Otvoriť hlavné menu

MFK Ružomberok

slovenský futbalový klub

HistóriaUpraviť

Začiatky futbalu v Ružomberku (pred rokom 1906)Upraviť

Pri hľadaní historických materiálov o vzniku futbalu v Ružomberku sa často stretávame s argumentami, že jeho pôvodcami boli prisťahovaní talianski robotníci. Títo pracovali na výstavbe Košicko-bohumínskej železnice (1866-1871) a niektorí z nich sa v Ružomberku natrvalo usídlili. V spomienkach najstarších pamätníkov panovalo presvedčenie, že prvými ľuďmi, ktorých videli hrať na území mesta v mestskej časti Rybárpole futbal, boli Angličania. Boli to 14 montéri, ktorí montovali najmodernejšie textilné stroje v ružomberskej textilke. O prvých futbalových krokoch v Ružomberku však píše časopis Liptov z roku 1939, ktorý uvádza, že podnet k hraniu futbalu v Ružomberku dal istý Lipthay, ktorý priniesol z Budapešti futbalovú loptu. Prvé reakcie k novej športovej hre boli odmietavé a mnohí ju podľa autora článku dokonca zavrhovali. Po čase našla zaujímavá hra mnoho obdivovateľov v radoch rybárpoľskej mládeže, ktorá začala tento druh športu pestovať v kolektíve pomenovanom Faňura.

Prvý klub - Concordia (1906-1914)Upraviť

Rozvoju futbalu v meste silne napomáhali spomenutí talianski usadlíci, ktorí v spolupráci s občanmi mesta založili prvý futbalový oddiel s názvom Concordia. Stalo sa tak v roku 1906. Zakladateľom klubu bol Štefan Mudrončík, aktívny hráč, ktorý pracoval v textilke ako podnikový archivár. Prvým tajomníkom klubu bol František Ivankovič. Aktívnymi hráčmi klubu boli Martin Horváth, brankár Jozef Gromnica, František Kačvara, Ján Gromnica, Vrchoslav Vyskočil, Bedrich Daneš, Štefan Mudrončík, Samueli, ako aj celý rad bratov - Wetlerovci, Petrákovci, Podhorskí, Šipošovci. Klub hrával na ihrisku pri bývalej Slovenskej papierni na ihrisku zvanom Execirák, na ktorom cvičievalo vojsko z priľahlých vojenských barakov. Prvým dresom boli čierno-biele pásikované tričká a čierne trenírky. Šatne klubu sa nachádzali v hostinci pomenovanom po majiteľovi Tyroler (pri rieke Revúca). Miestnosti v reštaurácii Pribiš slúžili za klubovňu tak hráčom ako aj funkcionárom (už neexistujúca budova oproti bývalému hotelu Savoy). Poobliekaní hráči chodievali Poľnou cestou, nazývanou tiež Cigánskou a úzkou uličkou popri lesníckom internáte sa dostávali na ihrisko Execirák. Počas trvania zápasu boli v činnosti dve pohyblivé pokladne a kontrolná služba. Počet divákov sa pohyboval od 500 do 700.

ŠK Viktória Ružomberok (1918-1926)Upraviť

Vypuknutím 1. svetovej vojny nastal neodvratný zánik klubu Concordia Ružomberok, lebo mladí hráči boli povolávaní na front. Výstroj klubu sa počas vojny stratila a po vojne nebolo organizátora, ktorý by obnovil zašlú slávu klubu. Na druhej strane to ani nebolo potrebné, lebo v čase keď ešte zúrila vojna, zišli sa chlapci z rybárpoľskej strojárne, aby pod vedením "otca klubu" Eduarda Stančoka založili nový futbalový klub - československý športový klub Viktória Ružomberok-Rybárpole. Prvým prezidenom klubu, ktorý vznikol 1. mája 1918 sa stal Jozef Gromnica, známy brankár zaniknutého klubu Concordia, pokladníkom Eduard Stančok a kapitánom bol Štefan Slimák. Medzi odchovancov klubu okrem iného patrí nezabudnuteľný Eduard Kardoss, ktorý ako brankár Viktórie, neskôr Slávia Košice, ŠK Bratislava a reprezentačného mužstva ČSR (Pláničkov nástupca) neraz preslávil rodné mesto v ťažkých medzinárodných stretnutiach. Prvým súperom Viktórie bola ŠK Žilina, zápas sa skončil víťazstvom žilinčanov v pomere 2:0. Klub fungoval v ťažkých materiálnych podmienkach. Prvé dresy boli páskované zeleno-biele a na ich zakúpenie bolo potrebné usporiadanie majálesu, ktorého výťažok bol použitý na výstroj pre 11 hráčov.

Viktória nachádzajúca sa v blízkosti Stredoslovenskej župy na Vrútkach bola nepochopiteľne zaradená do Východoslovenskej župy a tým sa podstatne zvýšili náklady. Na zápasy sa cestovalo len osobným vlakom a tak napr. na zápas s ŠK Užhorod bolo potrebné cestovať veľmi zavčasu, domov sa vracalo až v pondelok nad ránom a hneď sa nastupovalo aj do práce. Okrem finančných problémov sa hráči stretávali aj s ťažkosťami pri ubytovaní. V spomínanom Užhorode napríklad nocovali pod plotom, ale napriek únave zápas vyhrali 2:0, pričom Ondrej Milec dal gól z polovice ihriska. Nadšenci vypomáhali klubu neraz zo svojich úspor, alebo výplaty. Neraz len čo sa oženili, museli na nátlak svojich manželiek prestať v klube pracovať. Po vybudovaní ihriska "Pod Paračkou" pri železničnej trati sa Viktória presťahovala na ihrisko, ktorého majiteľom bola ŠK Makkabea. Nájomné za ihrisko na jeden zápas bolo 200 korún a pri medzinárodnom zápase 500 korún. Zaujímavosťou je, že plagáty na každý zápas maľoval hráč Eugen Kardoss. Namaľovaný plagát bol vložený do rámu s držadlami a hráči zoradení na bicykloch prechádzali po frekventovaných uliciach mesta a obytných štvrtiach. Veľký dôraz sa kládol na životosprávu. Deň pred zápasom bol zakázaný vstup do hostincov a požívanie liehových nápojov. Niektorí hráči sa aj tak tajne schádzali U Fullov a z opatrnosti sedávali vo zvláštnej izbičke pri otvorenom okne. Pri náhlom príchode otca klubu Eduarda Stančoka, povyskakovali von oknom. Previnilci boli oznámení kapitánovi mužstva Štefanovi Slimákovi, ktorý trestal zákazom štartu.

Tri futbalové kluby v mesteUpraviť

V roku 1921 došlo v doraste ŠK Viktória k zvratu. Od materského klubu sa odlúčili niektorí hráči a uzatvorili pod patronátom Remeselníckeho spolku klub pomenovaný Union Ružomberok. O založenie klubu sa zaslúžili viacerí funkcionári spolku na čele s bývalým majiteľom skladu uhlia Fodorom. Remeselnícky spolok zabezpečil klub po všetkých stránkach, vrátane nových veľmi efektných červeno-bielo pásikovaných tričiek a čiernych trenírok. Tajomníkom klubu bol holič Klein. Klub hrával na ihrisku Pod Paračkou a zanikol v roku 1926. Čoskoro nato zanikol aj ďalší klub - ŠK Viktória, keď z neho odišli viacerí hráči z existenčných dôvodov. Po vytvorení klubu Union vznikol po roztržke so židovskou mládežou klub ŠK Makkabea Ružomberok. Tým pôsobili na pôde mesta paralelne 3 futbalové kluby. Vedúcimi osobnosťami klubu boli JUDr. Pavol Gál, Dr. Artúr Fischer, Zoltán Fodor, Viliam Neu, Alexander a Armín Straussovci. Za mužstvo hrávali vysokoškoláci, ktorí študovali v Prahe, ale aj vojaci z miestnej posádky. Mužstvo bolo najsilnejšie v rokoch 1924 až 1925, keď do Ružomberka prichádzali súperi nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia. Makkabea hrávala na ihrisku Execirák až do roku 1923, kedy majiteľ drevoskladu Emil Klein daroval klubu pozemok pod Paračkou. V roku 1924 hral v Ružomberku WAC Budapest a neskôr aj FTC Ferencváros Budapest, ktorý vyhral 5:0. O zápas bol veľký záujem, prišli sa pozrieť aj fanúšikovia z Košíc, Lučenca, Šiah a mnohých ďalších miest. V hľadisku sa tiesnilo 6000 divákov.

ŠK Ružomberok (1927-1948)Upraviť

Obdobie rozkvetu a úspechov prišlo so vznikom klubu ŠK Ružomberok. Roka založenia klubu je rozporuplný, podľa novín Slovák bol založený v roku 1924, pamätníci zase tvrdia, že v roku 1926. Faktom je, že stanovy klubu boli schválené ministerstvom vnútra 12. júla 1927. Prvým predsedom klubu bol Amand Kyas. Tak ako je neistý rok založenia, dohady sú i o prvom zápase ŠKR. Podľa niektorých prameňov bol prvý zápas s ŠK Bratislava, ktorý Ružomberok prehral katastrofálne vysoko 0:16 a noviny uvádzajú prvý zápas s DVS Trenčín 2:3. V roku 1928 postúpil klub do I.a triedy Stredoslovenskej župy, ale hneď v nasledujúcej sezóne nemal dostatok hráčov a zostúpil, do súťaže sa vrátil až v roku 1932. Do Ružomberka začali prichádzať aj známe zahraničné mužstvá, napr. vychýrený FC Ferencváros Budapest, Brigitenaur Wiener a pod. Koncom tridsiatych rokov postúpil Ružomberok do ligy a hneď si vyslúžil prezývku šťuka ligy. Umiestnil sa na 5. mieste za ŠK Bratislava, FC Vrútky, AC Považská Bystrica a Slávia Prešov. Za Ružomberkom sa umiestnili TŠS Trnava, TTS Trenčín, ŠK Žilina, VAS Bratislava, AC Spišská Nová Ves, ZTK Zvolen a DSK Bratislava. Najvyššiu súťaž hral klub aj v ďalších 3 sezónach. V sezóne 1941/42 sa umiestnil na deviatom mieste, 1942/43 na siedmom a 1943/44 opätovne na deviatom. Kapitánom mužstva bol Pribil, ďalšími hráčmi boli Weisz, Vyskoč, Bačkor, Slniečko, Šupák, Čech, Hromádka, Mecko, Heger, Hrivnák, Havran, Benko, Velebný, Tegelhoff, Kmeť, Stránovský, Héthy. ŠKR hrával najskôr na ihrisku pod dnešným Liptovským múzeom a neskoršie na ihrisku pri gymnáziu (tzv. ružomberská sahara).

Po skončení vojny v roku 1945 hral ŠK Ružomberok v júli kvalifikačný zápas o postup do 1. československej ligy s PTS Prešov. Prvý kvalifikačný zápas sa skončil po veľkých problémoch so zostavou (nastúpilo 6 dorastencov a dokonca jeden veterán) domácou prehrou Ružomberka 1:4, čím Ružomberok definitívne na dlhé obdobie s najvyššej súťaže vypadol.

RAC RužomberokUpraviť

Počas existencie ŠK Ružomberok došlo k založeniu Ružomberského atletického klubu (RAC) v Rybárpoli. V roku 1935 bol jeho predsedom Bedrich Lukášik. Tento oddiel kráčajúci v šľapajach slávnej ŠK Viktória hrával svoje zápasy na ihrisku ŠK Makkabea. Po krátkej existencii RAC sa území mesta objavil ďalší konkurent vychýreného ŠKR, keď v opäť v textilke vznikol ŠK RTZ Rybárpole. Klub sa nešpecializoval len na futbal, ale organizoval aj zimné športy, tenis, stolný tenis, volejbal, hokej. V začiatkoch stál na čele oddielu Július Duchoň. V ŠK RTZ hrával aj Alojz Obtulovič, ktorý sa neskôr stal skúseným medzinárodným rozhodom FIFA. S pribúdajúcim časom rástla rivalita medzi úspešnejším ŠKR a mlašími kolegami z ŠK RTZ, ktorá pokračovala aj v povojnových rokoch.

Vznik Sokol SBZ Ružomberok (1948-1953)Upraviť

Po skončení 2. svetovej vojny sa ŠK RTZ Ružomberok snažili dostať do čela ružomberského futbalu. Nakoniec to nebolo až také ťažké ŠK Ružomberok nenadviazal na predchádzajúce úspešné roky. Po roku 1946 sa v ružomberskej textilke vytvorili dobré podmienky aj pre športovcov a vtedy hrali futbalisti majstrovské zápasy v divízii. Už v roku 1947 RTZ nebezpečne ohrozovali ŠKR. Po 10. kole boli dokonca ne čele pred ŠK Liptovský Mikuláš, ŠK Púchov, Šk Dubnica, ŠK Ružomberok a ďalšími. Ale futbalisti RTZ nepodávali vyrovnané výkony a na konci ročníka bol víťazom súťaže rival ŠK Ružomberok. V roku 1947 RTZ na základe rozhodnutia valného zhromaždenia zmenil názov na SBZ Rybárpole. V roku 1948 našli po rokoch rivality funkcionári SBZ a ŠKR spoločnú reč a založili organizáciu Sokol SBZ Ružomberok. Hneď prvá sezóna po zlúčení bola úspešná, keď Ružomberok v súťaži valcoval svojich súperov neraz aj dvojciferným rozdielom (Slovena Trenčín 10:1). O postup do národnej ligy prišiel Ružomberok vďaka reorganizácii súťaží. V ďalšej sezóne sa Ružomberku opäť darilo výborne, najväčšieho rivala ročníka porazil Ružomberok doma 4:1 a zdalo sa, že o postupujúcom je rozhodnuté. Vedúci Ružomberok, ale prehral prekvapujúco na ihrisku Čadce 3:5 a postupoval Púchov. V tomto období hrali v Ružomberku aj prvoligové pražské S. AC Sparta Praha dokonca prehrávala po prvom polčase 0:1, ale v druhom polčase po zlepšenej hre dosiahla víťazstvo 4:1. Aj štart ďalšieho pražského mužstva pútal v Ružomberku veľkú pozornosť a SK Slavia Praha dala víťazný gól na 3:2 až v 87. minúte zápasu.

Iskra Ružomberok (1953-1957)Upraviť

V roku 1949 sa intenzívne začalo pracovať na príprave výstavby štadióna vo Veľkom Políku a od roku 1950 už prebiehali práce na výstavbe všešportového areálu. Ružomberok sa v ďalších rokoch snažil prebojovať do vyššej súťaži, ale napriek solídnym výsledkom sa to nepodarilo. V roku 1953 sa zo Sokola SBZ stala Iskra Ružomberok. Ružomberok sa stal majstrom kraja a účastníkom 2. ligy. Ružomberok v súťaži nezačal dobre a navyše doma s ČH Brno prehral katastrofálne 2:8. Vtedy za Brno hrávali aj hokejoví reprezentanti Bubník (dal 4 góly) a Danda. Až po 4. kole získala Iskra prvé body po víťazstve s Košicami. V roku 1954 sa už začalo hrať na novom štadióne, aj keď nebol celkom dobudovaný. Ružomberok pokračoval v nepresvedčivých výkonoch a po domácom zápase s Gottwaldovom to nevydržali domáci fanúšikovia a po incidente bolo domáce ihrisko okamžite zavreté a zápasy musel hrávať v Liptovskom Mikuláši. Ružomberok sa napriek tomu udržal v súťaži, ale najbližší domáci zápas odohral až 17. apríla 1955. Ružomberok v tomto roku dosahoval slabé výsledky a vypadol z 2. ligy, čo vyvolalo veľkú kritiku verejnosti. Hlavnou príčinou neúspechu bol odchod veľkého počtu hráčov.

TJ Ružomberok (1958-1993)Upraviť

Frustrácia viacerých hráčov a funkcionárov spôsobila vznik ďalšieho mestského klubu Slovan Ružomberok, ktorý hral na Lazinách. Po krátkej samostatnej existencii obidvoch klubov došlo opäť k zlúčeniu pod názvom TJ Ružomberok. Ružomberok v v ročníku 1958/59 dosahoval dobré výsledky a skončil hneď za Banskou Bystricou. Za zmienku tiež stojí víťazstvo nad účastníkom 1. ligy v NDR, mužstvom SC Fortschritt 3:0. Mužstvo postúpilo až v roku 1962, kedy po víťazstve vo Fiľakove pripravili Ružomberčania futbalistom búrlivé privítanie v uliciach mesta. Po ďalšej sezóne sa Ružomberok s najvyššou súťažou opäť rozlúčil. V ďalších rokoch prišla stagnácia, pokles ešte o súťaž nižšie. Oživenie prišlo až od roku 1968, kedy sa stabilizoval aj káder. V tom období tvorili zostavu Páleník, Melichar, Čačo, Házelmajer, Urban, Polák, Haspra, Sirotiak, Családi, Bandík, Pleva, Toma, Chmúra, Milan Červík z Jasenovej, Pišoja, Sýkora. V sezóne 1969/70 sa Ružomberok po víťazstve 1:0 v Dolnom Kubíne stal účastníkom Slovenskej národnej ligy.

Príchod Milana Fiľa (1993-súčasnosť)Upraviť

 
Štadión MFK Ružomberok

V rokoch 1993 sa Ružomberok prebojoval do 2. slovenskej ligy a v roku 1997 pod vedením trénera V. Rusnáka až do najvyššej slovenskej súťaže (v tom období Mars Superliga), kde hrá aj v súčasnosti. V prvej sezóne sa umiestnil na 11. mieste so ziskom 36 bodov a skóre 35:49. Najväčší úspech dosiahol klub v sezóne 2005/2006, kedy sa stal víťazom Slovenského pohára a zároveň získal titul majstra Slovenska. V ďalšej sezóne nasledovalo účinkovanie v Lige majstrov. Po vyradení švédskeho majstra Djurgarden IF (0:1, 3:1) nasledovalo hladké vypadnutie zo súťaže s CSKA Moskva (0:3, 0:2). Klub účinkuje momentálne pod názvom MFK Ružomberok.

Športové úspechyUpraviť

  • 1940/41 - 5. miesto v 1. slovenskej lige
  • 2000/01 - 3. miesto v 1. slovenskej lige
  • 2001/02 - účasť v Pohári UEFA
  • 2005/06 - Majster Slovenska
  • 2005/06 - Slovenský pohár, víťaz
  • 2006/07 - účasť v 3. predkole Ligy majstrov UEFA
  • 2016/17 - účasť v 3. predkole Európskej ligy UEFA
  • 2018/19 - účasť v 1. predkole Európskej ligy UEFA

Ruža v európskych súťažiachUpraviť

Sezóna Súťaž Kolo Klub Doma Vonku Celkovo
2001/02 Pohár UEFA Predkolo   FC Belshina Bobruisk 3–1 0–0 3–1
1. kolo   Troyes AC 1–0 1–6 2–6
2006/07 Liga majstrov 2. predkolo   Djurgarden 3–1 0–1 3–2
3. predkolo   CSKA Moskva 0–2 0–3 0–5
2006/07 Pohár UEFA 1. kolo   Club Bruggy 0–1 1–1 1–2
2017/18 Európska liga 1. predkolo   FK Vojvodina 2–0 1–2 3–2
2. predkolo   SK Brann 0–1 2–0 2–1
3. predkolo   Everton 0–1 0–1 0–2
2019/20 Európska liga 1. predkolo   Levski Sofia 0–2 0–2 0–4

Aktuálna súpiskaUpraviť

Aktuálne k dátumu: 26. august 2019

# Pozícia Hráč
2   O Alexander Mojžiš
3   O Ján Maslo  
4   Z Matúš Kmeť
5   O Mário Mrva
6   Z Kristi Qose
8   Z Dalibor Takáč
9   Ú Martin Regáli
10   Z Filip Twardzik
11   Z Matej Kochan
13   O Matej Madleňák
14   Ú Tomáš Bobček
15   Ú Štefan Gerec
16   O Michal Jonec
# Pozícia Hráč
17   Ú Rastislav Kružliak
19   O Matej Čurma
20   Z Tihomir Kostadinov
22   Ú Ondřej Novotný (na hosťovaní z AC Sparta Praha)
23   Z Filip Hašek (na hosťovaní z Bohemians 1905)
24   Z Marek Zsigmund
25   Z Viktor Jedinák
29   Z Adam Brenkus
30   Z Lukáš Kojnok
32   Z Peter Ďungel (na hosťovaní z FKS Stal Mielec)
33   B Matúš Macík
34   B Pavol Kohár
35   B Ivan Krajčírik

Tréneri pôsobiaci v klubeUpraviť

Aktualizované 5. jún 2019

Obdobie Meno Poznámky
?– do roku 1944   Karol Hilscher Dlhoročný tréner ŠK Ružomberok sa výrazne zaslúžil o rozvoj a napredovanie ružomberského futbalu.
?–?   Karol Olejník Futbalista aj tréner klubu ŠK RTZ
?–?(okolo 1949)   František Havran
1968 - 1969   Dušan Kriak
1969 – 1970   Alexander Felszeghy
1970 – jeseň 1972[1]   Štefan Papeš
jeseň 1972 – 1975   Ján Haspra
1972 – 1973   Jozef Pšenko
1973 – 1975   Ján Haspra
1976 – 1977   Eduard Goga Postúpil s mužstvom do druhej najvyššej československej súťaže (1976 – 1977)[1].
1978 – 1980   Anton Richtárik
1981 – 1984   Ján Haspra
1984 – 1985   Ľubomír Páleník
1985 – 1989   Ján Haspra
1988 – 1989   Miroslav Gerhát
1990 – 1991   Dušan Kriak
1991 - 1992   František Karkó
1992 – 1993   Ján Haspra Postúpil s mužstvom do druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže[1].
1993 – 1996   Jozef Vengloš ml.
január 1996[1] – 1998   Vladimír Rusnák Postúpil s mužstvom do MARS superligy po víťazstve v 2.lige.
1998 – 1999   Ladislav Jurkemik
1999 – 2000   Igor Novák
2000 – máj 2001[2]   Róbert Paldan
máj 2001[2] – 2002   Mikuláš Komanický
2002   Vladimír Rusnák
september 2002 - 2003   Erik Bogdanovský
2003 – 2004   Jozef Vukušič
2004 – 2005   Ľubomír Moravčík
2005 – 2007   František Komňacký Zisk majstrovského titulu a víťazstvo v Slovenskom pohári v sezóne 2005/2006
2007   Petr Uličný
2007 - 2008   Přemysl Bičovský
júl 2008 - jún 2009   Michal Bílek
jún 2009 - jún 2010   František Straka
2010   Ladislav Jurkemik
október 2010 - marec 2011   Goran Milojevic
apríl 2011 - september 2011   Ladislav Jurkemik
september 2011 - máj 2012   Aleš Křeček
apríl 2012- máj 2013   Ladislav Šimčo
jún 2013 - 17. marec 2014   Jozef Vukušič
17. marec 2014 - 31. máj 2014    Jozef Chovanec
5. jún 2014 - 16. november 2014[3]   Ladislav Šimčo
17. november 2014[3]- 11. september 2015   Ivan Galád
11. september 2015[3]- 3. jún 2016   Ladislav Pecko
6. jún 2016 - máj 2018   Norbert Hrnčár
9.jún 2018 - máj 2019   David Holoubek[4]
jún 2019 - súč.   Ján Haspra


 
Štadión MFK Ružomberok


 
Hráči MFK Ružomberok pri rozcvičke

Slávni hráčiUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b c d Storočnica ružomberského futbalu 1906 - 2006 [online]. mfkruzomberok.sk. Dostupné online.
  2. a b Tréner Robert Paldan splnil po Trenčíne cieľ aj v Ružomberku a napriek tomu musí odísť [online]. profutbal.sk. Dostupné online.
  3. a b c Galád novým trénerom Ružomberka, zmluva znie do konca sezóny [online]. profutbal.sk. Dostupné online.
  4. S., SPORT.SK, s.r.o. & Ringier Axel Springer Slovakia a.. Tréner David Holoubek o angažmáne v Ružomberku a najbližších plánoch. Šport.sk. Dostupné online [cit. 2018-10-14].

LiteratúraUpraviť

Externé odkazyUpraviť