Otvoriť hlavné menu

Tornaľa (v minulosti Šafárikovo, maď. Tornalja, Tornallya)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca.

Tornaľa
mesto
Tornalja019.JPG
Hlavné námestie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Rieka Slaná
Nadmorská výška 181 m n. m.
Súradnice 48°25′20″S 20°19′49″V / 48,422222°S 20,330278°V / 48.422222; 20.330278
Rozloha 57,76 km² (5 776 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 177 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 124,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Primátor Anna Szögedi[3] (SMK-MKP)
PSČ 982 01
ŠÚJ 515612
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Mierová 14
982 01 Tornaľa
E-mailová adresa msutornala@stonline.sk
Telefón 047 / 551 11 00
Fax 047 / 551 11 16
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Tornaľa
Webová stránka: www.mestotornala.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Tornaľčan[4]

PolohopisUpraviť

Tornaľa leží na ľavom brehu Slanej v južnom Gemeri. Nachádza sa vo východnej časti Juhoslovenskej kotliny v Bodvianskej pahorkatine. Mestom, alebo v jeho blízkosti, prechádza rýchlostná cesta R2, cesta I/16, I/67 a II/532, ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Revúca je vzdialená 39 km severne, Rimavská Sobota 26 km západne a Rožňava 32 km severovýchodne.

Časti mestaUpraviť

Tornaľa má tri mestské časti: Behynce (maď. Beje), Králik (maď. Királyi) a Starňa (maď. Sztárnya).

Mestská časť Behynce sa nachádza západne od mesta pri rieke Turiec. Stojí tu reformovaný kostol a zrúcanina kaštieľa z čias grófa Szentiványiho. Králik leží južne od centra a s mestom je stavebne zrastený. Nachádza sa tu reformovaný kostol a klasicistická kúria s parkom. V mestskej časti Králik sa ďalej nachádza aj plážové kúpalisko. Starňa sa nachádza severne od Tornale.

Vodné tokyUpraviť

HistóriaUpraviť

Územie, na ktorom sa mesto Tornaľa rozprestiera, bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom svedčia bohaté archeologické nálezy pilinskej a kyjatickej kultúry. Prvé zmienky o mestskej časti Starňa pochádzajú z roku 1235 a o meste z roku 1245 (Kövi) a z roku 1291 (Tornalya). Tornaľa bola od nepamäti centrálnou osadou stredného toku Slanej a od r. 1853 do r. 1960 sídlom okresu. Po 2. svetovej vojne sa mesto premenovalo na Šafárikovo. V r. 1990 sa vrátilo k pôvodnému názvu Tornaľa (podľa županov Tornallyayovcov).

ObyvateľstvoUpraviť

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 7.509
maďarská-4.331
  
58 %
slovenská-2.262
  
30 %
nezistená-523
  
7 %
rómska-334
  
4 %
iná-59
  
1 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 7.509
maďarský-4.970
  
66 %
slovenský-1.936
  
26 %
nezistený-537
  
7 %
iný-66
  
1 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 7.509
rímskokatolícke-3.219
  
43 %
bez vyznania-1.288
  
17 %
kalvínske-1.254
  
17 %
nezistené-992
  
13 %
evanjelické-426
  
6 %
jehovistické-133
  
2 %
metodistické-62
  
1 %
gréckokatolícke-60
  
1 %

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

PamiatkyUpraviť

Sakrálne pamiatkyUpraviť

  • Reformovaný kostol v Časti Králik, pôvodne ranogotická stavba z obdobia okolo roku 1300. Jedná sa o jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou. Od obdobia reformácie, podľa písomných dokladov od začiatku 17. storočia patrí tento kostol reformovaným veriecim, ako fília kostola v Tornali. Po zásadnej barokovej prestavbe z druhej polovice 18. storočia sa nedochovali stredoveké architektonické detaily. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica z obdobia prestavby kostola. Ďalšia prestavba, tentokrát neogotická sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia.[7]

Ostatné pamiatkyUpraviť

  • Kaštieľ Tornalyiovcov, klasicistická stavba z prvej polovice 19. storočia. Jedná sa o jednopodlažnú trojtraktovú stavbu na pôdoryse obdĺžnika.
  • Kaštieľ grófa Szentiványiho v miestnej časti Behynce, baroková jednopodlažná trojtraktová stavba z 50. rokov 18. storočia. Kaštieľ bol upravovaný v prvej polovici 20. storočia.[8] Z blokovej stavby vystupuje rizalit ukončený barokovým štítom. Fasády sú členené lizénovými poľami, okná sú dekorované festónmi v suprafenestrách. Pri kaštieli sa nachádza historický prírodnokrajinársky park.
  • Kaštieľ v časti Starňa, novobaroková stavba z druhej polovice 19. storočia nachádzajúca sa uprostred parku. Jedná sa o jednopodlažnú dvojtraktovú stavbu.
  • Klasicistická kúria z roku 1834. Jednopodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena E.

Turistické zaujímavostiUpraviť

Nachádza sa tu plážové kúpalisko, ktoré sa rozprestiera na ploche takmer 2 ha. Umelo vytvorená vodná plocha je napúšťaná vodou z morského oka, ktoré sa nachádza v hĺbke približne 40 metrov a z vrtu minerálnej vody. Vodná plocha má rozlohu cca 15 000 m². Súčasťou areálu kúpaliska je 50 m bazén, ihriská, stravovacie zariadenia, autocamping, parkoviská a pitné pramene minerálnej vody ľudovo nazývanej Šťavica.

ParkyUpraviť

V mestskom parku Zoltánka sa uskutočňujú rôzne športové a kultúrne podujatia. V parku sa nachádzajú takmer tristoročné platany. Zoltánka je triviálny názov parku patriaci kaštieľu, ktorého majiteľom bol v minulosti rod Tornallyayovcov. Posledným majiteľom kaštieľa bol Zoltán Tornallyay, preto sa medzi obyvateľmi rozšíril názov "Zoltánova záhrada - Zoltán-kert", ktorá sa časom skrátila na názov Zoltánku. V parku za kaštieľom sa nachádza kamenná lavica, na operadle ktorej je reliéf zobrazujúci mongolského vojaka, ako s dýkou odtína bradu mladej panne. Povesť totiž hovorí, že pred vpádom Mongolov v roku 1241 celá rodina majiteľov kaštieľa ušla aj so služobníctvom na bezpečné miesto. V kaštieli ostala jediná panna, ktorá nechcela opustiť rodný dom. Mongoli z nej chceli vymôcť priznanie, kde rodina zakopala rodinné šperky a poklady. Keďže nič neprezradila, Tatári jej za trest odťali bradu. Práve na jej hrdinský čin chcel upozorniť spomínaný reliéf na lavici.

Okrem parku Zoltánka sa v meste nachádzajú parky aj na Hlavnom námestí a na Kostolnom námestí.

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

V roku 2006 bol dokončený obchvat mesta Tornaľa. Úsek má dĺžku 10,70 km a nahrádza cestu I/16 prechádzajúcu cez mesto. Výstavba začala v septembri 2003 a úsek uviedli do prevádzky 4. decembra 2006.

DopravaUpraviť

Mesto leží na hlavnej ceste I/16, spájajúcej Zvolen a Košice, resp. Rožňavu a Miskolc v Maďarsku. Cez mesto prechádza tzv. Južná magistrála slovenských železníc a množstvo diaľkových autobusových spojov.

Dôležité firmyUpraviť

Nachádza sa tu strojársky priemysel (Unicorn, LVD S2, Aries2). Niekoľko desiatok rokov tu fungoval aj textilný priemysel (závod Ozeta, neskôr Ozeta Neo ), avšak tento závod bol v roku 2007 zatvorený. Pri ceste do Rimavskej Soboty sa nachádza závod Gemerka, kde sa plní minerálna voda Gemerka.

ŠkolstvoUpraviť

V meste sú dve základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Základná škola Pavla Jozefa Šafárika - s vyučovacím jazykom slovenským /počet žiakov cca 470/ a Základná škola Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským /počet žiakov cca 800/. V Tornali sa nachádza aj gymnázium a osemročné gymnázium, tiež dve učilištia. Predškolská výchova je zabezpečovaná v troch materských školách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta: materská škola na ulici Školská č. 4 - 6 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský), materská škola na ulici Pri Majeri - 2 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský) a materská škola na ulici Rožňavská 12/24 - 1 triedna (vyučovací jazyk slovenský).

V meste sa nachádza základná umelecká škola a centrum voľného času www.cvctornala.edu.sk/, tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.

OsobnostiUpraviť

Čestné občianstvoUpraviť

Čestné občianstvo získal koncom roka 2007 spolumajiteľ AquaCity v Poprade - Ján Telenský.

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Tornaľčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Tornaľa [online]. Najkrajši kraj. Dostupné online.
  7. Tornaľa- Králik [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tornaľa

Externé odkazyUpraviť