Ortorula alebo leukokrátna rula je premenená hornina, ktorá vznikla premenou kyslých až intermediárnych vyvretých hornín ako sú granitoidy, granodiority, kremité diority a ďalšie[1], v amfibolitovej fácii.

Ortorula
Ortorula v geoparku na Albertove v Prahe
Ortorula v geoparku na Albertove v Prahe
Zloženie
Hlavné minerálykremeň, sľudy, živce (ortoklas, plagioklasy)
Akcesórieamfiboly, granáty
Vlastnosti
Textúrapásková, stredno až hrubozrnná
Farbasivá

Termín ortorula (orthogneiss) zaviedol roku 1891 K. H. Rosenbusch.

VznikUpraviť

Orotruly vznikajú viacerými spôsobmi:

Samostatnou genetickou kategóriou sú alkalické ortoruly s vyšším obsahom modrých alkalických amfibolov (riebeckit, arfvedsonit) a pyroxénov (egirín). Vo vyššej časti amfibolitovej fácie tiež vznikajú tzv. vysokostupňové ortoruly bez muskovitu, prevládajúcim ortoklasom a aluminosilikátmi (kyanit, sillimanit) a granátmi[2].

Vlastnosti a minerálne zloženieUpraviť

 
Vzorka stebelnatej ortoruly s typickým rozpadom. Vznikla silnou regionálnou metamorfózou kyslých vyvretých hornín za spolupôsobenia jednosmerného tlaku. Doubravčanská stebelnatá ortorula z lokality Doubravčany, obec Zásmuky, okres Kolín, Česko.

Sú to hrubo až strednozrnné, výrazne bridličnaté horniny, v ktorých prevláda kremeň, biotit, muskovit, K-živec, menej plagioklas. Vedľajšie minerály tvorí granát, kyanit prípadne hornblend[2].

VýskytUpraviť

Ortoruly sú v oblasti jadrových pohorí a veporskom pásme na Slovensku skôr zriedkavé. Ich systematickému výskumu sa v Západných Karpatoch dosiaľ nikto nevenoval. Známe sú výskyty v Sľubici a Čiernej hore, Vysokých Tatrách a v Nízkych Tatrách na viacerých miestach[3][4] napr. v okolí Čierneho Balogu v kohútskom kryštaliniku, kde sú označované ako muráňske ortoruly.

V Českom masíve sú bežné v Krušných horách. Viaceré ruly z Česka majú aj svoje lokálne názvy ako bítešská rula, mirotické a starosedelské, bechyňská ruly, rovnako ako časť kouřimských rúl[5].

ReferencieUpraviť

  1. Vladár, J., 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173
  2. a b c d e Putiš, M.; Petrografia metamorfovanýh hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 2004, 131 s.
  3. Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
  4. Petrík, I., Konečný, P., Kováčik, M., Holický, I., 2006: Electron microprobe dating of monazite from the Nizke Tatry Mountains orthogneisses (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica. 57, 4, s. 227-242
  5. 4. Petrografické názvosloví [online]. is.muni.cz, [cit. 2008-08-29]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému rula.