Ortorula
Ortorula alebo leukokrátna rula je premenená hornina, ktorá vznikla premenou kyslých až intermediárnych vyvretých hornín ako sú granitoidy, granodiority, kremité diority a ďalšie[1], v amfibolitovej fácii.
| Ortorula | |
 Ortorula v geoparku na Albertove v Prahe | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, sľudy, živce (ortoklas, plagioklasy) |
| Akcesórie | amfiboly, granáty |
| Vlastnosti | |
| Textúra | pásková, stredno až hrubozrnná |
| Farba | sivá |
Termín ortorula (orthogneiss) zaviedol roku 1891 K. H. Rosenbusch.
Vznik
upraviťOrotruly vznikajú viacerými spôsobmi:
- ako produkt regionálnej metamorfózy takzvaných kremenno-živcových hornín, teda kyslých a intermediárnych protolitov v amfibolitovej fácii. Je súčasťou radu: porfyroid - ortorula - svetlý granulit.
- parciálnym tavením pararúl a usmernením svetlej zložky (tzv. leukosóm) v migmatitoch[2].
- synkynematickou intrúziou granitov do mobilných strižných zón za vzniku usmernenej rovnobežnej plošnej stavby živcov a sľúd[2].
- plastickou deformáciou živcov, kremeňa a sľúd, vznikajú mylonitické ortoruly[2].
Samostatnou genetickou kategóriou sú alkalické ortoruly s vyšším obsahom modrých alkalických amfibolov (riebeckit, arfvedsonit) a pyroxénov (egirín). Vo vyššej časti amfibolitovej fácie tiež vznikajú tzv. vysokostupňové ortoruly bez muskovitu, prevládajúcim ortoklasom a aluminosilikátmi (kyanit, sillimanit) a granátmi[2].
Vlastnosti a minerálne zloženie
upraviť
Sú to hrubo až strednozrnné, výrazne bridličnaté horniny, v ktorých prevláda kremeň, biotit, muskovit, K-živec, menej plagioklas. Vedľajšie minerály tvorí granát, kyanit prípadne hornblend[2].
Výskyt
upraviťOrtoruly sú v oblasti jadrových pohorí a veporskom pásme na Slovensku skôr zriedkavé. Ich systematickému výskumu sa v Západných Karpatoch dosiaľ nikto nevenoval. Známe sú výskyty v Sľubici a Čiernej hore, Vysokých Tatrách a v Nízkych Tatrách na viacerých miestach[3][4] napr. v okolí Čierneho Balogu v kohútskom kryštaliniku, kde sú označované ako muráňske ortoruly.
V Českom masíve sú bežné v Krušných horách. Viaceré ruly z Česka majú aj svoje lokálne názvy ako bítešská rula, mirotické a starosedelské, bechyňská ruly, rovnako ako časť kouřimských rúl[5].
Referencie
upraviť- ↑ Vladár, J., 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173
- ↑ a b c d e Putiš, M.; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.
- ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
- ↑ Petrík, I., Konečný, P., Kováčik, M., Holický, I., 2006: Electron microprobe dating of monazite from the Nizke Tatry Mountains orthogneisses (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica. 57, 4, s. 227-242
- ↑ 4. Petrografické názvosloví [online]. is.muni.cz, [cit. 2008-08-29]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému rula.
|
Tento článok týkajúci sa nerastu, alebo horniny je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |