Bara
Bara (maď. Bári) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Malej a Veľkej Bary.
| Bara | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | Veľká Bara – 180, Malá Bara – 144 m n. m. |
| Súradnice | 48°25′30″S 21°43′01″V / 48,425000°S 21,716944°V |
| Rozloha | 6,25 km² (625 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 271 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 43,36 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1296 |
| Starosta | Ľudovít Sütő[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) |
| PSČ | 076 32 (pošta Borša) |
| ŠÚJ | 528129 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Bara 7 076 32 Borša |
| E-mailová adresa | obecbara@kid.sk |
| Telefón | 679 22 43 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Bara, Trebišov District | |
| Webová stránka: obecbara.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec Bara sa nachádza v Potiskej nížine 29 km západne od Kráľovského Chlmca, 5 km od obce Borša a 27 km od okresného mesta Trebišov.
Z východnej strany sa rozprestierajú lesy Hatfa, z južnej strany obec Borša, zo severnej strany vinice Malej Tŕne a západnú časť tvoria vinice a kopec Piliš (264 m).[4]
Zoznam ulíc
upraviť- Hlavná ulica
- Boršanská ulica
- Školská ulica
- Viničná dolná
- Viničná horná ulica
- Hatfanská ulica
Dejiny
upraviťMalá Bara (maď. Kisbári) obec doložená v roku 1296 ako Bary, z roku 1416 ako Kysbary, z roku 1808 ako Malá Bara, maďarsky Kisbári. Bola majetkom zemanov a často menila zemepánov. V roku 1557 mala 1,5 porty, v roku 1715 mala 2 obývané a 6 opustených domácnosti, v 19. – 20. storočí grófka Vayová. V roku 1787 mala obec 17 domov a 99 obyvateľov, v roku 1828 mala 34 domov a 281 obyvateľov. V minulosti poľnohospodárska a vinohradnícka obec. V rokoch 1938 – 1944 po Viedenskej arbitráži bola pripojená k Maďarsku. Podľa Fényesa v roku 1851 to bola maďarská dedina, ktorá mala 20 katolíkov, 185 kalvínov a 19 židov [5]
Veľká Bara (maď. Nagy Bári) obec sa spomína od roku 1416 ako Nagbary, z roku 1808 ako Veľká Bara, maďarsky Nagbári. Založili ju na zákupnom práve v chotári obce Malá Bara. Patrila Lónyayovcom a iným, v 18. storočí Aspremontovcom a Kazinczyovcom. V roku 1557 mala 3,5 porty, v roku 1715 mala 11 opustených a 12 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 41 domov a 221 obyvateľov, v roku 1828 mala 37 domov a 281 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, do 18. storočia vinohradníctvom. V roku 1938 – 1944 pripojená k Maďarsku. V rokoch 1938 – 1944 po Viedenskej arbitráži bola pripojená k Maďarsku.[6] Podľa Fényesa v roku 1851 to bola maďarská dedina, ktorá mala 6 rímskokatolíkov, 10 gréckokatolíkov, 208 kalvínov a 19 židov [5]
Písomné doklady o vinohradoch sú od 15. storočia.[7]
Symboly obce
upraviťPodľa Heraldického registra[8] má obec tieto symboly prijaté 6. mája 2000. Na erbe je vinohradnícky motív podľa odtlačku pečatidla zo 17. storočia doplnený o motív vinohradníckeho nožíka z pečatidla z roku 1867.
Erb
upraviťV zelenom štíte strieborná šikmá, sklonená, dvojlistá ratolesť viniča so zlatým strapcom hrozna, vľavo hore strieborný obrátený vinohradnícky nôž so zlatou rúčkou.
Vlajka
upraviťVlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov zeleného, bieleho, žltého, bieleho, zeleného v pomere 3 : 1 : 1 : 1 : 3. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Obyvateľstvo
upraviťPodľa posledného sčítania ľudu z roku 2001 mala obec 336 obyvateľov. Slovenskej národnosti bolo 28,57% obyvateľov, maďarskej 69,94% a rómskej 1,19%. Mužov bolo 157 a žien 179.
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Reformovaný kostol v časti Malá Bara, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou zo začiatku 13. storočia. Kostol sa nachádza na vyvýšenine na východnom okraji dediny. Najstaršia románska časť kostola je postavená z tehál na kamennom základe. V 14. storočí bola rozšírená loď už v duchu gotiky a v 15. storočí bola pristavaná západná veža. Od polovice 17. storočia patrí kostol Reformovanej cirkvi. Celková obnova schátraného objektu sa realizovala v rokoch 1989-1993. Interiér lode je plochostropý. Nachádza sa tu drevená empora a kazateľnica umiestnená napravo od víťaznéo oblúka. Na južnej stene románskej lode boli objavené zvyšky výmaľby.[9] Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami v románskej časti a oknami s lomeným oblúkom a kružbou v gotickej. Apsida je dekorovaná oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. V podveží sa nachádza gotický portál.
- Reformovaný kostol v časti Veľká Bara, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou z rokov 1799-1801. Obnovou prešiel v roku 1890, keď bola pristavaná veža.[10] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ bara.ocu.sk [online]. [Cit. 2010-04-26]. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu.
- ↑ a b fszek.hu
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s.
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 45 – 47.
- ↑ Heraldický register SR II. – str.20 – 21
- ↑ Malá Bara [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Bara. Kostol reformovanej cirkvi vo Veľkej Bare. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bara
Externé odkazy
upraviť- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk– profil románskeho kostola