Sobrance
Sobrance (maď. Szobránc, nem. Sobranz) sú okresné mesto v Košickom kraji.
Sobrance | ||
mesto | ||
Námestie slobody
| ||
|
||
Štát | Slovensko | |
---|---|---|
Kraj | Košický kraj | |
Okres | Sobrance | |
Región | Zemplín | |
Vodný tok | Sobranecký potok | |
Nadmorská výška | 122 m n. m. | |
Súradnice | 48°44′43″S 22°10′52″V / 48,745278°S 22,181111°V | |
Rozloha | 10,68 km² (1 068 ha) [1] | |
Obyvateľstvo | 5 827 (31. 12. 2023) [2] | |
Hustota | 545,6 obyv./km² | |
Prvá pís. zmienka | 1334 | |
Primátor | Ján Sklár[3] (nezávislý) | |
PSČ | 073 01 | |
ŠÚJ | 523089 | |
EČV (do r. 2022) | SO | |
Tel. predvoľba | +421-56 | |
Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Štefánikova 23 073 01 Sobrance | |
E-mailová adresa | primator@sobrance.sk | |
Telefón | +421 949 617 796 | |
Fax | 056 / 652 24 10 | |
Poloha mesta na Slovensku
| ||
Interaktívna mapa mesta
| ||
Wikimedia Commons: Sobrance | ||
Webová stránka: sobrance.sk | ||
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
Freemap Slovakia: mapa | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Polohopis
upraviťMesto leží v severovýchodnej časti Východoslovenskej roviny, na Sobraneckom potoku. Od Košíc vedie k ukrajinskej hranici cez Sobrance cesta I/19, severným smerom vedie II/582. Michalovce ležia 20 km západne, Veľké Kapušany 35 km juhozápadne a Užhorod 18 km juhovýchodne.
Dejiny
upraviťArcheologické vykopávky dosvedčujú osídlenie už v neolite. Prvá písomná zmienka pochádza z konca júla v roku 1284 (pod menom Vasaros Tyba). Druhá písomná zmienka je z 16. augusta 1334 (podľa niektorých je tento údaj mylný[4]). Mestské práva boli udelené v roku 1351. Podľa Ferdinanda Uličného je prvá zmienka o Sobranciach až z roku 1409[5] a dôvodom pre vznik obce boli obchodné aktivity Tibavského panstva.[4] Počas prvej Česko-slovenskej republiky a znovu od roku 1996 boli Sobrance okresným mestom. Počas druhej svetovej vojny boli v rokoch 1939 – 1945 anektované Maďarskom. Mesto a okolie sa stalo koncom roka 1944 na niekoľko mesiacov bojiskom a väčšina budov bola zničená či poškodená.
Obyvateľstvo
upraviťEtnické a jazykové zloženie obyvateľstva
upraviťúdaje:[6]
Sčítanie 2011 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 5981 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 85,35 % | |||
rómska (*18.6 %) | 8,18 % | |||
nezistená | 4,92 % | |||
rusínska,ukrajinská | 0,87 % | |||
iná | 0,68 % | |||
*údaj: Atlas rómskych komunít z roku 2013
Sčítanie 2011 (materinský jazyk v %):
Počet obyvateľov: 5981 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenský | 84,33 % | |||
rómsky | 7,76 % | |||
nezistený | 5,57 % | |||
rusínsky,ukrajinský | 1,57 % | |||
iný | 0,77 % | |||
Sčítanie 2001 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 6262 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 95,37 % | |||
nezistená | 2,48 % | |||
rómska | 0,91 % | |||
rusínska,ukrajinská | 0,62 % | |||
česká,moravská | 0,51 % | |||
iná | 0,11 % | |||
Sčítanie 1991 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 5754 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská | 96,00 % | |||
rómska | 2,68 % | |||
iná | 0,76 % | |||
rusínska,ukrajinská | 0,56 % | |||
Sčítanie 1930 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 1775 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská,česká | 74,87 % | |||
židovská | 13,69 % | |||
maďarská | 5,80 % | |||
iná | 4,45 % | |||
rusínska | 0,68 % | |||
nemecká | 0,51 % | |||
Sčítanie 1921 (národnosť v %):
Počet obyvateľov: 1479 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenská,česká | 73,02 % | |||
iná | 13,26 % | |||
maďarská | 12,64 % | |||
rusínska | 1,08 % | |||
Sčítanie 1910 (jazyk v %):
Počet obyvateľov: 1463 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenský | 55,23 % | |||
maďarský | 37,18 % | |||
nemecký | 5,74 % | |||
iný | 1,85 % | |||
Sčítanie 1880 (jazyk v %):
Počet obyvateľov: 1410 | ||||
---|---|---|---|---|
slovenský | 52,13 % | |||
maďarský | 27,23 % | |||
nemecký | 16,60 % | |||
iný | 0,43 % | |||
Náboženské zloženie
upraviťúdaje: [6]
Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 5981 | ||||
---|---|---|---|---|
rímskokatolícke | 45,93 % | |||
gréckokatolícke | 33,59 % | |||
ateisti a nezistené | 13,13 % | |||
pravoslávne | 3,56 % | |||
kalvínske | 1,99 % | |||
luteránske | 0,99 % | |||
iné | 0,81 % | |||
Sčítanie 1910 (vierovyznanie v %):
Počet obyvateľov: 1463 | ||||
---|---|---|---|---|
rímskokatolícke | 36,50 % | |||
gréckokatolícke | 33,08 % | |||
židovské | 20,78 % | |||
kalvínske | 9,09 % | |||
luteránske | 0,55 % | |||
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Váradyho vila, jednopodlažná trojtraktová neorenesančná stavba na pôdoryse gréckeho kríža z obdobia pred rokom 1882. Úpravami prešla po roku 1945 a v 60. rokoch. Nachádza sa v areáli sobraneckých kúpeľov.[7] Fasáde vily dominuje trojosový portikus členený polostĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasády sú dekorované priebežným pásovaním a nárožnou bosážou. Nad oknami sú umiestnené rímsové frontóny nesené konzolami.
- Russayova vila, dvojpodlažná trojtraktová modernistická stavba s prvkami secesie na nepravidelnom pôdoryse z obdobia po roku 1919.[8] Objektu dominuje nárožná valcová veža, ktorá je na poschodí otvorená vo forme loggie a ukončená zvnovitou helmicou.
-
Váradyho vila
-
Russayova vila
Múzeá
upraviťGitarové múzeum
upraviťV meste sa nachádza gitarové múzeum so zbierkou obsahujúcou vyše 1000 gitár, z ktorých okolo 250 je vystavených. Múzeum mapuje kompletný vývoj a výrobu elektrofonických gitár v Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne a je európskym unikátom. Založil ho Ján Ferko. Exponáty pochádzajú z obdobia rokov 1947 až 1989. Jedným zo zaujímavých exponátov je gitara Resonet Grazioso (Futurama III), model na akom hrával George Harrison, člen legendárnej skupiny Beatles z počiatkov jeho hudobnej kariéry, či gitara Petra Jandu zo skupiny Olympic.[9]
Zaujímavosti
upraviť- Gréckokatolícky Chrám svätých sedmopočetníkov, je jedným z dvoch chrámov zasvätených týmto svätcom na Slovensku. Ide o moderný chrám s mohutnou kupolou, jeho architektúra je však inšpirovaná tradičnou byzantskou architektúrou (pôdorys v tvare kríža, centrálna kupola)
- Sobranecké kúpele, nachádzajú sa v severne časti mesta.
Osobnosti mesta
upraviťRodáci
upraviť- Angel Dark (* 1982), herečka a modelka
- Elemír Csere (* 1917 – † 1992), priekopník amatérskeho astronomického hnutia na Slovensku.
- Gabriel Maxim (* 1926 – † 2011), inžinier a samostatný výskumný pracovník Telefonaktiebolaget L. M. Ericsson v Stockholme, spisovateľ a majiteľ vydavateľstva Maxims Förlag v Stockholme, cestovateľ a fotograf.
- Michal Kükemezey (* 1923 – † 1988), kaplán Dómu sv. Alžbety, ktorý bol pochovaný na miestnom cintoríne.
- Hanka Maximová (* 1976), speváčka skupiny Akropola
- Stanislav Gaňa (* 1979), riaditeľ legislatívy a milostí Kancelárie prezidenta SR, ústavný právnik a vysokoškolský pedagóg na Univerzite Komenského v Bratislave
Partnerské mestá
upraviťPozri aj
upraviťReferencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b História mesta Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine na sobrance.sk
- ↑ ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X. S. 210 – 212.
- ↑ a b Štatistický úrad Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-30]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Gitarové múzeum