Humenné

mesto na Slovensku
O rovnomennom okrese pozri Humenné (okres).

Humenné (rusín. Гуменне, maď. Homonna, nem. Homenau) je mesto na východnom Slovensku v Prešovskom kraji. Je to druhé najväčšie mesto historického Zemplína a zároveň hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum Horného Zemplína.

Humenné
mesto
Námestie slobody
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Región Zemplín
Vodné toky Laborec, Cirocha
Nadmorská výška 157 m n. m.
Súradnice 48°56′09″S 21°54′24″V / 48,935833°S 21,906667°V / 48.935833; 21.906667
Rozloha 28,63 km² (2 863 ha) [1]
Obyvateľstvo 30 450 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 1 063,57 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1317[3]
Primátor Miloš Meričko[4] (nezávislý)
PSČ 066 01
ŠÚJ 520004
EČV (do r. 2022) HE
Tel. predvoľba +421-57
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Kukorelliho 34
066 28 Humenné
E-mailová adresa msu@humenne.sk
Telefón 057 / 786 32 18
Fax 057 / 775 26 67
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Humenné
Webová stránka: humenne.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Humenčan[5]

Poloha upraviť

 
Humenné, v pozadí Vihorlat
 
Panoramatický pohľad na mesto Humenné od severozápadu
 
Pohľad na Humenné z Vihorlatu, v pozadí Vysoké Tatry
 
Humenský zámok

Humenné je okresné mesto na severovýchode Slovenska, vzdialené 485 kilometrov od Bratislavy. Od krajského mesta Prešov je Humenné vzdialené 73 kilometrov a 83 kilometrov od mesta Košice. Nachádza sa na sútoku riek Laborec a Cirocha v nadmorskej výške 157 m n. m.[6] Mesto obklopuje zo severu južný okraj Nízkych Beskýd, z juhu Vihorlatské vrchy s 1 075,5 m vysokou nečinnou sopkou Vihorlat.

Mestom prechádza cesta I/74 (Strážske – Snina) a II/559 (smer Medzilaborce), ako aj železničná trať Michaľany – Łupków a Humenné – Stakčín. Humenné leží 21 km západne od Sniny, 42 km južne od Medzilaboriec, 25 km východne od Vranova nad Topľou a 27 km severne od Michaloviec.

Humenné sa rozkladá v doline obklopenej z každej strany lesmi. Kraj okolo Humenného ponúka množstvo možnosti na turistiku letnú aj zimnú, cykloturistiku ako aj kratšie, ale aj dlhšie prechádzky po okolí. Katastrálne územie mesta Humenné patrí do provincie Východné Karpaty, subprovincie vonkajších  Východných Karpát, oblasti Nízkych Beskýd. Do katastrálneho územia  mesta Humenné zasahujú tri geomorfologické celky, ktorými sú: Ondavská vrchovina, Humenské podolieHumenský Sokol.[7]

Vodné toky upraviť

Laborec (hlavný tok aj s hrádzou), Cirocha, a menšie prítoky Laborca (Ptava, Hlboký potok, Kudlovčanka, Hubková). Laborec je za vyššieho stavu vodnej hladiny ideálnou riekou na splav. Rieka Laborec je symbolom regiónu Zemplín, keďže je riekou, ktorá preteká takmer celým jeho územím zo severu na juh.

Vodné plochy upraviť

Morské oko (tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku) ležiace v neďalekých Vihorlatských vrchoch pod Sninským kameňom z južnej strany a Biokúpalisko Sninské rybníky v rekreačnej oblasti Sninské rybníky ležiace zo severnej, pýšiace sa ocenením NAJ produkt cestovného ruchu Prešovského kraja za rok 2014. Medzi ďalšie patria vodné nádrže Zemplínska šírava, Veľká Domaša, Vinianske jazero vo vzdialenosti 21 – 30 km od Humenného a rybníky v okolí mesta (Hubková, Brestov, Slovenská Volová, Chlmec).

Časti mesta upraviť

 
Námestie slobody (pohľad na fontánu z juhozápadu)
 
Fontána lásky v centre mesta
 
Sídlisko Pod Sokolejom (vzadu)
  • Centrum – námestie Slobody (vrátane ulíc Štefánikova, Gorkého, Kukorelliho, Vihorlatská)
  • Sídliská: Sídlisko I, Sídlisko II, Sídlisko II/A, Sídlisko III, Dubník, Poľana, Pod Sokolejom
  • Ostatné časti: Handrix, Gaštanová, Krámová, Kudlovce, Mierová, Podskalka, Staničná, Suchý Jarok, Valaškovce
  • Bývalé časti mesta (v súčasnosti oddelené): Jasenov, Lackovce, Kochanovce

Dejiny upraviť

Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1317. Oddávna najväčšie mesto Horného Zemplína. V rokoch 1317 – 1684 Humenné patrí šľachtickému rodu Drughetovcov. V 15. storočí uhorský kráľ Matej Korvín udelil Humennému mestské výsady (udelenie pečate a erbu). V 16. storočí malo Humenné 700 obyvateľov. V roku 1610 vznikol na mieste staršieho hradu renesančný kaštieľ s parkom. Po vymretí šľachtického rodu Drughetovcov patrilo mesto šľachtickým rodom Zichyovcom, Althanovcom, Vandernathovocom a začiatkom 19. storočia prešlo do rúk Csákyovcov, následne Andrássyovcov, za ktorých mesto získalo nový impulz rozvoja (nové ulice, nové poštové spojenie, výstavba železničnej trate do Haliče, založenie kúpeľov). V roku 1828 malo mesto 2 666 obyvateľov, v roku 1923 – 4 184 obyvateľov, v roku 1933 – 5 638 obyvateľov.

Symboly mesta upraviť

 
Erb mesta Humenné na fasáde historickej budovy Obecného úradu mesta Humenné
  • Erb – na ploche azúrového štítu strieborné rameno, ktoré drží kľúč zo zlata, vedľa ramena sa nachádza strieborný polmesiac a šesť zlatých šesťcípich hviezd.
  • Vlajka – v tvare obdĺžnika s ukončením tzv. lastovičieho chvosta (pomer 2:3). Chvost siaha do 1/3 dĺžky vlajky zdola. Farby vlajky: žltá, modrá, biela – dvakrát sa opakujúce pásiky.
  • Pečať – erb mesta uprostred, hore nadpis „HUMENNÉ“.

Moderná charakteristika upraviť

Humenné charakterizuje prevažujúci priemyselno – potravinársky komplex doplnený zariadeniami pre šport a kultúru. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do Východných Karpát (Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy, Laborecká vrchovina) aj keď s menej rozvinutým cestovným ruchom. Ku kultivácii mesta prispela upravená pešia zóna v centre mesta s dvomi modernými fontánami a množstvom zelene.

Zaujímavosti a pamätihodnosti upraviť

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom, najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.), obľúbeným Sninským kameňom (1 006,0 m n. m.) a Bukovské vrchy, kde je vyhlásený Národný park Poloniny s najvyšším vrchom Kremenec (1 221,0 m n. m.) na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov (Brekov a Jasenov, na ktorom sa nachádzala peňazokazecká dielňa), trochu ďalej od mesta sú ďalšie dve zrúcaniny hradov (Čičva a Vinné) a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu.

Najvýznamnejšie pamiatky mesta upraviť

Ďalšie historické pamiatky upraviť

 
Gotický kostol v Humennom, 14. stor.
  • Gréckokatolícky chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (barokovo-klasicistická murovaná stavba z roku 1767, obnovená v roku 1875)
  • Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi, užívaný aj Evanjelickou cirkvou a. v. (postavený v neogotickom slohu v roku 1890)
  • Kostol na Kalvárii (postavený v neoklasicistickom slohu v roku 1891)
  • meštianske domy v centre mesta vrátane historickej budovy Obecného úradu
  • mlyn z r. 1926 na ul. Osloboditeľov (v súčasnosti prerobený na obytný dom)

Historické pamiatky v okolí Humenného upraviť

  • V bezprostrednej blízkosti mesta sa nachádzajú zrúcaniny dvoch hradov Brekov a Jasenov. Do 10 km od mesta sa nachádzajú ďalšie dve zrúcaniny hradov – Čičva a Vinné.
  • Eneolitické mohyly cca 3 km od Humenného.
  • Židovský cintorín pri Hubkovej v Humennom.

Ďalšie turistické zaujímavosti upraviť

 
Dobrý voják Švejk v Humennom
 
Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na pešej zóne (1942)
  • Socha dobrého vojaka Švejka z románu Jaroslava Haška od roku 2000 stojí na hlavnej železničnej stanici v Humennom, z ktorej si románová postava dobrý voják Švejk pri návšteve v Humennom na začiatku 20. storočia pila „znamenitú železitú vodu“. V čase odhalenia to bola prvá socha dobrého vojaka Švejka na svete. Autorom sochy je humenský sochár Jaroslav Drotár. Turistická cesta „Po stopách dobrého vojaka Švejka“ vedie z Humenného po železničnej trase cez Radvaň nad Laborcom do poľského mesta Sanok, kde sa nachádza viacero pamiatok na počesť dobrého vojaka Švejka.
  • Socha sv. Jána Nepomuckého v parku na centrálnej pešej zóne (z r. 1942)
  • Busta M. R. Štefánika pri Potoku času na centrálnej pešej zóne (odliatok z torza sochy M. R. Štefánika, ktorá stála v r. 1934 – 52 na dnes neexistujúcom Štefánikovom námestí)
  • Fontána lásky na centrálnej pešej zóne
  • Potok času na centrálnej pešej zóne (umelý potok)
  • Pamätník obetiam II. svetovej vojny na severnom konci centrálnej pešej zóny. Nadpis na pamätníku: "SLOBODA PRINESENÁ JE VZÁCNA ALE SLOBODA VYBOJOVANÁ JE OVELA DRAHŠIA".
  • Juhovýchodne od Humenného kedysi ležali malé kúpele Szirtalja – na mieste donedávna fungujúcej reštaurácie Podskalka.[8]

Obyvateľstvo upraviť

Etnické zloženie obyvateľstva upraviť

  • Slováci – 78,7 %
  • Rusíni – 6,46 %
  • Rómovia – 2,33 %
  • Ukrajinci – 1,16 %
  • Česi – 0,49 %
  • Poliaci – 0,07 %
  • a iní

Zloženie obyvateľstva podľa materinského jazyka upraviť

  • slovenský – 83,90 %
  • rusínsky – 9,12 %
  • rómsky – 3,10 %
  • a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva upraviť

Kultúra a zaujímavosti upraviť

  • Mestské kultúrne stredisko

Folklórne súbory upraviť

  • Kalina
  • Chemlon

Dychové orchestre upraviť

  • Vychodňáre
  • Chemlon
  • Humenčanka

Spevácke zbory upraviť

  • Spevácky zbor humenských učiteľov
  • Spevácky zbor mesta Humenné
  • detský spevácky súbor Nezábudka
  • cirkevné spevácke zbory
  • mužský spevácky zbor Rusinia

Múzeá upraviť

V meste sa nachádza Vihorlatské múzeum a skanzen. V fonde Vihorlatského múzea (v budove renesančného kaštieľa) sa nachádza viac ako stotisíc kusov zbierkových predmetov. Medzi najhodnotnejšie predmety patria nálezy keltských mincí z Ptičieho, nález mincí zo 17. storočia z Topole, unikátne starožitné zbrane a brnenia, barokové ikony, hodnotné obrazy, či pôvodný mobiliár.

Základ prezentácie múzea (od roku 1971) tvorí stála expozícia „Kultúra bývania feudálov“. V roku 1973 bola sprístupnená expozícia novších dejín. V auguste 1984 bola verejnosti sprístupnená expozícia ľudovej architektúry a bývania. Od roku 1989 je súčasťou múzea Galerijná sieň Oresta Dubaya, v roku 1990 pribudla prírodovedná expozícia. Zatiaľ posledným prírastkom je stála výstava z Dejín Rómov na Slovensku.

Galérie upraviť

Pravidelné podujatia upraviť

  • Humenský jarmok
  • Humenské organové dni Štefana Thomána
  • Humenská hudobná jar
  • Jesenný koncertný cyklus
  • Deň múzeí
  • Švejkove pivné dni

Šport upraviť

Veľký športový komplex – športová zóna mesta na Chemlonskej ulici pozostáva z týchto areálov: Krytý zimný štadión, Mestská športová hala, tenisový areál, Mestská plaváreň s letnými kúpaliskami, Futbalový štadión s malou telocvičňou, skateboardové ihrisko a miniihrisko s umelou trávou.

V blízkosti Humenného sa nachádza lyžiarsky vlek Chlm (cca 6 km) pri obci Chlmec s dvomi vlekmi a umelým zasnežovaním, v súčasnosti je nefunkčný.

1. HFC Humenné je slovenský futbalový klub s vyše storočnou tradíciou. Vychoval množstvo výborných hráčov, ktorí reprezentovali Česko-Slovensko a neskôr aj Slovensko.Dňa 16.6.2013 sa mladým humenským futbalistom kategórie U13 podaril fantastický kúsok, keď sa stali majstrami 1. ligy východného slovenska.Ako písali noviny:"na začiatku sezóny iba sen, dnes skutočná realita".

VK Chemes Humenné je druhý najúspešnejší volejbalový klub v histórii samostatného Slovenska a úradujúci štvornásobný volejbalový majster Slovenskej republiky, víťaz slovenského pohára a úspešne pôsobí v medzinárodnej lige MEVZA (Middle European Volleyball Zonal Association), kde v sezóne 2013/2014 skončil na treťom mieste. Hlavným sídlom klubu je Mestská športová hala s kapacitou 1200 sediacich divákov.

1. TC Humenné je hlavný tenisový klub v meste Humenné. Jeho predchodcami bol od roku 1978 klub TJ Zdravotník Humenné, neskôr v rokoch 1980 – 1993 fungoval ako TJ Chemlon Humenné, v rokoch 1993 – 1997 TJ Chemes Humenné. Od roku 2003 klub funguje v novom tenisovom areáli s jedenástimi dvorcami, ktorý je súčasťou športovej zóny na Chemlonskej ulici. Pôvodný tenisový areál "Pod nadjazdom" so šiestimi dvorcami fungoval do roku 1998, kedy bol zbúraný.

Letecko-modelársky klub Humenné má bohatú históriu už od 50. rokov 20. storočia. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska v rôznych kategóriách. V roku 1984 organizoval Majstrovstvá Slovenska raketových modelov, v roku 2011 Majstrovstvá Slovenska upútaných modelov a v roku 2012 Majstrovstvá Slovenska halových modelov[9]. V súčasnosti (12/2012) má klub 22 členov, ktorí sa zaoberajú leteckými a kozmickými modelmi.

1. Atletický klub Humenné má dlhú históriu v tomto meste. Vychoval niekoľkých majstrov Slovenska. Trénuje sa na ZŠ Hrnčiarskej (ihrisko pri Mlyne), tréner Mgr. Marek Lučka trénuje svojich zverencov a dosahuje výkony v oblasti východoslovenska / Slovenska na popredných priečkach. Každý rok sa v okolí Humenného usporadúvala bežecká liga ktorá sa koná v HE a aj v obciach v okolí.

Školstvo upraviť

V súčasnosti sa v Humennom nachádza 10 stredných škôl.

Stredné školy upraviť

Osobnosti mesta upraviť

  • Marián Čišovský - slovenský futbalový obranca
  • Yuri Dojč – slovensko-kanadský umelecký a komerčný fotograf
  • Ladislav Grosman, spisovateľ. Autor novely Obchod na korze, podľa ktorej bol natočený rovnomenný film, ktorý získal v r. 1966 vôbec prvého Oscara v dejinách Česko-Slovenska
  • Štefan Babjak – slovenský operný spevák (barytón)
  • Mikuláš Kočan – slovenský spisovateľ, básnik a dramatik, autor rozhlasových a televíznych hier pre deti a mládež
  • Alexius Toronský – gréckokatolícky kňaz, starosta (1931 – 38) a mešťanosta (1946 – 48) Humenného, zaslúžil sa o rozvoj mesta
  • Mikuláš Klimčák – akademický maliar
  • Mikuláš Petrašovský – spevák
  • Lucia Nimcová – fotografka
  • František La Brotten Gandeľ – básnik a filozof
  • Marián Čekovský – spevák
  • Jaroslav Kmeť – štátny tajomník Ministerstva dopravy a výstavby SR
  • Marek Tomčišák – reprezentant v nohejbale
  • Arthur Beller – prezident najstaršej antverpskej diamantovej burzy Beurs voor Diamanthandel
  • Tomáš Gerich – futbalista, dvojnásobný majster SR
  • Matej Hubaľ – policajt vyznamenaný Medailou za statočnosť pri záchrane ľudského života
  • Pavol Lukáč - slovenský historik a politológ
  • Peter Rusnák – bratislavský gréckokatolícky biskup
  • Tomáš Rada – spevák a člen SĽUK-u
  • Michal Pavlus – hudobník, spevák, klávesák, narodený v Trenčíne, momentálne sa angažuje v rusínskom jazyku. Ocenený Gedliovou medailou za angažovanie v hudbe
  • PhDr. Belo Polla, DrSc. – historik, archivár a archeológ, zakladateľ historickej archeológie na Slovensku
  • MUDr. Andrej Leňo – spoluzakladateľ modernej európskej a slovenskej medicíny, primár chirurgického odd. Nemocnice MUDr. A. Leňu (1946 – 1976)
  • PhDr. Andrej Leňo – slovenský novinár, dramatik a spisovateľ
  • Mgr. Tomáš Leňo – slovenský umelecký fotograf
  • Ján Šmajda – občiansky aktivista, filantrop a propagátor športu
  • Mgr.art. Jaroslav Drotár – sochár
  • František Palonder – režisér, spisovateľ a scenárista, absolvent moskovského filmového inštitútu VGIK (odbor réžia hraného a televízneho filmu)
  • Milena Minichová – slovenská herečka
  • doc. RNDr. Martin Kundrát, PhD – svetovo uznávaný paleontológ, pracoval na Univerzite v Uppsale vo Švédsku, momentálne vysokoškolský učiteľ na UPJŠ Košice (FBERG), spoluobjaviteľ 10 nových druhov dinosaurov a vtákov (Bonapratenykus ultimus, Aerotitan sudamericanus, Orientognathus chaoyngensis a iné)
  • Jana Jurčenková – módna návrhárka
  • Lýdia Eckhardtová – módna návrhárka
  • Viera Čurmová - slovenská spisovateľka
  • Tomáš Šudík - politik a občiansky aktivista
  • Jana Vaľová - Politička a bývalá primátorka mesta Humenné

Partnerské mestá upraviť

Panoráma upraviť

Panoráma mesta

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 179 – 183.
  4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. JÚĽŠ. Humenčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  6. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 6. vyd. Kynceľová : VKÚ Harmanec, s. r. o., 2019. ISBN 978-80-8144-220-9.
  7. Aktuality ::: Úvodná stránka ::: Mesto Humenné ::: www.humenne.sk [online]. www.humenne.sk, [cit. 2019-10-01]. Dostupné online.
  8. Szirtalja - Historické kúpele v Humennom
  9. Stránka letecko-modelárskeho klubu [online]. [Cit. 2012-12-09]. Dostupné online. Archivované 2012-09-08 z originálu.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Humenné

Externé odkazy upraviť