Cigánka (vrch v Spišsko-gemerskom krase; 1137 m)
Cigánka[1] (1 137,4 m n. m.[2][3]) je vrch v Spišsko-gemerskom krase, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Stratenou, približne 9 km severne od Dobšinej.[5]
| Cigánka | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obec | Stratená |
| Pohorie | Spišsko-gemerský kras |
| Podcelok | Slovenský raj |
| Povodia | Hornád, Hnilec |
| Nadmorská výška | 1 137,4 m n. m. |
| Súradnice | 48°53′57″S 20°20′46″V / 48,8991°S 20,3461°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | zo Stratenského kaňonu |
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
upraviťNachádza sa v severovýchodnej časti Spišsko-gemerského krasu, v geomorfologickom podcelku Slovenský raj.[4] Leží v Košickom kraji, v okrese Rožňava a na katastrálnom území obce Stratená.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Stratená, osada Dobšinská Ľadová Jaskyňa a Dedinky, západne sa nachádza obec Vernár.[5] Vrch je súčasťou Národného parku Slovenský raj.[3]
Opis
upraviťCigánka je súčasťou rozsiahlej planiny, situovanej severne od údolia Hnilca v centrálnej časti Slovenského raja. Západným smerom sa nachádzajú Doštianky (1 110 m n. m.), Štrbáková (1 078 m n. m.), Kopanec (1 132 m n. m.), Lipovec (1 112 m n. m.) a Vahan (1 139 m n. m.), severným Koč (1 057 m n. m.), východným Bykárka (1 058 m n. m.), Červená skala (1 109 m n. m.), Suchý vrch (1 122 m n. m.) a Vrábľová (986 m n. m.) a južným Gačovská skala (1 113 m n. m.), Marčeková (1 101 m n. m.), Havrania skala (1 154 m n. m.), Duča (1 142 m n. m.) a Remiaška (1 168 m n. m.).[3] Voda zo severnej časti odteká prítokmi Veľkej Bielej vody do Hornádu, vodu z juhovýchodnej odvádza Krčmársky potok do Hnilca. Na vrchol nevedie značená turistická trasa.[5]
Výhľady
upraviťVrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s riedkou vegetáciou je ojedinele možné pozorovať okolité vrchy Spišsko-gemerského krasu, no tiež Branisko, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy, východnú časť Nízkych Tatier a Vysoké Tatry.[7]
Prístup
upraviťNa vrchol nevedie značený turistický chodník, preto prístup je možný iba lesnými cestami.[5]
Referencie
upraviť- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ a b c Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-15]. Dostupné online.