Tornaľa

mesto na Slovensku

Tornaľa (v minulosti Šafárikovo, maď. Tornalja, Tornallya)[5] je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji, v okrese Revúca.

Tornaľa
mesto
Tornalja019.JPG
Hlavné námestie
Coat of Arms of Tornaľa.svg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Revúca
Región Gemer
Vodný tok Slaná
Nadmorská výška 181 m n. m.
Súradnice 48°25′20″S 20°19′49″V / 48,422222°S 20,330278°V / 48.422222; 20.330278
Rozloha 57,76 km² (5 776 ha) [1]
Obyvateľstvo 7 062 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 122,26 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Primátor Anna Szögedi[3] (SMK-MKP)
PSČ 982 01
ŠÚJ 515612
EČV RA
Tel. predvoľba +421-47
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Mierová 14
982 01 Tornaľa
E-mailová adresa msutornala@stonline.sk
Telefón 047 / 551 11 00
Fax 047 / 551 11 16
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Banskobystrického kraja
Wikimedia Commons: Tornaľa
Webová stránka: mestotornala.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Tornaľčan[4]

PolohopisUpraviť

Tornaľa leží na ľavom brehu Slanej v južnom Gemeri. Nachádza sa vo východnej časti Juhoslovenskej kotliny v Bodvianskej pahorkatine. Mestom, alebo v jeho blízkosti, prechádza rýchlostná cesta R2, cesta I/16, I/67 a II/532, ako aj železničná trať Zvolen – Košice. Revúca je vzdialená 39 km severne, Rimavská Sobota 26 km západne a Rožňava 32 km severovýchodne.

Časti mestaUpraviť

Tornaľa má tri mestské časti: Behynce (maď. Beje), Králik (maď. Királyi) a Starňa (maď. Sztárnya).

Mestská časť Behynce sa nachádza západne od mesta pri rieke Turiec. Stojí tu reformovaný kostol a zrúcanina kaštieľa z grófa Sentivániho. Králik leží južne od centra a s mestom je stavebne zrastený. Nachádza sa tu reformovaný kostol a klasicistická kúria s parkom. V mestskej časti Králik sa ďalej nachádza aj plážové kúpalisko. Starňa sa nachádza severne od Tornale.

Vodné tokyUpraviť

DejinyUpraviť

Územie, na ktorom sa mesto Tornaľa rozprestiera, bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom svedčia bohaté archeologické nálezy pilinskej a kyjatickej kultúry. Prvé zmienky o mestskej časti Starňa pochádzajú z roku 1235 a o meste z roku 1245 (Kövi) a z roku 1291 (Tornalya). Tornaľa bola od nepamäti centrálnou osadou stredného toku Slanej a od roku 1853 do roku 1960 sídlom okresu. Po 2. svetovej vojne sa mesto premenovalo na Šafárikovo. V roku 1990 sa vrátilo k pôvodnému názvu Tornaľa (podľa županov Tornallyayovcov).

ObyvateľstvoUpraviť

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Počet obyvateľov: 7.509
maďarská-4.331
  
58 %
slovenská-2.262
  
30 %
nezistená-523
  
7 %
rómska-334
  
4 %
iná-59
  
1 %

Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):

Počet obyvateľov: 7.509
maďarský-4.970
  
66 %
slovenský-1.936
  
26 %
nezistený-537
  
7 %
iný-66
  
1 %

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Počet obyvateľov: 7.509
rímskokatolícke-3.219
  
43 %
bez vyznania-1.288
  
17 %
kalvínske-1.254
  
17 %
nezistené-992
  
13 %
evanjelické-426
  
6 %
jehovistické-133
  
2 %
metodistické-62
  
1 %
gréckokatolícke-60
  
1 %

Kultúra a zaujímavostiUpraviť

 
Pohľad na kostol v Behynciach

PamiatkyUpraviť

Sakrálne pamiatkyUpraviť

  • Reformovaný kostol, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z 15. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli so vstupnou bránou. Kostol bol barokovo upravený v roku 1768, ďalšia úprava sa uskutočnila v rokoch 1894 a 1936 podľa projektu Z. Tornallaya. V interiéri sa nachádza drevený maľovaný strop s rastlinnými motívmi z roku 1786, drevená baroková kazateľnica so sochou pelikána a murovaná empora. Z pôvodných gotických prvkov sa tu nachádza lomený víťazný oblúk a výklenkové pastofórium z doby vzniku kostola.[6] Na empore sa nachádza organ od Tobiáša a Viliama Kirnerovcov zo Spišskej Novej Vsi z roku 1868.[7] Fasády sú členené oknami s lomeným oblúkom, bývalé presbytérium má oporné piliere. Veža je v hornej časti lemovaná lizénovým rámom a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
  • Reformovaný kostol v časti Králik, jednoloďová pôvodne ranogotická stavba s polygonálnym záverom a predstavanou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Od obdobia reformácie, podľa písomných dokladov od začiatku 17. storočia, patrí tento kostol reformovaným veriecim ako fília kostola v Tornali. Po zásadnej barokovej prestavbe z druhej polovice 18. storočia sa nedochovali stredoveké architektonické detaily. V interiéri sa nachádza drevená empora a kazateľnica z obdobia prestavby kostola. Ďalšia prestavba, tentokrát neogotická sa uskutočnila v druhej polovici 19. storočia.[8] Fasády kostola sú hladké s oknami s lomeným oblúkom. Veža je členená kordónovou rímsou, pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová funkcionalistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1932-1933. Autorom projektu je architekt Ľudovít Oelschläger. Interiér je krytý železobetónovým trámovým stropom. Kostol predstavuje striedmu modernistickú hmotu kontrastujúcu s vertikálou veže s priebežným oknom a plochou strechou. Vstup je riešený ako portikus s nárožným stĺpom.[9]
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1931.[10] V interiéri sa nachádza neogotický hlavný oltár. Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami a opornými piliermi. Veža je lemovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.

Ostatné pamiatkyUpraviť

  • Kaštieľ grófa Sentivániho v časti Behynce, jednopodlažná trojtraktová barokovoklasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z 50. rokov 18. storočia. Kaštieľ bol upravovaný na konci 19. storočia a v roku 1902.[11] Momentálne je objekt, ktorého obnova nebola dokončená, opustený a chátra. V interiéri sa nachádzajú kláštorné klenby.[12] Z blokovej stavby vystupuje rizalit ukončený barokovým štítom s erbom lemovaným šiškami. Fasády sú členené lizénovými rámami, okná sú dekorované festónmi v suprafenestrách. Pri kaštieli sa nachádza historický prírodnokrajinársky park.
  • Kaštieľ v časti Starňa, jednopodlažná dvojtraktová neobaroková stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou zo 70. rokov 19. storočia. Stavba bola inšpirovaná francúzskymi barokovoklasicistickými zámkami. Fasády kaštieľa sú členené bosovanými pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Okná majú pôvodné neobarokové mreže. Korunná rímsa trojosového rizalitu má dekoratívne konzoly s festónmi. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku.[13]
  • Klasicistická kúria (Mierová č. 145), jednopodlažná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena E z roku 1834.[14] Deväťosová fasáda je členená lizénovými rámami a oknami s profilovanými šambránami. Okná majú pôvodné košové mreže.
  • Kaštieľ Tornallyayovcov, jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L z prvej polovice 19. storočia. Fasády majú eklektickú úpravu. Stavbe dominuje trojosový rizalit s motívom slepých arkád s portálom. Okná majú atypické dekoratívne šambrány.
  • Mőszova kúria v časti Králik (Alexandra Pentéka č. 5), jednopodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena U z prvej polovice 19. storočia. Stavbe dominuje stredný trojosový rizalit s konvexným zaoblením ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Po bočných stranách kúrie sú jednoosové rizality. Okná majú rímsové nadokenné suprafenestry.[15]

Turistické zaujímavostiUpraviť

Nachádza sa tu plážové kúpalisko, ktoré sa rozprestiera na ploche takmer 2 ha. Umelo vytvorená vodná plocha je napúšťaná vodou z morského oka, ktoré sa nachádza v hĺbke približne 40 metrov a z vrtu minerálnej vody. Vodná plocha má rozlohu cca 15 000 m². Súčasťou areálu kúpaliska je 50 m bazén, ihriská, stravovacie zariadenia, autocamping, parkoviská a pitné pramene minerálnej vody ľudovo nazývanej Šťavica.

ParkyUpraviť

V mestskom parku Zoltánka sa uskutočňujú rôzne športové a kultúrne podujatia. V parku sa nachádzajú takmer tristoročné platany. Zoltánka je triviálny názov parku patriaci kaštieľu, ktorého majiteľom bol v minulosti rod Tornallyayovcov. Posledným majiteľom kaštieľa bol Zoltán Tornallyay, preto sa medzi obyvateľmi rozšíril názov "Zoltánova záhrada - Zoltán-kert", ktorá sa časom skrátila na názov Zoltánku. V parku za kaštieľom sa nachádza kamenná lavica, na operadle ktorej je reliéf zobrazujúci mongolského vojaka, ako s dýkou odtína bradu mladej panne. Povesť totiž hovorí, že pred vpádom Mongolov v roku 1241 celá rodina majiteľov kaštieľa ušla aj so služobníctvom na bezpečné miesto. V kaštieli ostala jediná panna, ktorá nechcela opustiť rodný dom. Mongoli z nej chceli vymôcť priznanie, kde rodina zakopala rodinné šperky a poklady. Keďže nič neprezradila, Tatári jej za trest odťali bradu. Práve na jej hrdinský čin chcel upozorniť spomínaný reliéf na lavici.

Okrem parku Zoltánka sa v meste nachádzajú parky aj na Hlavnom námestí a na Kostolnom námestí.

Hospodárstvo a infraštruktúraUpraviť

 
Radnica

V roku 2006 bol dokončený obchvat mesta Tornaľa. Úsek má dĺžku 10,70 km a nahrádza cestu I/16 prechádzajúcu cez mesto. Výstavba začala v septembri 2003 a úsek uviedli do prevádzky 4. decembra 2006.

DopravaUpraviť

Mesto leží na hlavnej ceste I/16, spájajúcej Zvolen a Košice, resp. Rožňavu a Miskolc v Maďarsku. Cez mesto prechádza tzv. Južná magistrála slovenských železníc a množstvo diaľkových autobusových spojov.

Dôležité firmyUpraviť

Nachádza sa tu strojársky priemysel (Unicorn, LVD S2, Aries2). Niekoľko desiatok rokov tu fungoval aj textilný priemysel (závod Ozeta, neskôr Ozeta Neo ), avšak tento závod bol v roku 2007 zatvorený. Pri ceste do Rimavskej Soboty sa nachádza závod Gemerka, kde sa plní minerálna voda Gemerka.

ŠkolstvoUpraviť

V meste sú dve základné školy v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Základná škola Pavla Jozefa Šafárika - s vyučovacím jazykom slovenským /počet žiakov cca 470/ a Základná škola Ferenca Kazinczyho s vyučovacím jazykom maďarským /počet žiakov cca 800/. V Tornali sa nachádza aj gymnázium a osemročné gymnázium, tiež dve učilištia. Predškolská výchova je zabezpečovaná v troch materských školách, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta: materská škola na ulici Školská č. 4 - 6 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský), materská škola na ulici Pri Majeri - 2 triedna (vyučovací jazyk slovenský a maďarský) a materská škola na ulici Rožňavská 12/24 - 1 triedna (vyučovací jazyk slovenský).

V meste sa nachádza základná umelecká škola a centrum voľného času www.cvctornala.edu.sk/, tiež v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.

Osobnosti mestaUpraviť

RodáciUpraviť

Čestné občianstvoUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Tornaľčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. Tornaľa - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. ANDREJ ŠTAFURA. Historické organy stredného Gemera. Revúca : Quirinus, O.Z., 2016. ISBN 978-80-972541-0-0. Kapitola Tornaľa, s. 42.
  8. Tornaľa - Králik [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  9. Evanjelický kostol v Tornali [online]. Register architektúry. Dostupné online.
  10. Tornaľa - Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. Behynce (Tornaľa) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. Starňa (Tornaľa) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri ajUpraviť

Iné projektyUpraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tornaľa

Externé odkazyUpraviť