Otvoriť hlavné menu

Laborecká vrchovina

PolohopisUpraviť

Horský krajinný celok leží v oblasti Nízkych Beskýd. Na západe a juhozápade je Laborecká vrchovina ohraničená Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými vrchmi a na severe štátnou hranicou s Poľskom, za ktorou pohorie pokračuje pod názvom Beskid Niski.[1] Výmera lokality je 107 736 ha.

DelenieUpraviť

V ílovcových súvrstviach Laboreckej vrchoviny boli vymodelované zníženiny, na základe ktorých sa vo vrchovine nachádzajú štyri geomorfologické časti:[1]

Brázdy oddeľujú pretiahnuté vyvýšeniny a chrbty s výškami okolo 500 – 800 metrov nad morom.

Povrchový raz Laboreckej vrchoviny sa výrazne odráža i v celkovej štruktúre krajinného obrazu. Jednotlivé pásma vyvýšenín a chrbtov sú spravidla zalesnené a neosídlené. Erózne brázdy sú oproti tomu odlesnené a premenené na polia a trávnaté plochy. Sú pomerne husto osídlené sústrednými vidieckymi sídlami malej a strednej veľkosti

GeológiaUpraviť

Pohorie má príkrovovo-vrásovú stavbu. Tvoria ho ílovcové a pieskovcové súvrstvia rozličnej litologickej povahy a odolnosti (tzv. flyš). Povrch rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd je klasickým príkladom vrchovinového reliéfu. Takmer celé pohorie odvodňuje rieka Laborec.

Laborecká vrchovina je typom flyšového pohoria s príkrovovo-vrásovú stavbou. Na vnútornej juhozápadnej strane ju budujú prvky magurského flyšu račianskej jednotky, tvorené vrchnokriedovými až oligocénnymi ílovcami a pieskovcami. Vonkajšia pohraničná časť pohoria patrí k vonkajšiemu flyšu, k dukelským vrstvám. Vyznačujú sa typickým flyšovým vývojom, ktorá sa prejavuje striedaním paleogénnych pieskovcov a ílovcových súvrství rôznej litologickej povahy a odolnosti. Pohraničný chrbát budujú vrchnokriedové až paleocénne inoceramové vrstvy (ílovce s lavicami vápnitých pieskovcov).

Reliéf Laboreckej vrchoviny sa vyznačuje silnou koreláciou s odolnosťou hornín a štruktúrou. Odolnejšie pieskovcové komplexy sú vypreparované v podobe pretiahnutých vyvýšenín a chrbtov, v ílovcových súvrstviach vytvorili rôzno-denudačné procesy úzke zníženiny, tzv. erózne brázdy. Štruktúra sa prejavuje v ich kulisovitom usporiadaní s osami severozápadného a juhovýchodného smeru

Vrcholy Laboreckej vrchovinyUpraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Laboreckej vrchovine

Amplitúda reliéfu kolíše medzi 101 – 310 m n. m. Laborecká vrchovina predstavuje azda najklasickejší príklad vrchovinného celku na území Slovenska. Povrch má intenzívne rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd, pretiahnutých zo severozápadu a juhovýchod. Nadmorská výška chrbtov sa pohybuje spravidla v hodnotách 500 – 700 m n. m., povrch brázd kolíše medzi 200 – 500 m n. m. Výnimku tvorí len východná časť pohraničného chrbta, ktorá vystupuje až nad 700 – 800 m n. m. Tu leží najvyšší bod pohoria Vysoký grúň s výškou 905 m n. m.[2]

Klimatické podmienkyUpraviť

Južná časť územia patrí do teplej, severnejšia do mierne teplej a najvyššie časti do chladnej klimatickej oblasti. Priemerné januárové teploty sa pohybujú od – 4 °C do – 6 °C, júlové teploty sú od 14 do 17 °C. Priemerné ročné zrážky dosahujú 650 – 900 mm.

VodstvoUpraviť

Pozemné vodyUpraviť

Laborecká vrchovina patrí k úmoriu Čierneho mora. Laboreckú vrchovinu odvodňuje rieka Laborec a čiastočne Ondava. Laborec má významnejšie ľavostranné prítoky než pravostranné.

Ľavostrannými prítokmi sú Čertižnianka, Norisný potok, Habura, Sližov, Borovský potok, Vydranka, Olšava, Belianka.

Pravostranné prítoky sú Rakytovec, Sukovský potok a Stredná.

Laborec je 135 km dlhý pravostranný prítok Latorice. Pramení v Nízkych Beskydách nad obcou Čertižné vo výške okolo 730 m n. m., tečie južným smerom a pod obcou Oborín vo výške 94 m n. m. ústi do Latorice. Väčšie prítoky z ľavej strany Udava a Cirocha, vytvárajú s hlavným tokom nad Humenným vejár. Po prechode Brekovskou bránou preteká Laborec Východoslovenskou nížinou a 16 km nad ústím do Latorice priberá z ľavej strany veľký prítok Uh. Plocha povodia je 4 522 km². Sklon hornej časti toku až po Humenné sa pohybuje v rozmedzí 7-9%, v dolnej časti sa znižuje až na 0,7%.

Podzemné vodyUpraviť

Územie má malé zásoby podzemnej vody, čo vyplýva z vlastností paleogénu. Významnejšími zdrojmi vody sú podzemné vody blízkeho kvartéru. Sú viazané najmä na nivné sedimenty štrkov a pieskov. V priepustných flyšových vrstvách sa zachovali zásoby vody morského pôvodu, medzi ktorými prevládajú naftové soľanky. Soľanky sú silne mineralizované vody s obsahom rozpustných pevných látok viac ako 10 g/l. Prirodzené pramene tejto vody sú veľmi zriedkavé a sú vždy studené. Teplé soľanky sú známe len z hlbinných vrtov. Naftové soľanky boli objavené pri vŕtaní v okolí Medzilaboriec. V katastrálnom území obcí Výrava a Radvaň nad Laborcom sa nachádzajú nevýznamné sírovodíkové pramene(ľudovo volané vajcovky), ktoré využíva miestne obyvateľstvo.

Fauna a flóraUpraviť

 
Rys ostrovid na svojej pozorovateľni

Vegetačný kryt na flyši nie je mimoriadne bohatý na množstvo rastlinných a živočíšnych druhov, vyznačuje sa však niektorými zvláštnosťami. Rastú tu niektoré východokarpatské endemity. V komplexe lesov prevažujú porasty buka, jedle a smreka. V živočíšnej ríši v Laboreckej vrchovine žije niekoľko endemitov medzi chrobákmi a mäkkýšmi. Taktiež tu žije viacero vzácnych druhov vtákov a cicavcov. Z veľkých cicavcov sa môžeme stretnúť s medveďom hnedým, vlkom obyčajným a rysom ostrovidom.

ObyvateľstvoUpraviť

Veľkú časť obyvateľstva Laboreckej vrchoviny tvoria príslušníci Rusínskej menšiny - Rusíni. Prevažnú časť v tomto regióne predstavujú Rusíni západnejšej rečovej orientácie - Pijďaki, kým v Bukovských vrchoch dominujú skôr Pujďaki.

TuristikaUpraviť

Oblasť Laboreckej vrchoviny je ideálna pre vyznavačov alternatívneho aktívneho oddychu. Sú tu výborné možnosti na cykloturistiku. Laborecká vrchovina je výborným hubárskym revírom.

Drevené kostolíkyUpraviť

Jednou z najväčších atrakcií pohoria je niekoľko desiatok fascinujúcich drevených sakrálnych stavieb postavených bez použitia klincov - drevených kostolíkov. V poslednom období sa spájajú do turisticky atraktívnej Drevenej cesty. Niektoré z nich boli zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Zaujímavé miestaUpraviť

Medzi pozoruhodné miesta, ktoré stoja za spomenutie, treba zaradiť mestečko Medzilaborce s unikátnym Múzeom Andyho Warhola (Varcholu), ktorého rodičia pochádzali z Mikovej. V mestečku Svidník, ktoré nie je súčasťou Laboreckej vrchoviny je Múzeum rusínskej kultúry. Zaujímavý je aj Monastier neďaleko Krásneho Brodu, ktorý sa často označuje ako rusínsky Devín. Taktiež ďalšie obce (Volica, Šemetkovce, Havaj, a iné) majú svoje regionálne zaujímavosti.

LiteratúraUpraviť

ReferencieUpraviť

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

Externé odkazyUpraviť