Borovniak
Borovniak (1 271,8 m n. m.[1]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[2] Leží nad osadou Dobšinská Ľadová Jaskyňa, približne 8 km severozápadne od Dobšinej.[3] Lokalitou prechádza Cesta hrdinov SNP.[1] Je najvyšším vrcholom Slovenského raja.
| Borovniak | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Dobšiná |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Slovenský raj |
| Povodie | Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 271,8 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′35″S 20°15′31″V / 48,8596°S 20,2587°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej zo sedla Besník
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa vo východnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[2] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území mesta Dobšiná.[4] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situovaná osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa a obec Stratená, severne sa nachádza Vernár, západne Telgárt, južne Rejdová a juhovýchodne mesto Dobšiná.[3] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[1]
Opis
upraviťBorovniak je súčasťou hrebeňa, ktorý vystupuje nad údolím Hnilca na južnom okraji Slovenského raja a vedie od Duče (1 141 m n. m.) cez Ondrejisko (1 271 m n. m.). Práve za súčasť masívu Ondrejiska bol v minulosti Borovniak považovaný. Severným smerom sa nachádza Predná hoľa (1 546 m n. m.), Popová (1 099 m n. m.), Javorina (1 186 m n. m.), Kopa (1 127 m n. m.) a Kopanec (1 132 m n. m.), východným ležia Doštianky (1 110 m n. m.), Štrbáková (1 078 m n. m.), Duča (1 141 m n. m.), Honzovské (1 172 m n. m.), Ondrejisko (1 271 m n. m.) a Čierna hora (1 152 m n. m.), južným Veľký Radzim (991 m n. m.), Skálie (1 076 m n. m.), Buchvald (1 293 m n. m.) a Stolica (1 476 m n. m.) a západným Trsteník (1 390 m n. m.), Gregová (1 168 m n. m.), Rakytovec (1 068 m n. m.) a Kráľova hoľa (1 946 m n. m.).[1] Masív patrí do povodia rieky Hnilec, kde vodu zo západných a severných svahov odvádza Spišský potok. Na vrchol vedie značená turistická trasa.[3]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva nesúvislý riedky lesný porast[5], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Levočské vrchy, Branisko, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, Vysoké Tatry a údolie Hnilca.[6]
Prístup
upraviť- po
červeno značenej odbočke z Cesty hrdinov SNP cez rázc. Pod Ondrejiskom:
- od východu zo sedla Dobšinský kopec cez Honzovské
- od západu zo sedla Besník cez rázc. Stará Čuntava
- po
zeleno značenej trase z Telgártu cez rázc. Stará Čuntava - po
žltej turistickej značke od severovýchodu z lokality Dobšinská Ľadová Jaskyňa cez rázc. Nižná záhrada[3]
Referencie
upraviť- ↑ a b c d Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.