Dubnica nad Váhom

mesto na Slovensku

Dubnica nad Váhom (v minulosti Dubnica, nem. Dubnitz an der Waag) je mesto na Slovensku ležiace v Trenčianskom kraji. Zároveň je najväčším mestom Ilavského okresu a kultúrno-hospodárskym strediskom Ilavskej kotliny. Počtom obyvateľov 24 975 (2013) je tiež najväčším mestom, ktoré nie je okresné.

Dubnica nad Váhom
mesto
Dubnica nad Váhom 20.02.2011 14-46-29.JPG
Pohľad na centrum mesta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Región Považie
Vodný tok Dubnický potok
Nadmorská výška 242 m n. m.
Súradnice 48°57′27″S 18°09′57″V / 48,957500°S 18,165833°V / 48.957500; 18.165833
Rozloha 49,14 km² (4 914 ha) [1]
Obyvateľstvo 23 259 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 473,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1193
Primátor Peter Wolf[3] (nezávislý)
PSČ 018 41
ŠÚJ 513016
EČV IL
Tel. predvoľba +421-42
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Bratislavská 434/9
018 41 Dubnica nad Váhom
E-mailová adresa primator@dubnica.eu
Telefón 042 / 445 57 38
Fax 042 / 442 19 11
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Dubnica nad Váhom
Webová stránka: dubnica.eu
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

PolohopisUpraviť

Dubnica nad Váhom leží v Ilavskej kotline na strednom Považí pri rieke Váh. Severozápadne sa tiahnu Biele Karpaty, na juhovýchode sú to Strážovské vrchy. V blízkosti mesta Dubnica nad Váhom sú mestá Trenčín, Nová Dubnica, Ilava, Trenčianske Teplice a Nemšová.

GeografiaUpraviť

PodnebieUpraviť

Podnebie Dubnice nad Váhom vo veľkej miere určuje od západu vplyv Atlantického oceánu, od juhu vplyv Jadranského mora, od východu vplyv rozsiahlej východnej pevniny (najmä koncom leta a začiatkom jesene). Keďže mesto leží v teplej oblasti, ročná priemerná teplota je od 8,7 °C vyššie. Ročný úhrn zrážok predstavuje priemerne 700 – 800 mm. Počas zimy maximum snehovej pokrývky dosahuje 20 – 30 cm.[4]

Časti mestaUpraviť

  • sídlisko Centrum I
  • sídlisko Stred
  • sídlisko Centrum II

  • sídlisko Pod hájom (Centrum III)
  • sídlisko Pod kaštieľom
  • sídlisko Háje

Vodné tokyUpraviť

Vodné plochyUpraviť

Dubnické štrkovisko – chránené vtáčie územie

Dejiny[5]Upraviť

 
Mariánska socha z 18. storočia

Najstaršie známky osídleniaUpraviť

Prví obyvatelia v priestore dnešnej Dubnice žili už v kamennej dobe, o čom svedčí nález hlinenej pece z obdobia doby kamennej v mestskej časti Prejta, v lokalite nazvanej Sedličky.[6] Dôkazy nepretržitého pobytu človeka tu kvôli vhodnej polohe a prírodným podmienkam nachádzame zo staršej dobe bronzovej (cca 2000 pred Kr.). Ľud únětickej kultúry obýval údolie Váhu, v lokalite Kvášovec mal svoje sídlisko a pohrebisko ľud lužickej kultúry. Z tohto obdobia sa zachovali nálezy väčšieho sídliska s viacerými fázami osídlenia a žiarovým pohrebiskom aj vo Veľkom Kolačíne. V mladšej dobe železnej, nazývanej laténska doba, bolo územie Slovenska osídlené Keltmi a postupne sa presadzuje tzv. púchovská kultúra.

StredovekUpraviť

Prví Slovania na stredné Považie začali prichádzať na prelome 5. a 6. storočia a medzi prvé osídlené lokality v okolí Dubnice patrí Kvášovec, kde sa našlo sídlisko s obydlím a keramikou z mladšieho slovanského obdobia. Dve slovanské sídliska boli objavené aj v lokalite Húštikom (Veľký Kolačín), ktoré boli datované do 10. – 11. storočia. Obývané bolo aj okolie Prejty, kde sa pri hĺbení nového koryta potoka našlo stredoveké sídlisko s keramikou, datovanou do 12. – 13. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala aj prvá písomná zmienka o osade „terra Dubnicze“ v listine z roku 1193, ktorou ju Belo III. daroval za zásluhy a vernú službu vojakovi Trenčianskeho hradu Vratslavovi. Po získaní donácie ho kráľ dedične vyňal z podriadenosti Trenčianskeho hradu a povýšil medzi svojich služobníkov, t. j. do šľachtického stavu. Ďalšia zachovaná správa je až z 28. júna 1276, keď za 50 hrivien striebra Samson a Jakub predali Dubnicu Oltumanovi a jeho synovi Chamarovi. V tejto listine sa prvýkrát spomína kostol, zasvätený svätému Jakubovi apoštolovi, najstaršia pamiatka mesta.

NovovekUpraviť

Podľa Gyurikovitsovej nemecky písanej Habánskej kroniky sa píše že v roku 1622 prichádzajú do Dubnice na Váhom Habáni a ostávajú tu prechodne 1 rok.

Na začiatku 15. storočia bola už Dubnica v majetku trenčianskeho hradného panstva a koncom 16. storočia ju do zálohu prevzal gróf Štefan Ilešházi. Významným pre mestom bolo obdobie za panovania Jozefa Ilešháziho – radcu Kráľovskej miestodržiteľskej rady, predsedu Uhorskej kráľovskej komory a krajinského sudcu, ktorý tu dal dostavať kaštieľ a upraviť park, vymohol obnovenie jarmočného práva a dal postaviť nový kostol. Dôležitým počinom pre obyvateľov bola aj osobitná dohoda o vykúpení poddanských povinností. V jeho práci pokračoval syn Ján Baptista Ilešházi, ktorý štedro podporoval slovanské písomníctvo a podporoval chudobných poddaných. Jeho nasledovník, syn Štefan II. Ilešházi bol bezdetným a teda posledným členom významného rodu, ktorý napokon 21. mája 1835 mesto predal barónovi Jurajovi Sinovi.

Významné miesto v procese obrodenia zohrávali osobnosti, pôsobiace na dubnickej fare, medzi nimi Andrej Mésároš, František Xaver Hábel a Michal Rešetka. Po roku 1848 sa Dubnica stala jedným zo stredísk okresu Ilava. Pri sčítaní ľudu v roku 1869 tu narátali 1683 obyvateľov a 228 domov, pričom väčšina obyvateľov pracovala v poľnohospodárstve. Rozšírené bolo aj povozníctvo, remeselníctvo a obchod. Posledné väčšie obmedzenie, tzv. právo regálii, odpredala v roku 1887 dedička sinovského panstva Ifigénia d´Harcourt, čím sa zvýšili možnosti na podnikanie a rozvoj spoločnosti. V roku 1898 vzniklo v meste Hospodárske spotrebné a úverové družstvo, ktoré si vyžiadal veľký rozvoj voľného hospodárskeho podnikania.

Po vzniku Československej republiky v meste prevládali živnostníci a až roku 1928 sa výstavbou záložnej továrne Škodových závodov v Plzni stala Dubnica priemyselným mestom. Stavba továrne priniesla niekoľko sprievodných investícií, ako preloženie štátnej cesty, presun koryta Lieskovského potoka, odbočku železničnej trate, ale aj budovanie nových obydlí a verejných budov. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že pri stavbe továrne sa našla kostra mamuta, ktorá bola neskôr umiestnená v múzeu v Prahe.[7] Počas druhej svetovej vojny bola zbrojovka dôležitým vyzbrojovacím podnikom nemeckej armády a v tom čase zamestnávala až 4 669 pracovníkov. V meste bol v roku 1942 zriadený pracovný tábor, kde boli internovaní Rómovia. Sovietsko-rumunská armáda mesto oslobodila 28. apríla 1945.

Povojnové obdobieUpraviť

V povojnovom období nastala obnova priemyslu, výstavbu sídlisk a rozvoj služieb a Dubnica sa stala jedným z najpriemyselnejších miest. Zanikli živnosti, ktoré s problémami nahradili komunálne podniky s nízkou úrovňou vybavenia i služieb. Zmeny nastali aj v zbrojovke, ktorá rozšírila svoju výrobu a zmenila názov na Závody K. J. Vorošilova. Určitý čas v meste fungovala tehelňa, ktorá bola v roku 1962 zatvorená. Podnik ZVS, resp. ADAST Dubnica niekoľkokrát menil a rozširoval výrobu a okrem transformátorov vyrábal mernú a čerpaciu techniku tekutých palív a elektronické zariadenia pre textilný priemysel. V roku 1988 patrili ZŤS Dubnica k najväčším zbrojárskym podnikom v ČSSR a útlm zbrojárskej výroby, jej reštrukturalizácia a prechod na trhové hospodárstvo znamenali vznik samostatných divízii a závodov.

Dubnica prešla od roku 1989 výraznými zmenami; mesto podporovalo rozvoj podnikania, služieb a obchodu a tak centrum regiónu dnes poskytuje zázemie pre celú spádovú oblasť. Moderný manažérsky systém riadenia mesta priniesol jeho systematický rozvoj podľa „Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta do roku 2013“, ktorý rešpektoval územné plánovanie. Financie z fondov EÚ a grantov pomohli k pretváraniu Dubnice na moderné a životaschopné mesto.

ObyvateľstvoUpraviť

Podľa počtu obyvateľov je Dubnica nad Váhom aktuálne 26. najväčším mestom na Slovensku a po Trenčíne, Prievidzi a Považskej Bystrici 4. najväčším mestom v Trenčianskom kraji.

Podľa štatistiky z roku 2011 sa väčšina obyvateľov mesta Dubnica nad Váhom (podobne ako vo väčšina miest a obcí na Považí) hlási k slovenskej národnosti a k rímskokatolíckemu náboženstvu.

Národnostné zloženieUpraviť

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 25305
slovenská
  
85,63 %
česká
  
0,75 %
moravská
  
0,15 %
maďarská
  
0,13 %
rómska
  
0,06 %
rusínska
  
0,04 %
nemecká
  
0,04 %
poľská
  
0,04 %
bulharská
  
0,04 %
ukrajinská
  
0,03 %
ruská
  
0,03 %
ostatné
  
0,12 %
nezistené
  
12,95 %
Národnosť 2011[8] 2001[8] 1991[8] 1930[9] 1910*[8] 1900* [8] 1890* [8] 1880* [8]
Slovenská 21 669 25 116 23 824 2 249 2 461 2 454 2 401 2 246
Česká 189 363 418 - 0 - - -
Rómska 15 57 22 - 0 - - -
Maďarská 33 46 46 20 182 97 38 25
Iná a nezistená 3 307 345 48 28 0 1 13 117
Moravská 38 18 57 - - - - -
Sliezska - - 2 - - - - -
Nemecká 10 18 4 13 100 132 154 149
Poľská 9 10 10 - 0 - - -
Ukrajinská 7 9 12 - - - - -
Rusínska 10 6 3 2 0 0 0 0
Ruská 7 4 - - - - - -
Bulharská 10 2 - - 0 - - -
Chorvátska 0 1 - - 0 0 0 0
Židovská 1 0 - 46 - - - -
Spolu 25 305 25 995 24 446 2 358 2 743 2 684 2 606 2 573
  • *neuvádzala sa národnosť, ale materinský jazyk obyvateľov.

Atlas rómskych komunít 2013Upraviť

Dubnica nad Váhom; údaje[10]
Nerómske obyvateľstvo
  
96,4 %
Rómske obyvateľstvo
  
3,6 %
  • Rómske obyvateľstvo (Atlas 2013): 895 obyv. (3.6%)
  • Rómske obyvateľstvo, ktoré deklarovalo rómsku národnosť (Sčítanie 2011): 15 obyv.
  • Rozdiel (Atlas 2013 - Sčítanie 2011): +880 obyv.

Jazykové zloženieUpraviť

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 25305
slovenský
  
85,52 %
český
  
0,94 %
maďarský
  
0,15 %
nemecký
  
0,06 %
poľský
  
0,04 %
rusínsky
  
0,03 %
ukrajinský
  
0,02 %
rómsky
  
0,01 %
jidiš
  
0,01 %
ostatné
  
0,19 %
nezistený
  
13,03 %

Náboženské zloženieUpraviť

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 25305
Rímskokatolícka cirkev
  
62,94 %
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
  
1,93 %
Gréckokatolícka cirkev
  
0,26 %
Apoštolská cirkev
  
0,17 %
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia
  
0,14 %
Kresťanské zbory
  
0,11 %
Pravoslávna cirkev
  
0,08 %
Evanjelická cirkev metodistická
  
0,05 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
0,04 %
Bahájske spoločenstvo
  
0,03 %
Ústredný zväz židovských náboženských obcí
  
0,02 %
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní
  
0,02 %
Bratská jednota baptistov
  
0,01 %
Cirkev bratská
  
0,01 %
iné
  
0,49 %
bez vyznania
  
16,63 %
nezistené
  
17,02 %
Náboženské vyznanie/cirkev 2011[8] 2001[8] 1991[8] 1910[8] 1900 [8] 1890 [8] 1880 [8]
Rímskokatolícka cirkev 15 928 19 949 15 116 2 625 2 557 2 452 2 382
Gréckokatolícka cirkev 66 47 46 0 0 0 0
Pravoslávna cirkev 19 18 5 0 0 0 0
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 489 615 364 12 10 6 8
Reformovaná kresťanská cirkev 10 14 - 7 0 1 0
Evanjelická cirkev metodistická 12 23 - - - - -
Apoštolská cirkev 42 44 - - - - -
Starokatolícka cirkev 1 11 - - - - -
Bratská jednota baptistov 3 6 - - - - -
Cirkev československá husitská 11 10 1 - - - -
Cirkev adventistov siedmeho dňa 1 4 - - - - -
Cirkev bratská 3 0 - - - - -
Kresťanské zbory 28 19 - - - - -
Židovské náboženské obce 6 4 - 98 117 147 147
Bahájske spoločenstvo 7 - - - - - -
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia 35 55 - - - - -
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní 6 - - - - - -
Ostatné 123 21 39 1 1 0 0
Bez vyznania 4 207 4 258 2 611 - - - -
Nezistené 4 308 897 6 264 - - - -
Spolu 25 305 25 995 24 446 2 743 2 684 2 606 2 537

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

Koncom leta sa tu pravidelne koná Dubnický folklórny festival s medzinárodnou účasťou a množstvom sprievodných podujatí.

KnižnicaUpraviť

Mestská knižnica sa nachádza na Pionierskej ulici č. 396 v budove bývalých jaslí. Fond obsahuje približne 53 000 zväzkov. Knižnica má tri oddelenia:

  • oddelenie beletrie
  • oddelenie náučnej literatúry
  • oddelenie pre deti a mládež

História knižniceUpraviť

História knižnice a knihovníctva v Dubnici nad Váhom začína ešte v období pred druhou svetovou vojnou, kedy si mohli obyvatelia vypožičať knihy na miestnej fare. Až v roku 1948 vzniká oficiálna verejná knižnica, v ktorej pracujú dobrovoľní knihovníci. Vtedajšia knihovníčka Mária Vargová spomína na fond vo veľkosti približne 1600 zväzkov. Medzitým sa však príbeh knižnice formuje aj o kúsok ďalej – v priestoroch bývalých Škodových závodov, kde je vytvorená závodná knižnica. O dva roky neskôr prichádza k jej rozčleneniu a vytvoreniu samostatnej technickej knižnice a závodnej knižnice ROH. Zásadným je rok 1964, v ktorom dochádza k zlúčeniu mestskej ľudovej knižnice a závodnej knižnice. Nová inštitúcia sídli v novopostavenom dome kultúry a disponuje približne 7000 zväzkami, ich objem postupne rastie a v roku 1975 je možné vypožičať si až 41 086 kníh. Počet čitateľov však stúpa pomerne pomaly, z 3065 v roku 1964 narástol do roku 1975 na 3894 čitateľov. Čo však stúpa veľmi výrazne, je počet výpožičiek. V roku zlúčenia knižníc sa požičalo 48 417 zväzkov, v roku 1975 prekročil počet výpožičiek sto tisíc. Knižnica pôsobila až do roku 1992 pod názvom Knižnica domu kultúry. Na jej činnosť prispievali Odborový zväz KOVO ZŤS aj mesto Dubnica nad Váhom (do roku 1991 ONV Považská Bystrica). Od januára 1993 sa stalo jediným zriaďovateľom mesto. Ešte v tom istom roku sa inštitúcia presťahovala do zrekonštruovaných priestorov detských jaslí.

Rok 2003 je, čo sa týka poskytovania služieb, prelomovým – približne 60 000 zväzkov je spracovaných a zaradených do plne automatizovaného knižnično-informačného systému. Odvtedy prechádza knižnica neprestajným vývojom, vymenila sa generácia knihovníčok a knihovníkov, rekonštruujú sa priestory a vznikajú nové, napríklad letné čitárne. Pozornosť sa upriamuje na získavanie grantov, vďaka ktorým je dubnická knižnica stále príťažlivejším a zaujímavejším priestorom. Samozrejmosťou je každoročné dopĺňanie fondu v oddelení beletrie, náučnej literatúry aj v oddelení pre deti a mládež. V posledných rokoch si knižnica čoraz viac upevňuje pozíciu usporiadateľa kultúrnych a vzdelávacích podujatí.

MúzeáUpraviť

  • Dubnické múzeum

Umelecké súboryUpraviť

  • Folklórny súbor Prvosienka

vznikol v roku 1980 a pracuje pri Základnej umeleckej škole v Dubnici nad Váhom. Jeho členmi sú žiaci tanečného odboru. Súbor má v súčasnosti 70 členov. Jeho programová skladba je zameraná na vlastný región a rázovité oblasti celého Slovenska. Súbor sa pravidelne zúčastňuje rôznych súťaží a prehliadok. Počas roka vystupuje príležitostne na slávnostných akciách, festivaloch a iných podujatiach.

  • Folklórny súbor Mladosť

Súbor vznikol z pôvodne estrádneho krúžku. V marci 1969 sa súbor osamostatnil a predstavil sa celovečerným programom s tancami z oblasti Detvy, Terchovej, Goralu, Horehronia, Trenčína. Jeho zakladateľmi boli Jozef Polakovič a Karol Šugár, ktorý pôsobil ako choreograf. Koncom roku 1969 sa súbor rozšíril o hudobnú zložku. Predstavil sa v krajinách strednej Európy ale aj v Lotyšsku, Nemecku, Švajčiarsku, Rumunsku, Macedónsku, Bulharsku. Získal mnohé ocenenia hlavne v oblasti záujmovej umeleckej činnosti stredných škôl. V roku 2010 súbor získal Cenu Mikuláša Senku. Od roku 2004 sa súbor intenzívnejšie zameriava hlavne na ľudovú kultúru oblasti Dubnice nad Váhom a jej samotnej. Výsledkom bolo založenie speváckej skupiny Dubnička, ktorá spolupracuje na rôznych projektoch zameraných na miestnu ľudovú kultúru. Jej členskú základňu tvorí 6 bývalých členiek dubnických súborov, ktoré si ku svojím vystúpeniam prizývajú hostí, či iné súbory.

  • Folklórny súbor Vršatec

vznikol v roku 1953 ako neveľká spevácka skupina, ktorá sa potom začala rozrastať o tanečnú a hudobnú zložku. Melódia spevov a tancov, farebná paleta krojov, svojráznosť a bohatstvo tanečných variácií, to boli hlavné počiatočné impulzy súboru.  Vtom čase súbor prezentoval vo svojom programe piesne, tance a kroje z okolia Dubnice nad Váhom. Do súčasnej podoby sa transformoval v roku 1967. Tvorba súboru je charakteristická originalitou pri výbere a spracovaní pôvodného folklórneho materiálu, vyznačujúc sa nesmiernou nápaditosťou a vyjadrovaním životného optimizmu. Významná a rozsiahla je činnosť súboru v oblasti reprezentácie slovenského ľudového umenia doma i v zahraničí. V roku 2008 Vršatec oslávi 55 rokov svojej existencie. Účinkoval takmer vo všetkých štátoch Európy, Ázie, Severnej i Južnej Ameriky, v Afrike a tiež i v Austrálii.

  • Folklórny súbor Seniorklub Vršatec

Vznikol pri príležitosti osláv 50. výročia FS Vršatec v roku 2003, kedy zakladajúcimi členmi FS Vršatec boli vytvorené podmienky pre vznik najstaršej vetvy súboru, ktorá bola po viacerých konzultáciách s predstaviteľmi mesta Dubnica nad Váhom zaregistrovaná pod oddelenie kultúry MsÚ Dubnica nad Váhom.  K dnešnému dňu súbor absolvoval radu vystúpení, prezentuje sa na podujatiach poriadaných Mestským úradom Dubnica nad Váhom. Od svojho vzniku je súbor každoročným hosťom Celoslovenského festivalu seniorských folklórnych súborov v Krivosúd-Bodovke.

StavbyUpraviť

PamiatkyUpraviť

  • Barokový kostol sv. Jakuba – najstarší doklad, kde sa spomína tento kostol je z roku 1276. Kostol je gotický, barokovo upravený v roku 1754. Je obkolesený murovanou ohradou a barokovou branou.
  • Rannobarokový kaštieľ – je z roku 1670; postavený v štýle raného baroka s renesančnými základmi. Vstupná brána sa pýši barokovou bránou a štvorhrannou vežou. V západnom krídle je kaplnka Nanebovzatie Panny Márie z roku 1730.
  • Renesančná kúria – pochádza z 1. polovice 17. storočia a bola upravená v 18. storočí.
  • Stĺp hanby
  • Rokokové súsošie sv. Jána Nepomuckého – pochádza z roku 1773, stojí na troch podstavcoch, v strede je socha svätca a po bokoch sú sochy dvoch anjelov.

ParkyUpraviť

  • Sady J. B. Magina – prvé zmienky o parku súvisia s budovaním dubnického kaštieľa Gašparom Ilešházym v 1. polovici 17. storočia, keď ku kaštieľu patrila aj záhrada. Najviac preslávila park oranžéria, ktorá bola postavená v druhej polovici 18. storočia. Pestovali sa tu rôzne druhy exotického ovocia v uzavretých skleníkoch, vrátane ananásov, pomarančov, citrónov či fíg.[11]

ŠportUpraviť

  • Futbal: MFK Dubnica
  • Atletika: Spartak Dubnica nad Váhom
  • Futsal: Program Dubnica
  • Jogging klub Dubnica nad Váhom
  • Únia behov do vrchu
  • MLMF (Mestská liga malého futbalu)
  • Box: BC Dubnica – boxing club
  • Hokej: MHK Dubnica
  • Thajský box (GLADIATOR GYM)
  • Džudo: Spartak Dubnica nad Váhom

Mestská liga malého futbaluUpraviť

 
Palmeiro Dubnica

Prvý ročník Mestskej ligy malého futbalu (MLMF) sa hral v sezóne 1983/1984, odvtedy sa hrá každoročne. Postupne sa zvyšoval počet záujemcov a tým aj počet tímov a v ročníku 2008/09 hralo 48 tímov – v 1.,2. aj 3. lige po 16 tímov. Majstrom sa stala celkovo po 12.krát, z toho 8.krát za sebou, ALFA a najlepším strelcom sa stal Ivan Fulec. Najvýznamnejšie mužstvá MLMF :Alfa, Armat Čukaričky, Real, Aquabely, Palmeiro, DCA Therm, Zlatý Bažant, ŠTB. Hlavný organizátor MLMF je Miloš Fitko.

Thajský box

V marci roku 1995 vznikol prvý klub Thajského boxu na Slovensku Gladiátor Gym Dubnica nad Váhom. Dňa 23. apríla 1996 vznikla 1 Slovenská Muay Thai Asociácia (1SMTA), ktorú založili štyria Dubničania – Milan Vánik, Ján Kvasnička, Roman Dubovský a Marian Tomčány. Pod hlavičkou ktorej sa uskutočnilo aj niekoľko gala večerov, ktoré značne podporili rozvoj Muay Thai na Slovensku a vznik viacerých klubov na Slovensku. Dnes má tento klub v meste nasledovníka v klube K.O GYM.

 
GLADIATOR GYM Dubnica nad Váhom 1995 Kvasnička, Dubovský,Vánik, Tomčanyi

Pravidelné podujatiaUpraviť

  • Dubnický folklórny festival
  • Atletický most (Medzinárodný atletický míting EAA) do roku 2014

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

DopravaUpraviť

  • cesta I/61 medzi Bratislavou a Žilinou
  • diaľnica D1
  • elektrifikovaná dvojkoľajná železničná trať Bratislava – Žilina
  • mesto nemá mestskú dopravu, ale mestskú dopravu nahradzuje linka prímestskej dopravy, z nich väčšina je vedená len po území mesta

Dôležité firmyUpraviť

Existuje tu množstvo firiem, ktoré vznikli po rozpade zbrojárskej fabriky ZŤS Dubnica (Závody ťažkého strojárstva) v jej areáli a ZVS Dubnica (Závody všeobecného strojárstva), takisto už rozdelené na mnoho subjektov. Dôležité miesto v minulosti zohralo regionálne DCA rádio, ktoré do roku 2000 vysielalo práve z Dubnice nad Váhom.

ŠkolstvoUpraviť

Mesto je v oblasti školstva zriaďovateľom troch základných škôl, Centra voľného času, Základnej umeleckej školy a Materskej školy Rozptyl C II 72/3. V meste je aj cirkevná základná škola, ktorej zriaďovateľom je Biskupský úrad. Zriaďovateľom troch stredných škôl je Trenčiansky samosprávny kraj.

  • 5. Základná škola s materskou školou
  • Základná škola s materskou školou Pavla Demitru
  • Základná škola s materskou školou, Centrum III
  • Základná škola sv. Dominika Sávia
  • Centrum voľného času
  • Základná umelecká škola
  • Materská škola Rozptyl C II 72/3
  • Stredná priemyselná škola
  • Gymnázium
  • Stredná odborná škola (ZVS)
  • Vysoká škola DTI

OsobnostiUpraviť

Čestné občianstvoUpraviť

Významní rodáciUpraviť

Partnerské mestáUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Bystrický, V: "Dubnica nad Váhom", Academic Press, 1993
  5. História mesta
  6. Dubnican.sk
  7. Dubnican.sk
  8. a b c d e f g h i j k l m n Štatistický úrad SR
  9. Fórum inštitút pre výskum menšín
  10. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  11. Dubnican.sk

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť