Panické Dravce
Panické Dravce sú obec nachádzajúca sa 5 km od Lučenca, na južnej ceste z Lučenca do Veľkého Krtíša, ktorá vedie popri rieke Ipeľ. Obec mala k 31. 12. 2015 spolu 744 obyvateľov.
| Panické Dravce | |
| Panyidaróc | |
| obec | |
.jpg) Kostol Najsvätejšej Trojice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Lučenec |
| Región | Novohrad |
| Nadmorská výška | 185 m n. m. |
| Súradnice | 48°16′59″S 19°39′06″V / 48,2831°S 19,6517°V |
| Rozloha | 11,15 km² (1 115 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 737 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 66,1 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1573 |
| Starosta | Atilla Papp[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 985 32 (pošta Veľká nad Ipľom) |
| ŠÚJ | 511692 |
| EČV (do r. 2022) | LC |
| Tel. predvoľba | +421-47 |
| E-mailová adresa | oupdravce@stonline.sk |
| Telefón | 047 / 437 41 34 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Panické Dravce | |
| Webová stránka: panickedravce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
História upraviť
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1246 pod názvom Draus. V ďalších zmienkach sa spomína ako Darocz v roku 1488, v roku 1573 ako Panydarocz alebo Pani Darocz. Obec bola majetkom rôznych zemianskych rodov ako Daróczyovci, Madáchovci a ďalší. Za vojen začiatkom 17. storočia spustla, obnovená bola okolo roku 1680 ako osada a začiatkom 18. storočia sa vyvinula opäť v obec. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V roku 1773 ju nachádzame pod názvom Dravcze. V roku 1920 mala obec názov Pani Darovce, 1927 Panitské Dravce a od roku 1948 sa nazýva Panické Dravce, maď. Panyidaróc. V 10. - 11. stor. boli obľúbenými poľovnými oblasťami kráľov zvolenské lesy. Vedľa ciest smerujúcich na Zvolen sa vytvárali služnovské obce s rozdielnymi spoločenskými povinnosťami a právami. Ich hlavnou povinnosťou bolo zaopatriť kráľovský sprievod. Obce kráľovských poľovníkov boli pomenované „Daróz“. Odtiaľ pochádza aj názov obce.[4]
Demografia upraviť
Sčítanie 2011 upraviť
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
| Počet obyvateľov: 743 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenská | 58,95 % | |||
| maďarská | 35,40 % | |||
| rómska | 1,75 % | |||
| česká | 0,27 % | |||
| iná | 0,13 % | |||
| nezistená | 3,50 % | |||
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
| Počet obyvateľov: 743 | ||||
|---|---|---|---|---|
| slovenský | 52,62 % | |||
| maďarský | 41,86 % | |||
| rómsky | 1,75 % | |||
| rusínsky | 0,13 % | |||
| český | 0,40 % | |||
| iný | 0,27 % | |||
| nezistený | 2,96 % | |||
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
| Počet obyvateľov: 743 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 71,60 % | |||
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 5,38 % | |||
| Gréckokatolícka cirkev | 0,27 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 0,27 % | |||
| Evanjelická cirkev metodistická | 0,13 % | |||
| Apoštolská cirkev | 0,54 % | |||
| Bratská jednota baptistov | 6,86 % | |||
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | 0,40 % | |||
| bez vyznania | 8,75 % | |||
| nezistené | 5,79 % | |||
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová neoklasicistcká stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty stavby z roku 1910. Kostol vznikol na starších základoch. Fasády kostola sú členené lizénovými pásami, mierne predstupujúca veža vytvára na fasáde rizalit. Interiér je zaklenutý lunetovou a krížovou klenbou. Vnútorné zariadenie kostola je neorenesančné. V kostole sa nachádzajú zvony z rokov 1771 a 1807.[5]
-
Rímskokatolícky kostol -
-
-
Kríž pri kostole
Zaujímavosti v okolí obce upraviť
Okolie obce tvorí pekná príroda skrášlená korytom rieky Ipeľ. Dva kilometre od obce smerom na juh sa nachádzajú Velické štrkoviská, ktoré tvorí viacero povrchových baní na ťažbu štrku. V štyroch baniach sa už neťaží a teda slúžia ako vyhľadávaný rybársky revír pre rôznorodosť rybných druhov. V okolí obce sa náchádzajú cyklistické trasy, či už po ochrannej hrádzi rieky Ipeľ, alebo v blízkych Mestských lesoch mesta Lučenec.
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ História obce
- ↑ Panické Dravce- Kostol Najsvätejšej Trojice [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Externé odkazy upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Panické Dravce
