Viniansky hrad

hrad na Zemplíne

Viniansky hrad (-normovaný názov[2];iné názvy: hrad Vinné, hrad Vinná) je zrúcanina pôvodne gotického hradu z 13. storočia. Nachádza sa pri obci Vinné v okrese Michalovce.

Viniansky hrad
hrad Vinné, hrad Vinná
zrúcanina hradu
rekonštrukcia Vinianskeho hradu - zrúcaniny
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický
Región Dolný Zemplín (Zemplín)
Okres Michalovce
Obec Vinné
Pohorie Vihorlatské vrchy
Nadmorská výška 325,3 m n. m.
Súradnice 48°49′13″S 21°57′01″V / 48,82019°S 21,95021°V / 48.82019; 21.95021
Štýl gotika, renesancia
Materiál andezit
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup z obce Vinné po turistickej značke
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 807-102/1
807-102/2
 - dátum zápisu 23. 3. 1963
Poloha Vinianskeho hradu na Slovensku
Poloha Vinianskeho hradu na Slovensku
Poloha Vinianskeho hradu v Košickom kraji
Poloha Vinianskeho hradu v Košickom kraji
Wikimedia Commons: Vinné Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Rekonštrukcia a záchrana hradu prebieha od roku 2011, realizuje ju občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta.
Pohľad na zrúcaninu - neskorogotický Sztárayovský palác
Kolorovaná pohľadnica z medzivojnového obdobia - Hrad Vinná u Michaloviec
Panorama z Vinianskeho hradu

Hrad bol postavený na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov v nadmorskej výške 325,3 m n. m.[3] Spomína sa začiatkom 14. storočia, slúžil ako strážny hrad na obchodnej ceste do Poľska spolu s inými blízkymi hradmi – Brekov, Jasenov, Čičva. Zbúraný bol na začiatku 18. storočia. Z hradného vrchu je výhľad na Východoslovenskú nížinu, vidieť mesto Michalovce a Zemplínsku šíravu.

Viniansky hrad bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.[4]

Hradný vrch zaberá Prírodná rezervácia Viniansky hradný vrch, vyhlásená v roku 1984 na výmere 51,96 ha so 4. stupňom ochrany prírody. Prírodná rezervácia bola rozšírená v roku 1988 za účelom ochrany južných svahov hradného vrchu Vinianskeho hradu osídlených teplomilnými lesostepnými a lesnými spoločenstvami s výskytom vzácnych druhov flóry a fauny.[5]

Od roku 2011 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradnej zrúcaniny občianskym združením Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.

Historické názvy upraviť

V stredoveku bol hrad nazývaný Nogmihal, Nagy Mihály.

Dejiny upraviť

Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16. storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17. storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18. storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.

Exteriér upraviť

Prvú stavebnú etapu hradu tvorila výstavba plášťového opevnenia, ku ktorému neskôr pristavali v interiéri, ale aj exteriéri, ďalšie budovy. V prvej etape bola postavená veža a pravdepodobne trojpriestorový palác, ku ktorému sa prichádza z nádvoria. V roku 1335 obsahoval hrad dve veže, jeden palác, jednu starú bránu, kaplnku zasvätenú sv. Margite a dom. V opise z roku 1449 sa uvádza podobné zloženie hradu, veža mala pivnice a štyri podlažia a bola tu aj temnica a dva obytné domy. V poslednej etape hrad veľmi nerozšírili, pretože im to nedovolil terén a tak sa hradu zosilnilo opevnenie.

Súčasný stav upraviť

Nepravidelný, takmer trojuholníkový pôdorys sledujúci terén vyznačujú zachované časti opevnenia, ktoré obklopovali pôvodné nádvorie. Vstup do areálu z východnej strany chránila hranolová veža, dnes sa prechádza popod jej zbytky. Obytné budovy pristavané k východnému opevneniu majú čiastočne zachované renesančné klenby. Na gotickej veži je kamenné kvádrovanie, otvory okien a dvier, ako aj časti starých omietok. V paláci sú stopy po krboch a nike, pod palácom zaklenuté pivničné priestory. Vo vonkajšom múre, ku ktorému pristavali aj hospodárske budovy, je zachovaná výlevka. Hrad doteraz obklopovala sústava mohutných valov a zo strany od Michaloviec bol zarastený len kríkmi – no teraz je hrad sprístupnený, mierne zrekonštruovaný a okolie hradu bolo vyčistené od vegetácie. Tieto zmeny organizovala a financovala obec Vinné.

V súčasnosti je hrad od roku 2011 v rekonštrukcii, badateľné sú pokroky rekonštrukčných prác, ktoré robí občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta. Palác je zastrešený technickou strechou, ktorá je dočasnou stavbou, pre ochranu pred nepriaznivými vplyvmi počasia a následnou deštrukciou. Okolie hradu je vyčistené od náletových drevín a stromov a sprístupnené pre návštevníkov.

Nálezy na hrade upraviť

Medzi nálezmi z archeologického výskumu možno spomenúť objav takmer dvetisíc medených mincí v hlinenom krčahu, pochádzajúcich z rokov 18581860, pestrofarebných renesančných kachlíc, rôznych torz dekoračných častí fasády, kovových kľúčov, hrotov šípov a zvyškov keramiky.

Objavený bol neporušený vinič, ktorého vek sa odhaduje na približne 200 rokov a môže ísť o vzácnu odrodu Neuburg, u nás veľmi zriedkavú. Podľa legendy práve na tomto hrade sa kedysi zachovala iba jediná rastlina v celom Uhorsku.

Turizmus upraviť

 
Turistická tabuľka a smerovka na železničnej stanici Humenné, mesto, ktorá nasmeruje po   modrej turistickej značke pod Viniansky hrad

Hrad a jeho zrekonštruované časti, ako aj mnohé významné objavy, ktoré tu v uplynulých rokoch našli archeológovia, lákajú turistov najmä počas letných prázdnin, keďže je ľahko dostupný z Vinianskeho jazera a rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy, ako Hôrka, Medvedia hora a Kamenec, ktoré sú v danom období plné turistov a z ktorých vedú na hrad turisticky značkované chodníky.

Na Viniansky hrad je možné dostať sa pešo z mesta Humenné, práve tu začína   modrá turistická značka, ktorá prechádza cez obec Jasenov, Jasenovský hrad, obec Porúbka a dovedie turistov k rázcestiu Pod Vinianskym hradom (260 m n. m.), odkiaľ sa vystupuje po   žltej turistickej značke na hrad,   modrá turistická značka pokračuje ďalej do obce Vinné a končí v rekreačnom stredisku Hôrka Zemplínskej šíravy.

Najľahší je výstup z obce Vinné po   modrej turistickej značke k rázcestiu Pod Vinianskym hradom (260 m n. m.), odkiaľ sa pokračuje po   žltej turistickej značke na hrad.

Prístup upraviť

  • po   značke z mesta Humenné cez Jasenovský hrad k rázcestiu Pod Vinianskym hradom (260 m n. m.), odtiaľ po   značke na hrad, trvanie ↑ 5:25 h, ↓ 5:35 h
  • po   značke z obce Trnava pri Laborci, trvanie ↑ 1:10 h, ↓ 0:45 h
  • po   značke z obce Vinné cez rázcestie Pod Vinianskym hradom (260 m n. m.), odtiaľ po   značke na hrad, trvanie ↑ 0:55 h, ↓ 0:45 h
  • po   značke z Vinianskeho jazera, trvanie ↑ 1:15 h, ↓ 1:10 h

Z rekreačných stredísk Zemplínskej šíravy upraviť

Galéria upraviť

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Hrady v okolí upraviť

Referencie upraviť

  1. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-26]. Dostupné online.
  2. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-07]. Dostupné online.
  3. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 6. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2019. ISBN 978-80-8144-220-9.
  4. Register nehnuteľných NKP [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-04-26]. Dostupné online.
  5. Viniansky hrad. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.

Literatúra upraviť

Knihy upraviť

Mapy upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť