Dolnodunavska nizina
Dolnodunavska nizina (bulh. Долнодунавска низина – Dolnodunavska nizina[1]) alebo Dolnodunajská nížina je súhrnné označenie nížin a plošín po oboch stranách Dunaja okolo rumunsko-bulharskej hranice od Železných vrát na východ; dĺžka je 500 km, šírka 200 - 300 km. [2][3]. Podunajská nížina patrí do Alpsko-karpatskej oblasti Európy a teda aj do Alpsko-himalájskej sústavy[3].
Leží prevažne na území Rumunska a Bulharska, jej najzápadnejšia časť zasahuje aj do Srbska (táto časť Srbska sa voľne označuje aj ako Тимочка Крајина / Timočka Krajina podľa rieky Timok, pravostranného prítoku Dunaja). Zo severu a západu nížinu ohraničujú Karpaty, z juhu Predbalkán resp. Stará planina.[4]
Delenie[3]:
- Rumunská nížina (staršie: Valašská nížina[5]; po rumunsky Câmpia Română alebo Câmpia Dunării alebo Câmpia Dunării de Jos alebo Câmpia Dunării Inferioare, starším pravopisom sa vždy píše Cîmpia namiesto Câmpia) - v Rumunsku a v Srbsku (v Srbsku sa volá Vlašska nizija)
- Podunajská plošina[5] (staršie: Podunajská pahorkatina, Podunajská nížina, Dunavska ravnina; po bulharsky Дунавска равнина - Dunavska ravnina) - v Bulharsku
- Ludogorie - v severovýchodnom Bulharsku, často považované za súčasť Podunajskej plošiny
- Timočka nizija - bezprostredné povodie rieky (Beli) Timok v Srbsku
Poznámka: Z knihy Král 1999 (a z priložených schematických máp) nie je jasné, či autor za súčasť Dolnodunajskej nížiny považuje aj plošinu Dobrudžansko plato.
Referencie upraviť
- ↑ [1]
- ↑ Dolnodunajská nížina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
- ↑ a b c KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. ISBN 80-200-0684-2. (po česky)
- ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolnodunajská nížina na českej Wikipédii.
- ↑ a b Názvy geografických objektov z územia mimo SR