Veľký vrch (geomorfologická časť)

Veľký vrch[1] je geomorfologická časť Trebišovskej tabule, podcelku Východoslovenskej roviny.[2] Chrbát pahorkatiny vystupuje nad pravým brehom Ondavy, južne od Trebišova.[3]

Veľký vrch
geomorfologická časť
Východoslovenskej roviny
Veľký vrch v Brehove
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Trebišov
Časť Východoslovenskej roviny
Hranice Trebišovská tabuľa, Ondavská rovina, Latorická rovina
Mestá Brehov, Sirník, Hraň
Rieka Ondava
Súradnice 48°30′54″S 21°47′28″V / 48,515°S 21,791°V / 48.515; 21.791
Najvyšší bod Veľký vrch
 - výška 272 m n. m.
Najnižší bod okraj územia
 - výška cca 100 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Východoslovenskej roviny
Poloha územia v rámci Východoslovenskej roviny
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Veľký vrch tvorí severo-južne orientovaný masív, nápadne vystupujúci na západe strednej časti Východoslovenskej roviny, v južnej polovici podcelku Trebišovská tabuľa.[2] Východným úpätím preteká rieka Ondava, do ktorej odteká voda z takmer celej tejto oblasti, len južný okraj odvodňuje potok Ošva, ústiaci už do rieky Bodrog.[4] Najvyšším vrchom je Veľký vrch (272 m n. m.) v južnej časti, o niečo nižšie Podhorie (239 m n. m.) dominuje strednej a Avaš (237 m n. m.) severnej časti.[4] Osobitne chránené lokality sa tu nenachádzajú.[4]

Územie leží v Košickom kraji, v okrese Trebišov a zasahuje na katastrálne územie obcí Hraň, Sirník a Brehov.[5] Strednou časťou pahorkatiny prechádza cesta II/552, spájajúca Novosad a Oborín, na ktorú sa pripájajú cesty z tunajších obcí.[5][6]

Geológia

upraviť

Z geologického hľadiska je táto časť tvorená andezitovými vulkanitmi obdobia stredného miocénu a je v podstate súborom lávových prúdov.

Turizmus

upraviť

Nie sú tu žiadne značené turistické chodníky, no lokalita poskytuje možnosti na nenáročné prechádzky a cykloturistiku.[5]

Referencie

upraviť
  1. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
  3. Zemplínske vrchy – Latorická rovina. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  4. a b c TM 148 Zemplínske vrchy – Latorická rovina – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
  5. a b c mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-01]. Dostupné online.
  6. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 108.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť