Ladce

obec na Slovensku v okrese Ilava

Ladceobec na Slovensku v okrese Ilava.

Ladce
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Vodný tok Váh
Nadmorská výška 250 m n. m.
Súradnice 49°02′16″S 18°17′13″V / 49,0379°S 18,2870°V / 49.0379; 18.2870
Rozloha 15,69 km² (1 569 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 483 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 158,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1469
Starosta Dominik Koštialik[3] (HLAS-SD)
PSČ 018 63
ŠÚJ 513296
EČV (do r. 2022) IL
Tel. predvoľba +421-42
Telefón + 421 42/4628 189, 4628 233
Fax + 421 42/4628 189
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: ladce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Polohopis upraviť

Obec leží v Považskom podolí, v podcelku Ilavská kotlina, na ľavej nive Váhu a priamo pri Nosickom kanáli, v nadmorskej výške 250 m n. m. Cez obec tečie Lúčkovský potok. Jej súčasťou je miestna časť Tunežice, časti Horné Ladce, Podkalište a osada Podlavičky.

Dejiny upraviť

Obec sa prvýkrát písomne spomína v roku 1469, kedy patrila zemianskym rodinám Hatňanskovcov a Štefekovcov, neskôr panstvu hradu Košeca. Jeho časť Tunežice sa prvýkrát písomne spomína v roku 1397. V roku 1828 tu stálo 63 domov a žilo 234 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V roku 1889 bola postavená cementáreň, ktorá zmenila dovtedy poľnohospodársky ráz obce. Na nádvorí cementárne zastrelil v apríli 1945 nemecký trestný oddiel 19 ľudí, ktorý bol odvetou za smrť dvoch nemeckých vojakov zajatých partizánmi. Pri vykopávkach bolo objavené žiarové pohrebisko ľudu lužickej kultúry, keramiky a bronzové ozdoby.

Ladce sú rodiskom básnika Pavla Koyša. Prvých osem rokov (1971 – 1979) svojho života tu žil aj novinár, fotoreportér a reprezentant Slovenska vo FootGolfe Rastislav Blaško, ktorý o.i. získal historicky prvú medailu vo FootGolfe - bronz ako člen výpravy národnej reprezentácie Slovenska na 2. majstrovstvách Európy tímov EURO FOOTGOLF 2019 v Anglicku a následne aj v roku 2021 v Maďarsku.

Obyvateľstvo upraviť

Etnické zloženie obyvateľstva
Slováci – 95,78 %
Rómovia – 1,23 %
Česi – 0,54 %
a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
rímski katolíci – 83,63 %
bez vyznania – 9,77 %
evanjelici a. v. – 1,03 %
a iní

Pamiatky upraviť

V obci stojí rímskokatolícky Kostol sv. Valentína z roku 1747 a kaplnka Ukrižovaného Spasiteľa z roku 1945. Barokový kaštieľ pochádza z roku 1747 bol upravený v roku 1792, začiatkom 20. storočia bol adaptovaný na kláštor. Pri ňom sa nachádza zachovaný park s rozlohou 4 ha a lipovou alejou.

Od miestnej železničnej stanice vychádza žlto značkovaná turistická trasa, ktorá vedie Lúčkovskou dolinou do sedla Mraznica a odtiaľ do obce Mojtín. V Lúčkovskej doline, v mieste zvanom „Chata pri buku“, stojí buk s obvodom kmeňa 650 cm, dub s obvodom 320 cm a baza čierna s obvodom 96 cm.

Priemysel upraviť

Cementáreň v obci je najstaršou cementárňou na Slovensku. Výstavbu začali 25. júna 1889 a výroba začala v roku 1890. Vyrobený cement bol po prvýkrát vyrobený vtedajšou najmodernejšou technikou v Hornom Uhorsku, teda na Slovensku. Cement sa používal napr. na výstavbu kanalizácie vo Viedni, železnice v Novohrade atď. Pri obci sa nachádza prvá vodná elektráreň na Váhu.

Ocenenia upraviť

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[4] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[5][6]

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  5. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  6. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť