Sarmati (staršie: Sarmatovia) boli početný staroveký kmeňový zväz z iránskej jazykovej skupiny. Ich pôvodné sídla boli na území medzi Donom a Aralským jazerom. Ich predkami boli tzv. Sauromati (podľa Herodota), sami boli príbuzní so Skýtmi a mali s nimi rad spoločných znakov a prejavov: kočovný spôsob života, luk, šípy, krátky meč, spôsoby boja a i.

Od 4. storočia pred Kr. sa významnejšie podieľali na starovekých dejinách východnej Európy. Na konci 2. storočia pred Kr. ovládali južné Povolžie a časť Černomoria. Patrili k nim Arsovia, Alanovia, Jazykovia, Sauromati atď.

V priebehu 1. tisícročia celkom zmizli z histórie a zmiešali sa s pôvodnými etnikami vo východnej Európe. Matej Bel vo svojich Notíciách v kapitole o zemplínskej župe opisuje Rusínov ako potomkov Sarmatov vyznávajúcich starú vieru a udržiavajúcich pôvodné zvyky.

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sarmati
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.