Duča[1] (1 141,7 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Stratenou, približne 6 km severozápadne od Dobšinej.[5] V masíve sa nachádza Dobšinská ľadová i Stratenská jaskyňa.[3]

Duča
vrch
Okolie vstupu do Dobšinskej ľadovej jaskyne
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Dobšiná
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Slovenský raj
Povodie Hnilec
Nadmorská výška 1 141,7 m n. m.
Súradnice 48°52′03″S 20°19′02″V / 48,8676°S 20,3172°V / 48.8676; 20.3172
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup zo Stratenej
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Poloha upraviť

Nachádza sa vo východnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území mesta Dobšiná.[1] Najbližšími sídlami sú na severozápadnom úpätí situovaná osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa a na východnom obec Stratená, východným smerom ležia tiež Dedinky a Mlynky a južne mesto Dobšiná.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj a národnej prírodnej rezervácie Stratená.[3]

Opis upraviť

Duča vystupuje nad údolím Hnilca na južnom okraji Slovenského raja, pričom jej severovýchodné svahy vytvárajú Stratenský kaňon. Dominuje planine Hanesová, ktorej je súčasťou.[5] Severným smerom sa nachádza Havrania skala (1 154 m n. m.), Remiaška (1 168 m n. m.), Cigánka (1 137 m n. m.), Lipovec (1 112 m n. m.), Štrbáková (1 078 m n. m.), Kopanec (1 132 m n. m.) a Vahan (1 139 m n. m.), západným Doštianky (1 110 m n. m.), Kopa (1 127 m n. m.), Ondrejisko (1 271 m n. m.) a Honzovské (1 168 m n. m.), južným Čierna hora (1 152 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.) a Gápeľ (961 m n. m.) a východným Skala (1 035 m n. m.), Gačovská skala (1 113 m n. m.), Marčeková (1 101 m n. m.) a Suchý vrch (1 122 m n. m.).[3] Oblasť patrí do povodia rieky Hnilec, do ktorej odteká voda z juhovýchodnej časti potokom Tiesňavy a zo zvyšku masívu krátkymi prítokmi. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]

Výhľady upraviť

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu a susedných Volovských vrchov, no tiež Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier, Vysoké Tatry a údolie Hnilca.[7]

Prístup upraviť

Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no okolím vedie:

Referencie upraviť

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
  3. a b c d Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  5. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  6. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť