Rakúskom a Nemeckom prechádza z príčiny nedostatočnej infraštruktúry prenosovými sústavami iných krajín. Od začiatku druhého polroku 2014 sa nežiaduce toky začali znovu častejšie vyskytovať aj v sústave SEPS. Česká prenosová sústava ČEPS cenu svojich opatrení vyčíslila na vyše 2 mil €, slovenský SEPS informácie nemá. Podľa hovorcu Norberta Deáka: „Opatrenia, ktoré vykonávame na ochranu prenosovej sústavy, sú spojené s nákladmi, ktoré objektívne nie je možné presne vyčísliť. Zmeny v zapojení prenosovej sústavy, ktoré v súvislosti so zvýšenými neplánovanými tokmi elektriny vykonávame, majú dopad na celú elektrizačnú sústavu, no najmä na časť sústavy na východe Slovenska, a tak je dosť problematické stanoviť presnú výšku nákladov“.[9] SEPS black-out zatiaľ nezaznamenala.[9]

História prenosovej sústavy a spoločnostiUpraviť

ZačiatkyUpraviť

 
Bývalé 220 kV vedenia V272 a V273 prekračujú hrebeň Nízkych Tatier v Hiadeľskom sedle v nadmorskej výške 1 099 m n. m.. V roku 2013 boli do prevádzky uvedené nové 400 kV vedenia v rovnakej trase, V461 (Liptovská Mara – Medzibrod) a V494 (Sučany – Medzibrod).

Do roku 1918 sa predaj elektrickej energie realizoval prostredníctvom lokálnych elektrární, v roku 1919 bol prijatý zákon o štátnej podpore pri začatí systematickej elektrifikácie, známy ako prvý elektrizačný zákon. Ministerstvo verejných prác zároveň vydalo normy pre trojfázovú prúdovú sústavu s frekvenciou 50 Hz, napäťové hladiny boli určené takto: nízke napätie 380/220 V, vysoké napätie 22 kV, veľmi vysoké napätie 100kV, generátorové napätie 6 kV (5,25 kV v Bratislave).[10] Rastúce prenosové požiadavky už začiatkom 30. rokoch nestačili na existujúce 22 kV vedenia. V roku 1930 bolo do prevádzky uvedené prvé 110 kV vedenie.[11] Jeho výstavba prebehla v rokoch 1929 až 1930 a smerovalo zo Žiliny cez Čadcu do Moravskej Ostravy.[12]

Začiatky prenosovej sústavy na Slovensku sa datujú do rokov po Druhej svetovej vojne, keď nedávno znárodnené elektrárne vybudovali transformovňu 220/110 kV Bystričany.[13] V tomto období sa po dobudovaní 400/110 kV a 200/110 kV tranformovní zo 110 kV sústavy stala distribučná rozvodová sústava.[11] Už počas vojny sa začalo stavať vedenie Lískovec – Prosenice – Sokolnice na Morave, dokončené bolo po vojne. Bol to začiatok budovania 220 kV systému.[11] V roku 1953 sa 220kV vedením Bystričany – Lískovec prepojili slovenské a české prenosové sústavy.[13] Toto vedenie bolo súčasťou vedenia Lískovec – Zugló do Maďarska.[11][14] Neskôr sa pokračovalo výstavbou vedení Bystričany – Sučany s pokračovaním do Lemešian.[11] V roku 1963 sa rozvodňa v Lemešanoch prepojila s rozvodňou v Mukačeve čím sa československá 220 kV sústava prepojila so systémom ZSSR a Rumunska.[15] Budovanie tejto sústavy bolo ukončené vedeniami Sokolnice – Križovany a Križovany – Bystričany. Do tejto sústavy boli zapojené zdroje Jadrová elektráreň Bohunice A1 (Križovany) a 4 bloky Elektrárne Vojany V1 (Lemešany).[15]

Nadradená sústava: 50. až 90. rokyUpraviť

Od roku 1950 bola sústava budovaná ako nadradená.[16] Už pri jej budovaní však bolo „poukazované, že táto sústava nebude schopná zabezpečiť tak požiadavky prenosovej sústavy ČSR s excentricky umiestnenou výrobou elektrickej energie (Severné Čechy), ako aj požiadavky na medzinárodnú spoluprácu prepojených elektrizačných sústav.“[15] Prvé vedenie s napätím 400kV sa začalo stavať v roku 1958.[13] Toto vedenie na trase Sučany – Prosenice bolo postavené v roku 1959, ale do roku 1969 bolo prevádzkované ako 220 kV vedenie. V Lemešanoch, Sučanoch a Križovanoch boli súčasne postavené 400 kV rozvodne a boli inštalované spojovacie transformátory 400/220 kV.[15] Na konci šesťdesiatych rokov boli v rámci federácie založené Slovenské energetické podniky. Oblastný dispečing tak ostal na Slovensku, ale riadenie pokračovalo celoštátne.[17]

 
Vedenia 477 a 478 Lemešany – Krosno (Poľsko) s napätím 400 kV východne od obce Ruská Nová Ves v okrese Prešov.

V 70. rokoch boli postavené ďalšie 400 kV vedenia: Sokolnice – Križovany (1970) a južná vetva 400 prepojenia Križovany – Veľké Kapušany (1972). Neskôr sa budovali prepojenia na Maďarsko, tranformne 400/110 kV pre distribučnú sústavu a severojužné prepojenia (Križovany – Bošáca – Varín a Liptovská Mara – Horná Ždaňa – Veľký Ďur – Levice).[15] Aj po zániku Česko-Slovenska však Prenosová sústava ostáva naďalej úzko prepojená s českou. Z federálnych čias sa zachovalo aj číslovanie vedení.[18] V septembri 1998 bolo uvedené do prevádzky 2x400 kV vedenie do Poľska Lemešany – Krosno. Toto vedenie „ešte viac upevnilo postavenie ES Slovenska v medzinárodnej sústave CENTREL – UCTE a zvýšilo transitné možnosti elektrizačnej sústavy SR.“[15]

Rozvoj Prenosovej sústavy v 21. storočíUpraviť

Podľa údajov SEPSu z februára 2013 bolo „v roku 2012 bolo preinvestovaných 41,6 mil. € a v roku 2013 spoločnosť plánovala vynaložiť na investičné akcie finančné prostriedky vo výške 95,9 mil. €.[19] Čerpanie investičných nákladov na rok 2013 nakoniec prekročilo 100 mil €. Do roku 2014 sú plánované náklady 93,7 mil €. Hlavnou investíciou bude výstavba 2x400 kV vedenia Gabčíkovo – Veľký Ďur.[20] Medzi priority rozvoja Prenosovej sústavy „patria už niekoľko rokov predovšetkým investície smerujúce k nahradeniu postupne odstavovaných častí 220 kV sústavy z prevádzky, prechod elektrických staníc na diaľkové riadenie a posilnenie južného profilu sústavy“.[21]

Napojenie a odpojenie jadrových elektrárníUpraviť

12. februára 2018 bol do Prenosovej sústavy zapojený tretí blok JE Mochovce.[22] 400 kV vedenie vyústilo do rozvodne Veľký Ďur.[23] Počas roku 2017 bola začatá demontáž vedení V074 a V075 z Elektární Bohunice do Križovian. Vedenie V276 v okolí elektrárne bude tiež zlikvidované.[1]

Vedenie Gabčíkovo – Veľký ĎurUpraviť

V roku 2014 sa mala realizovať stavba Vedenie 2x400 kV Gabčíkovo – Veľký Ďur.[24] Na jej realizáciu v decembri 2012 prebehla verejná súťaž.[25] V stanici Veľký Ďur bola tiež plánovaná rekonštrukcia v súvislosti s pripojením 3. a 4. bloku JE Mochovce do Prenosovej sústavy.[19]

Vedenie a transformovňa MedzibrodUpraviť

V októbri 2013 bol ukončený projekt Transformácia 400/110 kV Medzibrod. V rámci tohto projektu sa zvýšila napäťová hladina v tranformovni Medzibrod (okres Banská Bystrica) z 220/110 kV na 400/110 kV. Súčasťou bolo tiež vybudovanie nového 400 kV dvojvedenia (vedenia 461 a 494). Projekt bol z časti financovaný fondom BIDSF (Medzinárodný fond na podporu a odstavenia JE V1 Bohunice) Európskej banky pre obnovu a rozvoj.[19][26] Od februára 2012 bolo zrušené vedenie Medzibrod – Lemešany a od 2013 bolo očakávané uvedenie do prevádzky vedenia V272 Sučany – Lemešany.[14] Stavba Vedenie 2x400 kV pre TR Medzibrod získala povolenie na užívanie k 30. máju 2014 vrátane prepojenia vedení V272 a V273. 22. februára 2012 povolilo predčasné užívanie SO 01 Vedenie 1x400 kV č.494 v trase odchyľujúcej sa od pôvodného vedenia V272. 9. októbra 2012 bolo povolené predčasné užívanie SO 02 Vedenie 1x400 kV č.461.[27]

Lemešany, Moldava nad Bodvou a KošiceUpraviť

 
Rozvodňa Lemešany

V roku 2009 boli zrušené dve vedenia 220 kV Lemešany – U. S. Steel Košice a boli nahradené dvojsystémovým vedením prevádzkovaným na 220 kV a 400 kV.[14] Najprv bola v roku 2009 novopostavená stanica Košice prepojená 2x400kV so stanicou Moldava. O rok neskôr boli na miestach vedení 220kV vedení Lemešany – U. S. Steel vybudované 2x400kV vedenia. Prepojom vznikli tri vedenia Lemešany – Košice (V488), Košice – Moldava (V489) a Lemešany – Moldava (V487).[14] Nové vedenie 2x400 kV spájajúce Lemešany s Moldavou nad Bodvou bolo otvorené 9. februára 2012. Vedenie posilnilo severojužné európske ťahy, čo bol predpoklad pre snahy Európskej únie o spoločný trh s elektrinou do roku 2014.[28] Dĺžka vedenia je približne 31 km.[29] Vedenie je na Slovensku unikátne, lebo na úseku Lemešany – Bukovec bolo v dĺžke 21 km na spoločných stožiaroch umiestnené aj 2x110 kV vedenie. Na investícii 24,320 mil € sa spolupodieľala aj Európska komisia.[29]

V decembri 2017 bola ukončená výmena transformátora T401 v stanici Moldava.[1]

VoľaUpraviť

V júli 2014 bol do prevádzky uvedený projekt Transformácia 400/110 kV Voľa. Pozostával zo zaslučkovania vedenia V409 Lemešany – Veľké Kapušany a z rekonštrukcie Transformovne Voľa s výstavbou novej transformácie 400/110 kV. Náklady projektu boli 53,47 mil €. 5,2 mil € bolo hradené z programu Trans European Energy Networks for Electricity (Transeurópske energetické siete pre elektrinu) Európskej únie.[30] Počas roku 2017 bolo demontovaných 11 stožiarov pre bývalé zaústenie 220 kV do tejto stanice.

OstatnéUpraviť

Počas roku 2017 bola začatá rekonštrukcia staníc Podunajské Biskupice a Spišská Nová Ves. Po ukončení budú prepojené na diaľkové riadenie zo Slovenského elektroenergetického dispečingu.[1]

Pripravované projektyUpraviť

Prepojenie s MaďarskomUpraviť

SEPS v marci 2014 oznámila, že do roku 2018 by mali byť postavené dve 400 kV vedenia do Maďarska. Výstavba vedení Gabčíkovo – Gönyu a Rimavská Sobota – Sajóivánka mala začať na prelome rokov 2015 a 2016.[31] V decembri 2015 bolo oznámené, že vedenia Gabčíkovo – Gönyu – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka sú v začiatočnej fáze vydania stavebného povolenia. Plánované ukončenie výstavby vedení bolo koncom roku 2018. Na slovenskej strane by malo byť investovaných 60 mil €.[32] V januári 2016 spoločnosť oznámila, že kvôli meškaniu zo strany maďarského partnera MAVIR sa predpokladané ukončenie realizácie posúva na rok 2019. Náklady na výstavbu vedení spolu s úpravami v koncových rozvodniach na slovenskej strane spoločnosť SEPS predpokladá aj v roku 2016 v rovine približnne 60 miliónov eur. Výstavba pomôže zlepšiť tranzit energie na slovensko-maďarskom profile kde „v niektorých časových obdobiach vznikajú totiž na slovensko-maďarskom profile také prevádzkové stavy, keď SEPS ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy SR musí zabezpečiť jej bezpečnú prevádzku až rôznymi neštandardnými prevádzkovými opatreniami“.[33] Zmluva o výstavbe vedení bola nakoniec podpísaná 1. marca 2017. Podĺa zmluvy by mali vedenia byť dokončené do konca roku 2020. Prenosová kapacita medzi oboma krajinami sa tak zdvojnásobí. Z vedenia Gabčíkovo – Veľký Ďur bude pri Veľkom Mederi jeden poťah odpojený a zavedený do Gönyu.[34] Vznikne tak vedenie 480 Veľký ĎurGönyű a vedenie 481 GabčíkovoGönyű. Plánované je využitie stožiarov typu DONAU.[35]

Celkom bude na Slovensku 46 km zo 69 km nových vedení. Vedenie z Veľkého Medera na hranicu bude stáť 22 mil eur, vedenie z Rimavskej Soboty na hranicu 33 mil eur.[34]

Stredné SlovenskoUpraviť

S odstávkou Elektrárne Bohunice súvisí aj zlepšenie prenosovej sústavy. V decembri 2014 bol vyhlásený oznam o verejnom obstarávaní na 5 stavieb tohto projektu: rekonštrukcie Rozvodňe 400 kV Bystričany, rozšírenie rozvodní 400 kV Horná Ždaňa a Križovany, 2x400kV vedenie Križovany – Bystričany a 2x400kV vedenie Horná Ždaňa – lokalita Oslany (Bystričany).[36] Vedenie Križovany – Bystričany bude vybudované ako prvé, po jeho zhotovení bude do neho pri Oslanoch zaslučkované vedenie Horná Ždaňa – lokalita Oslany. Vedenie Križovany – Horná Ždaňa bude mať číslo 483, vedenie Križovany – Bystričany číslo 484 a vedenie Horná Ždaňa – Bystričany číslo 485.[37] Súčasnú vedenie V274 bude demontované v celej svojej dĺžke cca 75 km (238 stožiarov). Nové vedenie zaberie a rozšíri skoro celý koridor V274 a pôjde v zarovno s koridorom vedení 2x110kV V8769/8770.[38]

Vo februári 2017 spoločnosť podpísala zmluvy s dodávateľom na zhotovenie diel „Rozvodňa 400 kV Bystričany“, „Rozvodňa 400 kV H. Ždaňa – rozšírenie“ a „Rozvodňa 400 kV Križovany – rozšírenie“. V prvom prípade ide o výstavbu novej rozvodne v lokalite Bystričany. V ostatných dvoch prípadoch ide o rozšírenie existujúcich rozvodní v obciach Horná Ždaňa a Križovany. Výstavba prebehne v rokoch 2017 až 2019.[39] Výstavba novej stanice Bystričany začala v roku 2017 a tiež začalo rozširovanie stanie Horná Ždaňa o dve nové polia.[1]

Ďalšie projektyUpraviť

V rokoch 2018 až 2021 by mala prebehnúť výstavba tranformne 400/110 kV Senica. Projekt 2x400 kV Rimavská Sobota – Medzibrod, ktorý má stáť približne 170 miliónov eur má byť postavený v rokoch 2023 až 2027, hradiť ho však bude investor PVE Ipeľ.[21] Spoločnosť 21. júna 2017 podpísala memorandum s prevádzkovateľom prenosovej sústavy Ukrajiny, spoločnosťou UKRENERGO. Obe strany „v Memorande o porozumení vyjadrujú vôľu pracovať spoločne na príprave obojstranne prijateľných technických riešení na zvýšenie prenosovej kapacity 400 kV vedenia Veľké Kapušany – Mukačevo a ešte tento rok [2017] podpísať zmluvu o vzájomnej spolupráci v implementačnej fáze tohto projektu.“[40]

V máji 2017 začala rozšírenie a rekonštrukcia 400 kV stanice Podunajské Biskupice.[1]

Trh s elektrinouUpraviť

V januári 2013 sa plánovalo prepojenie denných trhov s elektrinou piatich štátov: Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Prvé tri z nich sú už prepojené od septembra 2012.[41] Začiatkom apríla 2014 bolo potvrdené, že prepojenie trhov sa očakával od obchodoného dňa 11. novembra 2014.[42]

Počas roku 2016 Slovensko v rámci cezhraničných tokov importovalo 13 249 GWh a exportovalo 10 598 GWh elektrickej energie. Najväčší import bol z Česka (8 986 GWh) a najväčší export bol do Maďarska (8 330 GWh).[43]

SpoločnosťUpraviť

 
Sídlo na Mlynských nivách 59/A v Bratislave

Spoločnosť vznikla 21. januára 2002 odčlenením sa od Slovenských elektrární pred plánovanou privatizáciou SE.[13] K 2. októbru 2012 sa zmenil vlastník akcií SEPSu. Fond národného majetku previedol všetky akcie na Ministerstvo financií SR. Prevod sa uskutočnil na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 481 zo dňa 19.9.2012 a z dôvodu „smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. 7. 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom, ktoré neumožňujú, aby subjekty vykonávajúce kontrolu nad prevádzkovateľom prenosovej sústavy zároveň vykonávali kontrolu nad činnosťami výroby elektriny, dodávky elektriny, výroby plynu alebo dodávky plynu alebo si v súvislosti s ňou mohli uplatňovať akékoľvek právo.[44]

V roku 2017 materská spoločnosť utŕžila 413 408 tisíc eur, jej zisk po zdanení bol 74 255 tisíc eur a priemerný počet zamestnancov bol 521. Spoločnosť hospodárila s majetkom 937,079 mil. eur. Konsolidované tržby (vrátane dcérskej spoločnosti OKTE, a.s.) dosiahli 1 082 819 tisíc eur, zisk 74 238 tisíc eur a v spoločnostiach pracovalo 554 ľudí. Spoločnosť OKTE vykonáva centrálnu fakturáciu pre SEPS.[1]

Slovenská elektrizačná prenosová sústava bola spomenutá v súvislosti s kauzou Gorila. Tom Nicholson spoločnosť uvádza vo svojej knihe Gorila ako „ďalší lukratívny zdroj provízií a štátnych peňazí.“ Vďaka predstavenstvu, kde mali traja z piatich členov vtedajšieho predstavenstva mať blízsky vzťah s finančnou skupinou Penta, sa mala vyplatiť provízia v hodnote 20 miliónov korún za nákup informačného systému v cene 165 miliónov Sk.[45] Vtedajší minister hospodárstva Jirko Malchárek mal tiež tlačiť na obchod SEPS s budúcim kupcom Slovenských elektrární, talianskou spoločnosťou Enel. Objem transakcie v prospech Enelu mal byť približne 6 miliárd korún.[46]

Spoločnosť sa vyjadrila aj k výstavbe nových domov pri Stupave. Podľa nej nebolo 25 metrové ochranné pásmo pri vedení porušené výstavbou.[47]

ReferencieUpraviť

  1. a b c d e f g h i j k l m n INDIVIDUÁLNA A KONSOLIDOVANÁ VÝROČNÁ SPRÁVA [online]. sepsas.sk, [cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  2. Charakteristika Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a. s. [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-08]. Dostupné online.
  3. SEPS - Slovenská elektrizačná a prenosová sústava [online]. energie-portal.sk, 25.09.2011, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
  4. a b Základné údaje prenosovej sústavy [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2018-06-22]. Dostupné online.
  5. Miroslav Obert je novým generálnym riaditeľom SEPS [online]. Property & Enviroment s.r.o., 2017-01-10, [cit. 2016-02-22]. Dostupné online.
  6. Orgány spoločnosti [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2016-02-22]. Dostupné online.
  7. a b Správa o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny [online]. Bratislava : Ministerstvo hospodárstva SR, júl 2010, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  8. a b REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 15.
  9. a b DARGAJ, Martin. ŠPECIÁL: Boj s nechcenými tokmi elektriny pokračuje [online]. venergetike.sk, 13.02.2015, [cit. 2015-04-09]. Dostupné online.
  10. REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 5.
  11. a b c d e REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 7.
  12. História SSE, a.s. [online]. Žilina : Stredoslovenská energetika, [cit. 2015-08-17]. Dostupné online.
  13. a b c d História spoločnosti [online]. Žilina : Stredoslovenské elektrárne, [cit. 2011-03-20]. Dostupné online.
  14. a b c d GÉRER, Anton. Modernizácia TR Lemešany pomohla zvýšiť bezpečnosť ES Slovenska [online]. HMH s.r.o, 2012-07-18, [cit. 2018-06-30]. Dostupné online.
  15. a b c d e f REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 8.
  16. REVÁKOVÁ, Daniela; BELÁŇ, Anton; ELESCHOVÁ, Žaneta. Prenos a rozvod elektrickej energie. 1. vydanie. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, 2004. 196 s. ISBN 80-227-2118-2. Energia, energetika, elektrizačná sústava, s. 16.
  17. Elektrárenstvo po druhej svetovej vojne [online]. Bratislava : Slovenské elektrárne, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  18. Power System of Central East Europe [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, [cit. 2011-03-21]. Dostupné online.
  19. a b c Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 14.02.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  20. Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 07.01.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  21. a b Investície do prenosovej sústavy sa aktualizujú [online]. Bratislava : N Press, [cit. 2016-02-22]. Dostupné online.
  22. Denník N. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-02-12. Dostupné online [cit. 2018-02-12]. ISSN 1339-844X.
  23. Slovenské elektrárne. Mochovce: 3. blok pripojený k elektrizačnej sústave SR [online]. seas.sk, [cit. 2018-02-12]. Dostupné online.
  24. Oznam [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 18.12.2012, [cit. 2013-01-19]. Dostupné online.
  25. Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 7.1.2014, [cit. 2014-02-21]. Dostupné online.
  26. SEPS preinvestovala v roku 2013 viac ako 100 miliónov eur [online]. Perex, 27.12.2013, [cit. 2015-02-11]. Dostupné online.
  27. Mesto Ružomberok. Kolaudačné rozhodnutie [online]. Obec Medzibrod, 2014-05-30, [cit. 2018-07-05]. Dostupné online.
  28. Tlačová správa [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 9.02.2012, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online.
  29. a b Rozhodnutie komisie z 19.7.2011 o poskytnutí finančnej pomoci Európskej únie na projekty spoločného záujmu "Výstavba 2x400 kV vedenia Lemešany - spínacia stanica Košice (SK)" 2010-E277/10-ENER/10/TEN-E - SI2.597545 v oblasti transeurópskych energetických sietí (TEN-E) [online]. Bratislava : Európska komisia, 20.07.2011, [cit. 2012-03-15]. Dostupné online.
  30. SEPS slávnostne otvorila zrekonštruovanú elektrickú stanicu Voľa [online]. Petit Press, 2014-09-26, [cit. 2014-10-19]. Dostupné online.
  31. ENERGETIKA: Nové vedenia s Maďarskom budú postavené do roku 2018 [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 17.03.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  32. New wiring projects with Hungary [online]. Petit Press, 2015-12-07, [cit. 2015-12-08]. Dostupné online. (anglický)
  33. Vedenia 400 kV Gabčíkovo – Gönyű – Veľký Ďur a Rimavská Sobota – Sajóivánka [online]. SEPS, 2016-01-25, [cit. 2016-02-07]. Dostupné online.
  34. a b Zmluva o nových elektrických vedeniach s Maďarskom je podpísaná [online]. N Press, 2017-03-01, [cit. 2017-06-29]. Dostupné online.
  35. MOCIK, Martin. Vedenie 2x400 kV lokalita Veľký Meder - št. hranica SR/MR ( k.ú.Trávnik) [online]. Enviroportal, 04-2014, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
  36. Všeobecný oznam o obstarávaní [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 18.12.2014, [cit. 2015-02-11]. Dostupné online.
  37. Oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania [online]. Veľké Pole : obec Veľké Pole, 2015-11-05, [cit. 2017-02-17]. Dostupné online.
  38. Bystričany - časť I a II [online]. sepsas.sk, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
  39. Tlačová správa: Podpis zmluvy na zhotovenie diel „Rozvodňa 400 kV Bystričany“, „Rozvodňa 400 kV H. Ždaňa – rozšírenie“ a „Rozvodňa 400 kV Križovany – rozšírenie“ [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 2017-02-06, [cit. 2017-02-17]. Dostupné online.
  40. Podpis memoranda o zámere zvýšiť prenosovú kapacitu medzi elektrizačnými sústavami Slovenskej republiky a Ukrajiny [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 2017-06-22, [cit. 2017-11-11]. Dostupné online.
  41. Poľsko a Rumunsko rozšíria CZ-SK-HU Market Coupling [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 30.01.2013, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  42. 4M Market Coupling - Spustenie plánované na 11. novembra 2014 [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 09.04.2014, [cit. 2014-04-25]. Dostupné online.
  43. Ročenka SED 2016 [online]. sepsas.sk, [cit. 2018-03-24]. Dostupné online.
  44. Zmena akcionára [online]. Bratislava : Slovenská elektrizačná prenosová sústava, 05.10.2012, [cit. 2013-03-03]. Dostupné online.
  45. NICHOLSON, Tom. Gorila. Bratislava : Dixit, 2012. ISBN 978-80-971039-1-0. Kapitola Pešiaci korupčnej armády, s. 78-79.
  46. NICHOLSON, Tom. Gorila. Bratislava : Dixit, 2012. ISBN 978-80-971039-1-0. Kapitola Pešiaci korupčnej armády, s. 79.
  47. Slovenská elektrizačná prenosová sústava sa vyjadrila k novým domom na okraji Stupavy. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-11-07. Dostupné online [cit. 2018-11-11]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazyUpraviť