Užhorod
Užhorod (ukr. Ужгород; rusín. Ужгород – Užhorod, rus. Ужгород – Užgorod, maď. Ungvár; nem. Ungwar; jidiš אונגוואר) je mesto na Podkarpatskej Rusi na rieke Uh pri hraniciach so Slovenskom. Je centrom dnešnej Zakarpatskej oblasti a v roku 2022 malo 115 449 obyvateľov.
Užhorod (Ужгород) | |||
Uhohrad, Užgorod, Ungvár | |||
mesto | |||
|
|||
Oficiálny názov: Ужгород – Užhorod | |||
Pôvod názvu: zložený zo slov „Už“ (Uh) a „horod“ (mesto) | |||
Štát | Ukrajina | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Zakarpatská oblasť | ||
Rajón | Užhorodský rajón | ||
Historický región | Podkarpatská Rus | ||
Rieka | Uh | ||
Nadmorská výška | 169 m n. m. | ||
Súradnice | 48°37′S 22°18′V / 48,617°S 22,300°V | ||
Rozloha | 65 km² (6 500 ha) | ||
Obyvateľstvo | 115 449 (1.1.2022) | ||
Hustota | 2 847 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 903 | ||
Primátor | Bohdan Andrijiv | ||
Časové pásmo | UTC + 2 | ||
- letný čas | UTC + 3 | ||
PSČ | 88000-499 | ||
Telefónna prevoľba | +380 312 | ||
Poloha mesta v rámci Ukrajiny
| |||
Wikimedia Commons: Category:Uzhhorod | |||
Webová stránka: http://uzhgorodcity.org.ua/ | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Užhorod má rozvinutý priemysel – zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravnou križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný priechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu – nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita. V roku 1780 sem bolo prenesené sídlo Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie.
Dejiny
upraviťNajstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. je mesto súčasťou Uhorska.[1]
V rokoch 1241 – 1242 mesto dobyli Mongoli a bolo vypálené. Nové mesto bolo vybudované v roku 1248 za Bela IV.
Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu Drugetovcov. Tí sa zaslúžili aj o uzavretie tzv. Užhorodskej únie (1646).
V roku 1691 sa mesto dostalo pod kontrolu Habsburgovcov, no naďalej zostávalo súčasťou Uhorska. V polovici 19. storočia sa začalo výraznejšie aktivizovať ukrajinské národné hnutie. V roku 1864 tu rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič založil Spoločnosť svätého Bazila Veľkého, ktorá sa snažila šíriť vzdelanosť a zachovať miestnu kultúru.[2] Zároveň s tým sa mesto začalo modernizovať, vybudovala sa kanalizácia, železničné spojenie s mestom Čop a bolo založené prvé gymnázium. Populácia sa od roku 1800 do roku 1900 zvýšila takmer 5-násobne - z 3000 na 14 700. Užhorod bol taktiež hlavným mestom Užskej župy.
Po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého Československa a stal sa hlavným mestom Užhorodskej župy. V roku 1927 boli župy zrušené a nahradené krajinami, čím vznikla nová krajina Podkarpatská Rus s Užhorodom ako hlavným mestom. Mesto opäť prešlo veľkou obnovou, keďže bolo treba vybudovať sídla nových orgánov štátnej správy a byty pre českých úradníkov. Z tohto obdobia pochádza napríklad štvrť Malý Galagov, pod ktorej vzhľad sa najviac podpísali architekti Josef Gočár a Adolf Liebscher.[3]
V októbri 1938, keď pod nátlakom nacistického Nemecka začal rozvrat Česko-Slovenska, vyhlásila Podkarpatská Rus autonómiu. Už v novembri 1938 po prvej viedenskej arbitráži však musela odstúpiť Maďarsku aj svoje hlavné mesto Užhorod. Pod maďarskou kontrolou zostalo mesto až do konca druhej svetovej vojny. Na jeseň 1944 bolo obsadené Červenou armádou a po vojne oficiálne anektované Sovietskym zväzom, začlenené do Ukrajinskej SSR a stalo sa hlavným mestom Zakarpatskej oblasti. Pod nátlakom Sovietskeho zväzu bola v roku 1945 Československá republika donútená, a to napriek jej účasti na víťazstve v 2. Svetovej vojne, odstúpiť mu Podkarpatskú Rus i s Užhorodom. Nová sovietska moc založila nové, ideologicky poplatné kultúrne organizácie (univerzita, múzeum, divadlo, galéria). Po rozpade Sovietskeho zväzu a Československej federatívnej republiky začiatkom 1990-tych rokov zostal Užhorod do dnešných dní súčasťou samostatnej Ukrajiny.[4]
Historické pamiatky
upraviťUžhorod je mestom, v ktorom sa stýka západná európska civilizácia s východnou európskou (byzantsko-slovanskou) civilizáciou. Mesto je osídlené nielen Rusínmi, Ukrajincami a Rusmi, ktorí sa hlásia k pravoslávnej a gréckokatolíckej tradícii, ale žijú tu aj Maďari a Slováci, ktorí sa hlásia k západoeurópskej tradícii a rímskokatolíckej alebo reformovanej kalvínskej cirkvi. V minulosti tu žila aj početná židovská komunita. Preto sa v meste nachádza veľké množstvo sakrálnych i svetských pamiatok všetkých uvedených konfesií. Medzi najkrajšie z nich patria:
- Chrám Krista Spasiteľa (Užhorod) – nový železobetónový chrám ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva)
- Katedrála Povýšenia svätého kríža (Užhorod) – barokový chrám gréckokatolíckej cirkvi Mukačevskej eparchie
- Kostol svätého Juraja (Užhorod) – rímskokatolícky kostol
- Synagóga
Obyvateľstvo
upraviťEtnické zloženie
upraviťUžhorod bol a aj je miestom, kde sa stýkajú tri jazykové oblasti a etniká. Ide o Rusínov, Maďarov a Slovákov. V minulosti tu žilo aj veľa obyvateľov nemeckého a židovského pôvodu. Štatistika z roku 1910 je však do značnej miery zavádzajúca, pretože odzrkadľuje tvrdý dopad maďarizácie na mesto. Podľa nej sa v tomto roku hlásilo k Maďarom až 80,3 % obyvateľov. Na druhom mieste boli Slováci so 6,8 % obyvateľov. Nasledovali ich Nemci a Rusínov bolo v meste iba 3,8 %.
V súčasnosti žije v meste až 77,8 % úradmi evidovaných ako Ukrajincov, 9,6 % Rusov, 6,9 % Maďarov, 2,2 % Slovákov a 1,5 % Rómov.
Náboženské zloženie
upraviťNáboženské zloženie obyvateľov sa v sovietskej ére ateizácie neuvádzalo a ani v súčasnosti neexistujú relevantné štatistiky. Z neoficiálnych prieskumov vyplýva, že veľká časť obyvateľov je bez náboženského vyznania. Z veriacich obyvateľov sa väčšina hlási k ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (patriarchát Moskva i Kyjev) a ku gréckokatolíckej cirkvi. Veriaci Maďari sa hlásia k rímskokatolíckej cirkvi a k reformovanej cirkvi. Slováci sú prevažne rímskokatolíci, prípadne gréckokatolíci. Židovská komunita bola vyvraždená počas maďarskej okupácie v čase druhej svetovej vojny. V poslednom čase tu pribúda veľa členov nových protestantských spoločenstiev (pentekostalisti, charizmatici, ... ) a Svedkov Jehovových.
Šport
upraviťMedzi najúspešnejšie športy v meste patria futbal a ženská hádzaná.
Futbal
upraviť- ŠK Rusj Užhorod – zaniknutý futbalový klub založený v roku 1925. Jeho najväčším úspechom bol v sezóne 1935/36 postup do najvyššej česko-slovenskej súťaže, z ktorej po roku zostúpil. Počas druhej svetovej vojny klub zanikol a po pričlenení Užhorodu k územiu Sovietskeho zväzu už nebol obnovený.
- Hoverla-Zakarpattja Užhorod – futbalový klub založený v roku 1946. V najvyššej ukrajinskej súťaži odohral osem sezón:
- 2001/02
- 2004/05
- 2005/06
- 2007/08
- 2009/10
- 2012/13
- 2013/14
- 2014/15
Hádzaná
upraviť- HK Karpaty Užhorod – ženský hádzanársky klub, trojnásobný medailista z Majstrovstiev Ukrajiny a v sezóne 2011/12 priebežne vedúci celok najvyššej ukrajinskej súťaže.
Osobnosti mesta
upraviť- Ladislav Schramm (* 1920 – † 1980), slovenský matematik
- Zdenka Jesenská (* 1931 – † 2022) , slovenská mykologička a mikrobiologička
- Anton Hajduk (* 1933 – † 2005), slovenský astronóm
- Karol Klobušický (* 1935 – † 1994) slovenský pedagóg a fyzik
- Dušan Vančura (* 1937 – † 2020), český spevák, kontrabasista, textár, hudobný aranžér a prekladateľ, člen Spirituál kvintetu
- Sergej Kohut (* 1940), slovenský právnik, sudca Ústavného súdu SR
- Margita Balšianková-Lacková (* 1940), slovenská akademická maliarka
- Peter Áč (* 1943), slovenský fotograf
Partnerské mestá
upraviťGaléria
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Uzhhorod | Ukraine | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Society of Saint Basil the Great [online]. www.encyclopediaofukraine.com, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Ukrajina, Užhorod – raj prvorepublikovej architektúry (www.infoglobe.sk) [online]. www.infoglobe.sk, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
- ↑ Uzhhorod [online]. www.encyclopediaofukraine.com, [cit. 2021-12-16]. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Užhorod
Externé odkazy
upraviť- Zdroj informácií Užhorod – Aktuality, umenie, oznámenie, fotografie
- Užhorod – informácie o Užhorode vrátane fotografií