Babia hora

vrch v Oravských Beskydách
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Babia hora pozri Babia hora (rozlišovacia stránka).

Babia hora (poľ. Babia Góra, 1 722,9 m n. m.[1]) je najvyšší vrch Oravských Beskýd i podsústavy Stredné Beskydy.[2] Leží na slovensko-poľskej hranici, približne 18 km severne od Námestova.[3]

Babia hora
vrch
Widok z Małej Babiej na Babią Góre - panoramio.jpg
Pohľad z Malej Babej hory
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat nowotarski
Obec Oravská Polhora
Pohorie Oravské Beskydy
Beskid Żywiecki
Podcelok Babia hora
Povodia Orava, Skawa
Nadmorská výška 1 722,9 m n. m.
Súradnice 49°34′23″S 19°31′45″V / 49,573°S 19,5293°V / 49.573; 19.5293
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po žltá turistická značka značke z Oravskej Polhory-Slaná voda
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Babia Góra
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Babia Hora - Porast kosodreviny
Panoramatický výhľad z Babej Hory
Babia Hora - Pamätná tabuľa pri príležitosti výstupu Jána Pavla II.

PolohaUpraviť

Nachádza sa na východnom okraji pohoria, v geomorfologickom podcelku Babia hora.[2] Na poľskom území nadväzuje pohorie Beskid Żywiecki. Vrch leží na hranici Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva, na rozhraní okresu Námestovo a Powiatu nowotarského. Na slovenskom území zasahuje na katastrálne územie obce Oravská Polhora.[4] Mohutná Babia hora je pomerne osamotený masív a jediným vrchom v jej blízkosti je západným smerom po hrebeni ležiaca Malá Babia hora (1 515 m n. m.).[3] Hrebeňom vedie rozvodnica Čierneho a Baltského mora. Masív sa nachádza v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom.

OpisUpraviť

Mohutný vrch je súčasťou hlavného hrebeňa Oravských Beskýd, ktorý vedie od západu a na vrchole Babej hory sa stáča severovýchodným smerom na územie Poľska.[3] Skalnatý vrchol je hôľnatý, nižšie časti pokrýva porast kosodreviny a nižšie polohy i zmiešaný les. Vďaka polohe a vysokej nadmorskej výške patrí medzi najlepšie vyhliadkové vrchy na Slovensku.[5] Babia hora tvorí hranicu aj medzi dvoma rozvodiami; vodné toky zo severozápadnej (poľskej) strany odvádza rieka Visla, ktorá patrí do úmoria Baltského mora. Z južnej (slovenskej) a východnej strany ju odvodňuje rieka Orava (Biela Orava), ktorá je súčasťou povodia Váhu a patrí do úmoria Čierneho mora. Niektoré zdroje lokalizujú vrchol už na územie Poľska, niekoľko desiatok metrov za hraničnú čiaru.

Zaujímavosťou je, že pokým na Slovensku je masív považovaný za jeden vrch, v susednom Poľsku názvom Babia Góra nazývajú masív, ktorý sa člení na ďalších 5 vrchov: najvyšší nazývajú Diablak, západný predvrchol (1 620 m n. m.) je Kościółki a severovýchodne v hrebeni ležia pahorky Gówniak (1 617 m n. m.), Kępa (1 521 m n. m.) a Sokolica (1 367 m n. m.).[6]

Geologické podmienkyUpraviť

Babia hora patrí do sústavy Vonkajších Západných Karpát. Z geologického hľadiska je tvorená z odolnejších pieskovcov, ktoré tvoria jej najvyššie partie a karpatského flyšu, čo je zmes pieskovca a ílovca. Charakter tohto materiálu vytvára na jej úpätí mnoho močiarov a rašelinísk, ktoré sú charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd. Okrem spomínaných močiarov sa na Babej hore vyskytuje väčšie množstvo prameňov, čo svedčí o bohatých zásobárňach vody, udržiavaných v jej odolnom podloží. Na poľskej strane sa nachádzajú početné menšie plieska (po poľsky stawky). Erózna činnosť vzduchu (vetra) zanechala na vrchu množstvo dominantných výčnelkov v podobe menších skalných stien a previsov. Dôkazom eróznej činnosti vody sú depresie na úpätí a pieskovcová jaskyňa v Babej hore.

Poveternostné podmienkyUpraviť

Spomínaná poloha Babej hory ako severného okraja karpatského oblúka, zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. To má za následok chladné a vlhké podnebie. Prejavom toho sú časté hmly a zrážky, ktoré vytvárajú už spomínané bohaté zásoby vody. Typickým poveternostným javom, vyplývajúcim zo spomínanej skutočnosti, sú početné náhle zmeny počasia, ktoré majú na svedomí mnoho ľudských obetí, najčastejšie nepripravených turistov.

FlóraUpraviť

Flóra Babej hory je typická pre pieskovcové a flyšové podložie, čo sa prejavuje v mnohých rašeliniskách na jej úpätí. Tu sa vyskytuje flóra charakteristická pre mierne až chladné pásmo Karpát. V stredných a vyšších polohách dominuje pôvodný hustý prales, ktorý nebol poznačený extrémnou ťažbou práve z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok. Je tvorený prevažne ihličnatými drevinami ako smrek, borovica, ale možno tu badať výskyt listnatých drevín, kde je najpočetnejšie zastúpený buk lesný. Na okraji alpínskeho stupňa sa nachádza hustá kosodrevina. Nad kosodrevinou sa vyskytujú odolné rastlinné spoločenstvá, ktorých výskyt je veľmi riedky.

Pamätné tabuleUpraviť

V období komunizmu bola na vrchole Babej hory umiestnená pamätná tabuľa, ktorá mala pripomínať údajný výstup Vladimíra Lenina z roku 1912. V 90. rokoch bola tabuľa demontovaná a roku 1996 nahradená pamätnou tabuľou na viaceré výstupy pápeža Jána Pavla II., ktorý na vrch viackrát vystúpil ešte ako krakovský arcibiskup.

VýhľadyUpraviť

Babia hora je svojou majestátnosťou a polohou jednou z najlepších vyhliadkových vrchov. Skalnatý vrchol ponúka pri vhodnom počasí ďaleký kruhový rozhľad. V rámci Slovenska sú dobre pozorovateľné celé pohraničné Oravské Beskydy, Oravská Magura, Veľký Choč a prakticky celé Tatry. Nezriedka sa na horizonte objaví hrebeň Ďumbierskych Tatier, severná časť Veľkej Fatry, Krivánska Fatra a Lysá hora v Moravsko-sliezskych Beskydách.[5]

PrístupUpraviť

GalériaUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 7.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  5. a b Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.
  6. Plwiki [online]. pl.wikipedia.org, [cit. 2020-08-13]. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Babia hora

Externé odkazyUpraviť

ZdrojUpraviť

  • Ondrejka, K.; Príroda, Rekordy Slovenska; Mapa Slovakia; Bratislava: 2000