Čornohora
Čornohora (ukr. Чорногора) je najvyššie pohorie Ukrajiny, nachádzajúce sa na juhozápade krajiny, v Zakarpatskej a Ivanofrankivskej oblasti. Geograficky spadá do horského systému Poloniny v Ukrajinských Karpatoch. Najvyšším vrcholom je Hoverla (2 061 m), ktorá je zároveň najvyšším a najpopulárnejším vrchom Ukrajiny. Hlavným stavebným prvkom horstva sú flyšové nánosy. Ďalšími významnými vrchmi sú Petros a Pip Ivan.
| Čornohora | |
| ukr. Чорногора | |
| pohorie | |
 Severná časť pohoria Čornohora, Hoverla (2 061 m)
| |
| Štát |  Ukrajina
|
|---|---|
| Oblasť | Zakarpatská oblasť, Ivanofrankivská oblasť |
| Časť | Poloniny |
| Susedné jednotky |
Svidovec Gorgany Pokutsko-Bukovinské Karpaty Marmarošské vrchy |
| Najvyšší bod | Hoverla |
| - výška | 2 061 m n. m. |
| Geologické zloženie | flyš, bridlica |
| Wikimedia Commons: Chornohora range | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Charakteristika upraviť
Čornohora je pohorie s prevládajúcimi trávnatými holinami a bez výrazných skalnatých tvarov (ktoré sú charakteristické napríklad pre tatranskú časť Karpát). Pripomína skôr Malú Fatru alebo Nízke Tatry. Pohorie je medzi vysokohorskými turistami obľúbené pre svoj dlhý jednoznačne vedený hrebeň, kde sa nachádza mnoho vrcholkov vedľa seba oddelených len sedlami. Tento hrebeň sa tiahne od vrchu Hoverla po vrchol Pip Ivan.
Pod vrcholom Turkul leží vo výške 1 750 m n. m. horské jazero Nesamovyte, ďalšie jazero Brebenskul sa nachádza v 1 800 m n. m. pod rovnomenným kopcom. U oboch jazier vyviera prameň vody.
Veľkú časť pohoria tvorí rozvodie medzi riekami Prut a Tisa. Dolné časti Čornohory obývajú Huculi, ktorých primárnym zamestnaním je pastierstvo.
Po prvej svetovej vojne bola táto oblasť hraničná medzi česko-slovenskou Podkarpatskou Rusou a poľskou Haličou. Dodnes sa na hrebeni nachádzajú vtedajšie hraničné medzníky. V súčasnosti hranica oddeľuje Zakarpatskú a Ivanofrankivskú oblasť.
V roku 1968 bola na južnom svahu zriadená Karpatská biosférická rezervácia a v roku 1980 na severnom svahu Karpatský národný prírodný park.
Vrcholy upraviť
Turizmus upraviť
Pohorie je pretkané sieťou turistických ciest, ktoré bývajú väčšinou dobre rozoznateľné (s výnimkou chodníkov v nižších polohách zarastených lesom) a miestami značené. Cesty na hrebeň či k vrcholom vychádzajú na východnej strane masívu z obcí Vorochta, Dzembroňa a na západe z Jasine a Rachivu. Niekoľko kilometrov východne pod vrcholom Hoverla sa nachádza zimné stredisko Zaroslak vybavené kempom a hotelom.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čornohora
Externé odkazy upraviť
- Čornohora (informácie, fotografie) (po anglicky)
- Černohorská polonina, Duší Karpat
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Čornohora na českej Wikipédii a Chornohora na anglickej Wikipédii.