Novohradské terasy
Novohradské terasy sú geomorfologickou časťou Lučenskej kotliny, podcelku Juhoslovenskej kotliny.[1] Zaberajú nivu rieky Ipeľ a jej prítokov v okrese Poltár, Rimavská Sobota a Lučenec.[2]
| Novohradské terasy | |
| geomorfologická časť Juhoslovenskej kotliny | |
.jpg) Okolie Holiše
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okresy | Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec |
| Nadradená jednotka |
Lučenská kotlina |
| Susedné jednotky |
Oždianska pahorkatina Poltárska pahorkatina Lovinobanská brázda Cinobanské predhorie Ostrôžky Jelšovská pahorkatina Mučínska vrchovina Fiľakovská brázda Blhovská vrchovina |
| Mestá | Lučenec, Veľká nad Ipľom, Holiša, Hrnčiarske Zalužany Kalinovo, Tomášovce |
| Rieky | Ipeľ, Krivánsky potok, Suchá |
| Súradnice | 48°18′29″S 19°44′02″V / 48,308°S 19,734°V |
| Najnižší bod | koryto Ipľa |
| - poloha | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 160 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Územie zaberá centrálnu časť Juhoslovenskej kotliny, presnejšie južnú časť Lučenskej kotliny.[1] Južne susedí Cerová vrchovina a jej podcelky Mučínska vrchovina, Fiľakovská brázda a časť Blhovská vrchovina, východne nadväzuje Rimavská kotlina časťou Oždianska pahorkatina, severne leží Poltárska pahorkatina, Revúcka vrchovina a jej časť Lovinobanská brázda i podcelok Cinobanské predhorie, severozápadne Ostrôžky a západne Jelšovská pahorkatina.[1] Územie odvodňuje rieka Ipeľ a jeho prítoky Krivánsky potok na severozápade a Suchá na východe.[2]
Novohradské terasy ležia v Banskobystrickom kraji, na území okresov Rimavská Sobota, Lučenec a Poltár. Z významných sídiel sa v strednej časti nachádza Lučenec a Holiša, v juhozápadnej Veľká nad Ipľom, v severnej Tomášovce a Kalinovo a vo východnej Hrnčiarske Zalužany.[2] Územím vedie rýchlostná cesta R2 a cesta I/16 zo Zvolena cez Lučenec do Rožňavy, I/71 z Lučenca do Fiľakova a cesta II/585 z Lučenca do Dolnej Strehovej. Hlavné cesty kopírujú aj železničné trate zo Zvolena do Košíc a Veľkého Krtíša.[3]
Chránené územie upraviť
V severnej časti sa nachádza chránený areál Pod šťavicou a prírodná rezervácia Hrabovo, na juhozápade prírodná rezervácia Dálovský močiar a chránený areál Volavčia kolónia.[2]
Turizmus upraviť
Nížinatá krajina je pre turistov zaujímavá predovšetkým kvôli historickým pamiatkam, no je tiež východiskovou oblasťou nenáročných túr.[2]
Referencie upraviť
- ↑ a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-15]. Dostupné online.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 105.