Východoslovenská rovina

Východoslovenská rovina je geomorfologický celok, zaberajúci rovinatú časť Východoslovenskej nížiny, ktorá leží na juhovýchode Slovenska.

Východoslovenská rovina
nížina
geomorfologický celok
Rovina z Vinianskeho hradu
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický kraj, Prešovský kraj
Okresy Trebišov, Vranov nad Topľou, Michalovce, Sobrance
Nadradená
jednotka
Východoslovenská nížina
Susedné
jednotky
Východoslovenská pahorkatina
Zemplínske vrchy
Podradené
jednotky
Trebišovská tabuľa
Malčická tabuľa
Iňačovská tabuľa
Závadská tabuľa
Sobranecká rovina
Senianska mokraď
Medzibodrocké pláňavy
Kapušianske pláňavy
Laborecká rovina
Ondavská rovina
Latorická rovina
Bodrocká rovina
Súradnice 48°37′S 21°55′V / 48,62°S 21,91°V / 48.62; 21.91
Najvyšší bod Tarbucka[1]
 - výška 278 m n. m.
Najnižší bod Klin nad Bodrogom
 - výška 94 m n. m.
Časti Východoslovenskej roviny
Časti Východoslovenskej roviny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nachádza sa v povodí dolných tokov riek Ondava, Uh, Laborec a Latorica, pričom spojením Ondavy a Latorice vzniká rieka Bodrog. Z juhovýchodu tu zasahuje aj rieka Tisa.

Podložie tvoria naplavené sedimentárne horniny (íly, ílovce, piesky, pieskovce, štrky, zlepenec a i.) z holocénu.

Významnými mestami v tejto oblasti sú: Trebišov, Michalovce, Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec a Sobrance.

Delenie

upraviť

Východoslovenská rovina sa delí na 12 podcelkov, ktoré zahŕňajú 3 časti:[2]

Referencie

upraviť
  1. Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  • JURIGOVÁ, Margita (ed.). Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986. Obojstranný mapový list.
  • KODROVÁNER, Juraj – BERTANOVÁ, Jana – ČUKA, Peter. Slanské vrchy – Veľká Domaša: Textová časť. 2. vyd. Harmanec: Vojenský kartografický ústav, 2003. 30 s. Edície turistických máp 1:50 000. s. 5.
  • KOŠTÁLIK, Ján. Príspevok ku štúdiu genézy a stratigrafie eolických pieskov južnej časti Východoslovenskej nížiny. In Geographia Cassoviensis. ISSN 1337-6748. 2009, roč. 3, č. 2, s. 81-91.
  • MAZÚR, Emil – LUKNIŠ, Michal. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Bratislava: Slovenská kartografia, 1986.