Alžbeta Luxemburská

	Alžbeta Luxemburská
Narodenie	28. február 1409; Vyšehrad, Uhorsko
Úmrtie	17. december 1442 (33 rokov); Ráb, Uhorsko
Odkazy
Commons	Alžbeta Luxemburská
	Luxemburský portál; Biografický portál

Alžbeta Luxemburská alebo Alžbeta Habsburská (* 28. február 1409 Vyšehrad, Uhorsko – † 17. december 1442, Ráb, Uhorsko) bola jedinou dcérou Žigmunda Luxemburského a jeho druhej manželky Barbory Celjskej, manželka rímskonemeckého kráľa Albrechta II. Habsburského (= rakúskeho vojvodu Albrechta V.) a faktická vládkyňa Uhorska v rokoch 1439 – 1442.

Rodina a nároky na trón upraviť

Alžbetin otec Žigmund bol posledným Luxemburgovcom na cisárskom tróne.

Alžbeta bola z otcovej strany po starom otcovi Karolovi IV. Luxemburskom dedičkou Českého kráľovstva, po starej mame Alžbete Pomoranskej dedičkou Poľska po vetve kujavských Piastovcov. Z matkinej strany bol jej starým otcom gróf Herman II. Celjský, ktorého otcom bol Herman I. a matka Katarína Bosnianska (ktorá bola potomkom srbskej dynastie Nemanjićovcov a Kataríny, dcéry uhorského kráľa Štefana V.). Alžbeta bola teda hlavnou nárokovateľkou na tróny niekoľkých slovanských území. Dokonca bola po prastarej mame Alžbete Přemyslovne dedičkou uhorských Arpádovcov. Bolo to síce vzdialené príbuzenstvo, ale ostatní dediči Arpádovcov boli približne rovnako príbuzensky vzdialení.

Manželstvo upraviť

V roku 1411 bola Alžbeta v Bratislave zasnúbená s Albrechtom Habsburským, budúcim rakúskym arcivojvodom. Albrecht mal vtedy štrnásť rokov, Alžbeta dva roky. V roku 1422 sa za Albrechta vydala, vďaka čomu sa Albrecht stal po smrti Alžbetinho otca Žigmunda Luxemburského českým a uhorským kráľom. Alžbeta sa stala po jeho boku kráľovnou.

Keď Albrecht 27. októbra 1439 zomrel, Alžbeta bola v piatom mesiaci tehotenstva. Albrecht pred smrťou vyhlásil, že ak sa narodí syn, má sa stať jeho následníkom. Alžbeta dúfala, že sa jej narodí mužský potomok, ale bola presvedčená, že bude vládnuť ako regentka. Podporu našla najmä v banských a obchodných mestách Slovenska, v ktorých bola nemecká väčšina. Jej očakávania sa splnili a v Komárne porodila syna Ladislava. Keďže sa narodil po smrti otca, prezývali ho Pohrobok. Alžbeta ho chcela narýchlo korunovať, aby to však mohla urobiť, musela sa zmocniť svätoštefanskej koruny, ktorá bola uložená v stráženej miestnosti hradu Vyšehrad (Visegrád). Krádežou poverila svoju komornú, Helenu Kottannerovú, ktorá si našla aj pomocníka. Strážcovia nepočuli pílenie zámkov ani vysadzovanie dverí a tak sa 15. mája 1440 konala korunovácia. Väčšina uhorskej šľachty však Ladislava za panovníka neprijala a korunovali poľského kráľa Vladislava III. Jagelovského za uhorského kráľa Vladislava I.

Kráľovná, ako dedička aj Českého kráľovstva, teda poverila českého šľachtica Jána Jiskru ochranou záujmov svojho syna. Medzi znepriatelenými tábormi vypukli boje, najväčšie sa odohrávali práve na území Slovenska. Po uzavretí mieru koruna zostala Vladislavovi, ale po jeho smrti mala pripadnúť Ladislavovi. Keď však mal Ladislav sotva tri roky, jeho matka pár dní po podpísaní mieru s Vladislavom za záhadných okolností zomrela (pravdepodobne ju otrávili).

Dedičstvo upraviť

Alžbetin jediný syn Ladislav V. Pohrobok sa stal po Vladislavovej smrti rakúskym arcivojvodom, českým a uhorským kráľom. Ladislav však krátko pred sobášom zomrel bez potomka a kráľovstvá sa dostali pod vládu iných panovníckych dynastií.

Alžbetine dcéry Anna, durínska vojvodkyňa (1432 – 1462), a Alžbeta, poľská kráľovná (1437 – 1505), prežili svojho brata a výhodnými sobášmi znovu získali majetky svojej rodiny.