Ilava (okres)

okres v Trenčianskom kraji na Slovensku

Okres Ilava je okres v Trenčianskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 358,5 km², žije tu 56 920 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 159 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Ilava. Na severe hraničí s Českom a okresmi Púchov, Považská Bystrica a Žilina a na juhu s okresom Trenčín a Prievidza.

Ilava
okres
Poloha okresu Ilava v Trenčianskom kraji (klikacia mapa)Okres Bánovce nad BebravouOkres IlavaOkres MyjavaOkres Nové Mesto nad VáhomOkres PartizánskeOkres Považská BystricaOkres PrievidzaOkres PúchovOkres Trenčín
Poloha okresu Ilava v Trenčianskom kraji (klikacia mapa)
Poloha okresu Ilava na mape Trenčianskeho kraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Rozloha 358,5 km² (35 850 ha) [1]
Obyvateľstvo 56 920 (31. december 2023) [2]
Hustota 158,77 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Tel. predvoľba 042
EČV IL [3]
Kód okresu 302
Členenie -
Mestá 3
Obce 18
Commons: Ilava District
Štatistika: statistics.sk
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Slovenský portál

Sídlo okresu, Ilava, je s 5600 obyvateľmi najmenším okresným mestom na Slovensku. Najväčším mestom okresu je Dubnica nad Váhom, v ktorej žije asi 23 000 obyvateľov (teda asi 4× toľko, čo Ilava) a je tak paradoxne najväčším slovenským mestom, ktoré nie je mestom okresným.[4] Väčšia ako Ilava je aj Nová Dubnica. Pravdepodobným dôvodom pre umiestnenie sídla okresu do Ilavy je fakt, že Ilava je na rozdiel od Dubnice historickým centrom územia, zatiaľ čo Dubnica vďačí za svoju veľkosť povojnovému priemyselnému rozmachu.[4]

Prírodné pomery

upraviť

Jadro okresu sa rozprestiera v Ilavskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia. Odtiaľ vybieha na západ Bielych Karpát a na východ Strážovských vrchov. Najvyššie, 1 213 m n. m. vystupuje územie na Strážove, najvyššom bode Strážovských vrchov. Najnižším miestom, 224 m n. m. je výtok Váhu z územia okresu.

Vodstvo

upraviť

Hlavnou riekou okresu je Váh, ktorý z oboch pohorí priberá niekoľko prítokov. Z nich je najväčšia Vlára, ktorá privádza vody až z moravského územia. V Ladcoch, Ilave a v Dubnici nad Váhom sú na vážskom kanáli postavené vodné elektrárne.

Pôdne typy

upraviť

Z pôdnych typov sa na nive Váhu vyskytujú nivné pôdy fluvizeme, v Strážovských vrchoch a v oblasti bradlového pásma prevažujú rendziny, v Bielych Karpatoch hnedé lesné pôdy kambizeme.

Ilavská kotlina je odlesnená, z lužných drevín sa zachovali malé zvyšky. V pohoriach prevládajú bukové lesy. Menšie smrekové a borovicové lesy pokrývajú vápencové bradlá. K vzácnym rastlinným druhom Strážovským vrchom a Bielych Karpát patria: viac druhov orchideí, tarica skalná, astra alpínska, zvonček hrdlohoj, ranostaj venčený, žltohlav európsky, plavúň sploštený.

Zo živočíchov prevažujú zástupcovia spoločenstva listnatných lesov: diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný, líška hrdzavá, jazvec lesný, kuna lesná. Z chránených živočíchov sa tu vyskytujú: medveď hnedý, jež východný, holub plúžik, užovka stromová, fuzáč alpský, jasoň červenooký a viacero druhov sov.

Dno Považského podolia patrí do teplej, stráne pohorí do mierne teplej a vrcholy do chladnej klimatickej oblasti.

Počasie Ilava
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Priemerná denná °C (°F) -3.0
(26.6)
-1.1
(30)
3.2
(37.8)
8.9
(48)
14.0
(57.2)
17.3
(63.1)
18.9
(66)
18.0
(64.4)
14.4
(57.9)
9.0
(48.2)
4.2
(39.6)
-0,2 8,6
(47,5)
Zrážky mm (palce) 35.0
(1.378)
41.0
(1.614)
36.0
(1.417)
40.0
(1.575)
61.0
(2.402)
77.0
(3.031)
89.0
(3.504)
68.0
(2.677)
46.0
(1.811)
56.0
(2.205)
51.0
(2.008)
42.0
(1.654)
642,0
(25,276)
[chýba zdroj]
 
Ročné úhrny zrážok v okrese Ilava (mm). Podľa geo.enviroportal.sk
 
Priemerná januárová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk
 
Priemerná júlová teplota v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk
 
Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v okrese Ilava. Podľa geo.enviroportal.sk

Poľnohospodárstvo

upraviť

Výmery pôdy

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (2009)

  • Rozloha: 35 850 ha
  • Poľnohospodárska pôda: 12 929 ha
    • z toho orná pôda: 5 462 ha
  • Nepoľnohospodárska pôda: 22 921 ha
    • z toho lesná pôda: 18 699 ha

Hektárová úroda

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (2010)

  • Zrniny: 3,76 ha
  • Obilniny: 3,76 ha
  • Olejniny: 2,10 ha
  • Zemiaky: 11,43 ha
  • Krmoviny: 5,41 ha

Stav hospodárskych zvierat

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (2009)

  • Hovädzí dobytok: 3 422 ks.
  • Ošípané: 4 785 ks.
  • Hydina: 25 874 ks.
  • Kozy a capy: 226 ks.
  • Kone: 44 ks.

Obyvateľstvo

upraviť

Počet obyvateľov je v okrese Ilava len o niečo nižší ako je celoslovenský priemer. Hustota zaľudnenia je však viac ako 1,5-krát vyššia ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo je skoncentrované do stredu okresu do Považského podolia. Strážovské vrchy a Biele Karpaty sú osídlené riedko. Vo vývoji počtu obyvateľstva je pozoruhodná dynamika v období 1950 – 1991, kedy sa počet obyvateľov zvýšil takmer 2,5-krát.

Vývoj počtu obyvateľstva

upraviť
  • rok 1869: 15 894
  • rok 1910 17 237
  • rok 1921: 19 212
  • rok 1950: 25 661
  • rok 1991: 61 047
  • rok 1995: 62 283
  • rok 2001: 62 042
  • rok 2009: 60 703
  • rok 2010: 60 593

Veková štruktúra obyvateľstva

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (2010)

  • predproduktívny vek (0 – 14): 7 878 obyv. (13,00%)
  • produktívny vek (15 – 64): 45 173 obyv. (74,55%)
  • poproduktívny vek (nad 65): 7 542 obyv. (12,45%)

Stredná dĺžka života pri narodení

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (2010)

  • Muži: 71,12 rokov
  • Ženy: 79,09 rokov

Mestské a vidiecke obyvateľstvo

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (2010)

  • Počet obyvateľov v mestách: 42 175 obyv. (69,60%)
  • Počet obyvateľov vo vidieckych obciach: 18 418 obyv. (30,40%)

Základné charakteristiky pohybu obyvateľstva

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (2010)

  • Počet živonarodených: 592
  • Počet zomretých: 564
  • Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľstva: +28 (+0,04%)
  • Celkový prírastok/úbytok obyvateľstva: −110 (−0,18%)
  • Počet sobášov: 308
  • Počet rozvodov: 136
  • Počet potratov: 157

Národnostná štruktúra obyvateľstva

upraviť

Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.

okres Ilava
Slováci
  
90,00 %
Ostatní, nezistení
  
10,00 %
Národnosť Počet (1910) [5] Počet (1930) [5] Počet (1991) [6] Počet (2001) [6] Počet (2011) [6]
Slovenská 14 887 18 642 59 688 60 191 54 759
Maďarská 1 268 89 98 84 62
Rómska 125  –  80 109 49
Rusínska 7 52 6 9 17
Ukrajinská  –   –  21 22 19
Česká  –   –  881 771 469
Moravská  –   –  157 41 75
Slezania  –   –  5  –   – 
Nemecká 613 136 20 44 23
Poľská  –   –  20 22 23
Chorvátska 27  –   –  2 0
Srbská 43  –   –  2  6
Ruská  –   –   –  8 17
Bulharská  –   –   –  2 10 
Židovská  –  229  –  0  1
Iná a Neuvedená 267 233 189 735 5048
Spolu 17 237 19 381 61 047 62 042 60 578

Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.
Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.

Náboženská štruktúra obyvateľstva

upraviť
 
Majoritné náboženské zloženie v okrese Ilava zo sčítania obyvateľov z roku 2001.

Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.

okres Ilava
Rímskokatolícka cirkev
  
71,00 %
Bez vyznania
  
14,00 %
Ostatní,Nezistení
  
13,00 %
Evanjelická cirkev aug.vyznania
  
2,00 %
Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (1910) [5] Počet (1991) [6] Počet (2001)[6] Počet (2011) [6]
Rímskokatolícka cirkev 16 171 42 906 50 404 43 263
Gréckokatolícka cirkev 52 87 87 113
Pravoslávna cirkev 155 11 39 53
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 112 916 1 311 1 109
Reformovaná kresťanská cirkev 127  –  34 30
Evanjelická cirkev metodistická  –   –  31 33
Apoštolská cirkev  –   –  72 112
Starokatolícka cirkev  –   –  23 6
Bratská jednota baptistov  –   –  9 11
Cirkev československá husitská  –  7 32 29
Cirkev adventistov siedmeho dňa  –   –  12 6
Cirkev bratská  –   –  2 6
Kresťanské zbory  –   –  58 84
Židovské náboženské obce 617  –  15 14
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia  –   –  95 82
Bahájske spoločenstvo - - - 12
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní - - - 13
Unitarizmus 3  –  - -
Ostatné  –  120 56 233
Bez vyznania  –  4 964 7 843 8 274
Nezistené  –  12 037 1 919 7 095

Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.
Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.

Jazyková štruktúra obyvateľstva

upraviť
Jazyk Materinský jazyk [6] Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti [6] Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti [6]
Slovenský 54 587 53 530 51 112
Maďarský 82 17 21
Rómsky 21 3 24
Rusínsky 14 1 3
Ukrajinský 16 0 3
Český 591 290 299
Nemecký 28 136 40
Poľský 22 2 8
Chorvátsky 1 0 0
Jidiš 5 1 4
Bulharský 1 0 1
ostatné 102 593 337
nezistené 5 108 6 005 8 726

Výsledky volieb

upraviť

Voľby 2016

upraviť
okres Ilava údaje [7]
SMER-SD
  
35,91 %
SaS
  
10,14 %
SNS
  
11,32 %
ĽSNS
  
9,80 %
Most-Híd
  
1,66 %
OĽaNO
  
9,57 %
Ostatní
  
21,6 %

Voľby 2012

upraviť
okres Ilava údaje [7]
SMER-SD
  
56,42 %
SDKÚ-DS
  
4,50 %
SaS
  
5,03 %
KDH
  
8,30 %
SNS
  
5,98 %
HZDS
  
1,41 %
ĽSNS
  
1,58 %
Most-Híd
  
1,01 %
OĽaNO
  
8,12 %
99%
  
1,39 %
Ostatní
  
6,26 %

Voľby 2010

upraviť
okres Ilava údaje [7]
SMER-SD
  
45,59 %
SDKÚ-DS
  
12,02 %
SaS
  
11,57 %
KDH
  
8,61 %
SNS
  
6,80 %
HZDS
  
6,51 %
SDĽ
  
3,14 %
ĽSNS
  
1,26 %
Most-Híd
  
1,24 %
KSS
  
1,12 %
Ostatní
  
2,14 %
  • Ilava – leží na ľavom brehu Váhu v centre Považského podolia medzi bližšími Strážovskými vrchmi a protiľahlými Bielymi Karpatmi. Počtom obyvateľov sa medzi mestami Slovenska zaraďuje až na 112.miesto a je zároveň najmenším okresným mestom. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332.
  • Dubnica nad Váhom – leží na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí pod západnými výbežkami Strážovských vrchov. Je 27. najväčším mestom na Slovensku a vôbec najväčším bez funkcie okresného sídla. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1193. Rast a prosperita mesta sa zakladá na rozsiahlej zbrojárskej výrobe, založenej už za prvej ČSR.
  • Nová Dubnica – leží na ľavom brehu Váhu pod výbežkom Strážovských vrchov blízko Dubnice nad Váhom. Je 62. najväčším mestom Slovenska. Nová Dubnica vznikla roku 1953 pôvodne ako sídlisko Dubnice. Do roku 2001 bolo najmladším mestom na Slovensku.

Vo vidieckych obciach žije 30% obyvateľov, čo znamená, že okres patrí medzi výrazne urbanizované územia Slovenska.

Štruktúra vidieckych sídel

upraviť
  • 0-199 obyv. 0 obcí
  • 200 – 499 obyv. 5 obcí
  • 500 – 999 obyv. 8 obcí
  • vyše 1000 obyv. 5 obcí

Údaje o vidieckych obciach

upraviť

Energetika

upraviť

Databáza regionálnej štatistiky (za rok 2009)

  • Spotreba elektriky (MWh): 172 432
  • Spotreba motorovej nafty (t): 2 663
  • Spotreba vykurovacích olejov (t): 999 999
  • Spotreba tepla (GJ): 51 300
  • Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia a koksu (t): 42 172
  • Spotreba zemného plynu (1 000 m³): 16 861

História

upraviť
 
Okres Ilava v roku 1910. Okres sa rozkladal iba na ľavom brehu Váhu, keďže v tej dobe ešte neboli cez Váh vybudované mosty. Rieka teda tvorila prirodzenú hranicu medzi ilavským a púchovským okresom.

Celé územie dnešného okresu Ilava patrilo od 13.storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Okres Ilava vznikol pri administratívnom členení Slovenska roku 1923 za prvej ČSR. Jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Vtedy mu nepatrila severozápadná časť za riekou Váh, jeho súčasťou však bolo rozsiahle územie na severovýchode. Z dnešného okresu Púchov boli ilavské 3 obce: Beluša, Mojtín a Visolaje a z okresu Považská Bystrica až 5 obcí, a to Horný Lieskov, Dolný Lieskov, Slopná, Podskalie a Pružina.Na východe patrila k Ilave ešte obec Gápel, dnes už miestna časť obce Valaskej Belej. V rokoch 1923 – 1928 a 1938 – 1945 sa okres Ilava rátal medzi okresy Trenčianskej župy. Dnešnú podobu získal okres Ilava v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili obce na severozápade za riekou Váh, no v prospech púchovského a považskobystrického okresu stratil spomínané obce na severovýchode. Jediný rozdiel oproti dnešnému stavu predstavuje obec Valaská Belá, ktorá dnes nepatrí do okresu Ilava. Okres bol vtedy súčasťou Žilinského kraja. Roku 1960 okres Ilava zanikol a stal sa časťou okresu Považská Bystrica. Len obec Valaská Belá získal okres Prievidza. Okres Považská Bystrica aj Prievidza patrili do roku 1990 do Stredoslovenského kraja. Okres Ilava bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996.

Referencie

upraviť
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 36 ods. 2 [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2008-12-20, [cit. 2020-08-30]. Dostupné online.
  4. a b https://www.vedelisteze.sk/galerie/ilava-vs-dubnica-vahom
  5. a b c Fórum inštitút pre výskum menšín
  6. a b c d e f g h i Štatistický úrad SR [online]. [Cit. 2011-07-05]. Dostupné online. Archivované 2016-01-26 z originálu.
  7. a b c http://volby.sme.sk/c/5421938/kompletne-vysledky-volieb-2010.html

Pozri aj

upraviť

Iné projekty

upraviť
  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ilava (okres)

Externé odkazy

upraviť