PhDr. Belo Polla DrSc. (* 12. apríl 1917, Humenné – † 16. august 2000, Bratislava) bol slovenský historik, archeológ, archivár a politický väzeň. Je považovaný za priekopníka systematickej historickej archeológie na Slovensku.

Belo Polla
slovenský historik, archeológ, archivár a politický väzeň
Belo Polla
Narodenie12. apríl 1917
Humenné, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie16. august 2000 (83 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma materSlovenská Univerzita
CommonsSpolupracuj na Commons Belo Polla

Život upraviť

Formovali ho osobnosti slovenskej historickej vedy ako Daniel Rapant či Ľ. Novák. Po štúdiu pracoval ako referent v Historickom odbore Matice slovenskej, kde sa venoval slovenským dejinám v druhej polovici 19. storočia a národnostnej otázke. Zároveň bol výkonným redaktorom Historického sborníka. Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol pre svoje názory z Matice slovenskej vyhodený. Vystriedal rôzne zamestnania, napríklad v Pôdohospodárskom archíve pri Povereníctve pôdohospodárstva. Na jar 1950 ho spolu s manželkou zatkli za tzv. podvratnú činnosť. Vo väzení strávil 18 mesiacov a neskôr musel absolvovať nútené práce v uhoľných baniach. V roku 1953 sa stal pomocným zamestnancom na pobočke Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Napriek špičkovým pracovným výsledkom musel z politických dôvodov zo SAV odísť. Od roku 1960 bol zamestnaný v Slovenskom národnom múzeum, kde pracoval až do odchodu do dôchodku. Po páde komunistického režimu sa zaktivizoval a publikoval viaceré nevydané práce a príspevky. Znova sa stal členom Matice slovenskej a pomáhal s obnovením jej Historického odboru. Bol tiež podpredsedom Konfederácie politických väzňov.

Vzdelanie upraviť

Prax upraviť

 
Tabuľa na Obišovskom hrade upozorňujúca, že prvý archeologický výskum tu uskutočnil Belo Polla.
  • 1942 – 1944 – pracovník Archívu Ministerstva vnútra v Bratislave
  • 1944 – 1945 – profesor slovenčiny a dejepisu na Učiteľskej akadémii v Bratislave
  • 1945 – 1948 – pracovník Historického odboru Matice slovenskej v Martine
  • 1948 – 1950 – archivár v Oblastnej pobočke Poľnohospodárskeho archívu v Košiciach
  • 1950 – 1953 – väzeň, neskôr mzdový účtovník
  • 1953 – 1957 – štátny archeologický ústav, pobočka v Košice
  • 1957 – 1960 – vedúci historicko-archeologického oddelenia SAV v Nitre
  • 1961 – 1986 – vedecký pracovník historicko-archeologického oddelenia Slovenského národného múzea v Bratislave.
  • 1989 – 2000 – Historický odbor Matice slovenskej

Na začiatku 60. rokov uskutočnil prvý archeologický výskum na Obišovskom hrade.

Dielo upraviť

Bibliografia B. Pollu obsahuje 435 jednotiek. Okrem knižných prác jeho štúdie nájdeme v Historických zborníkoch Matice slovenskej, Slovenskej lige, v Kultúre, v Nových obzoroch, v Zborníku Slovenského národného múzea – História (zredigoval 25 ročníkov), v Historickom časopise, Vlastivednom časopise, Pamiatkach a múzeách a i.

  • Východoslovenské hrady a kaštiele ; 1956 – spoluautor, ktorej druhé, rozšírené a prepracované vydanie vyšlo roku 1966 a tretie pod názvom Hrady a kaštiele na východnom Slovensku ; v roku 1980
  • Ohlas zrušenia Matice slovenskej na uhorskom sneme ; brožúra, 1944, druhé vydanie 1995
  • PhDr. Štefan Moyses (24. október 1797 – 5. júl 1869) ; monografia, 1947, druhé, rozšírené a prepracované vydanie v roku 1997
  • Historickoarcheologický výskum Bratislavského hradu roku 1958 ; monografia, rotaprint, spoluautor, 1959
  • B. Chropovský, M. Dušek, B Polla: Pohrebiská zo staršej doby bronzovej na Slovensku ; 1960
  • Birituálne füzesabonské pohrebisko v Strede nad Bodrogom ; s. 299–386
  • Bratislavský hrad ; 1960
  • Nitra ; 1961

Odborné samostatné monografie:

  • Stredoveká zaniknutá osada na Spiši Zalužany ; 1962
  • Kežmarok. Výsledky historickoarcheologického výskumu ; 1971
  • Bratislava - Západné suburbium; Výsledky archeologického výskumu ; 1979
  • Košice-Krásna. K stredovekým dejinám Krásnej nad Hornádom ; 1986
  • Archeológia na Slovensku v minulosti ; 1996
  • Archeologická topografia Bratislavy ; monografie, 1991

Cena Bela Pollu upraviť

Historický odbor Matice slovenskej od roku 2024 organizuje dejepisnú súťaž pre žiakov vychodoslovenských stredných škôl o Cenu Bela Pollu. Súťaž vznikla na počest Dr. Bela Pollu a zároveň má pomôcť motivovať mladých ľudí k hlbšiemu záujmu o slovenské dejiny.[1]

Spomienky spolupracovníkov upraviť

"Bol veľkým a príkladným matičiarom moysesovsky zjednocujúcim a podnecujúcim. Hoci žil a pôsobil v rozdielnych spoločenských systémoch, dokázal si za každých okolností zachovať morálne hodnoty, ku ktorým bol vychovaný a zostal im verný. Jeho dielo je trvalým prínosom pre slovenskú historiografiu a (najmä historickú) archeológiu."[2]

- prof. PhDr. Richard Marsina, DrSc.

"Prežíval som jeho radosti z vydarenej práce, ale i bolesti. Vždy počas letných prázdnin zavítal na výskum Kláštoriska, kde medzi mladými ľuďmi - tzv. stromármi bol 'ujo Belo' otcom všetkých, dobrým radcom so zmyslom pre vážnosť v živote, ale i úsmev. Stal sa pre nich vzorom a ideálom, ale i dôstojnosťou aktivizovanej ľudskosti. Skrátka, bol osobnosťou a osobnosti sa vždy nasledujú."[3]

- doc. PhDr. Michal Slivka, CSc.

"Boli sme kameňom, na ktorom sa stavia aj terajšia naša štátna prítomnosť. Hanbím sa, čo naváľala história na našu ťažkú dobu... Belko náš, statočný a verný druh, vyslovujem Ti vďaku za vernosť ideálom, ktoré prežili zlobu doby a prežijú aj krivenie pravdy. Nezviedli nás hrozby, nezlákali lákadlá, nezastrašia ani hlasy tých, čo nemajú odvahu poznať pravdu a slúžiť pravde"[4]

- z listu PhDr. Imricha Kružliaka Belovi Pollovi

Referencie upraviť

  1. PRVÝ ROČNÍK CENY BELA POLLU [online]. [Cit. 2024-04-14]. Dostupné online.
  2. MARSINA, Richard. Belo Polla (1917 - 2000). Historický časopis (Bratislava: Historický ústav Slovenská akadémia vied), 2000, roč. 48, čís. 3, s. 580-581.
  3. SLIVKA, Michal. K osemdesiatinám PhDr. Bela Pollu, DrSc.. Historický zborník (Martin: Matica slovenská), 1997, roč. 7, čís. 1, s. 143-144.
  4. VANČO, Stanislav. Historik a archeológ Belo POLLA zostal sám sebou napriek zlobe čias [online]. Matica slovenská, [cit. 2004-01-08]. Dostupné online.

Externé odkazy upraviť