Havrania skala (vrch v Spišsko-gemerskom krase)

vrch Slovenského raja

Havrania skala[1] (1 153,5 m n. m.[2]) je vrch v pohorí Spišsko-gemerský kras, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[3] Leží nad obcou Stratená, približne 7 km severne od Dobšinej.[4]

Havrania skala
vrch
Havrania skala na jar
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Rožňava
Obec Stratená
Pohorie Spišsko-gemerský kras
Podcelok Slovenský raj
Povodie Hnilec
Nadmorská výška 1 153,5 m n. m.
Súradnice 48°53′24″S 20°20′39″V / 48,89°S 20,3443°V / 48.89; 20.3443
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po a značke z obce Stratená
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Havrania skala
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský raj z Havranej skaly, v pozadí Dedinky

Nachádza sa v severovýchodnej časti Spišsko-gemerského krasu, v centre geomorfologického podcelku Slovenský raj.[3] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Stratená.[1] Najbližším sídlom je južne situovaná Stratená, západne sa nachádza Dobšinská Ľadová Jaskyňa, severozápadne Vernár, severovýchodne Hrabušice a juhovýchodne Dedinky.[4] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[2]

Havrania skala leží na rozsiahlej planine v centrálnej časti Slovenského raja. Na východe sa nachádza Gačovská skala (1 113 m n. m.), Suchý vrch (1 122 m n. m.), Červená skala (1 109 m n. m.) a Bykárka (1 058 m n. m.), severne leží Cigánka (1 137 m n. m.) a Lipovec (1 137 m n. m.), západne Vahan (1 139 m n. m.), Štrbáková (1 077 m n. m.) a Remiaška (1 168 m n. m.) a južne Duča (1 142 m n. m.), Marčeková (1 101 m n. m.) a Skala (1 035 m n. m.).[2] Na východnom úpätí sa nachádza Krčmársky potok, jediný významnejší a stabilný vodný tok, smerujúci do rieky Hnilec. Na vrchol vedie značená turistická trasa.[4]

V okolí Havranej skaly je niekoľko menších jaskynných priestorov, niektoré z nich sú prístupné aj z turistických chodníkov.

Výhľady

upraviť

Časť vrcholu pokrýva súvislý lesný porast, časť bralo s nízkou vegetáciou[5], ktorá umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných miest je možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu a blízkych Volovských vrchov, no tiež Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, východnú časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou, Stolické vrchy a Revúcku vrchovinu.[6]

Prístup

upraviť
  • po   žltej turistickej trase:
    • od juhozápadu z lokality Stratenský kaňon
    • od juhovýchodu z rázc. Veľké a Malé Zajfy
  • po   zelenej turistickej trase:

Referencie

upraviť
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-03]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť

Externé odkazy

upraviť