Hraň
obec na Slovensku v okrese Trebišov
Hraň (v minulosti Garaň, Garaňa, maď. Garany, Garány)[5] je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Nachádza sa tam aj kopec Stuchla. V psychiatrickej liečebni tu prebýval tu aj významný komik Adrián Horňák.
| Hraň | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Vodné toky | Trnávka, Ondava |
| Nadmorská výška | 106 m n. m. |
| Súradnice | 48°32′41″S 21°47′19″V / 48,5447°S 21,7885°V |
| Rozloha | 17,4 km² (1 740 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 551 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 89,14 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1331[3] |
| Starosta | Helena Zuskáčová[4] (KDH) |
| PSČ | 076 03 |
| ŠÚJ | 528366 |
| EČV (do r. 2022) | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hraň | |
| Webová stránka: hran.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
upraviťObec leží uprostred Východoslovenskej nížiny pri sútoku riek Trnávky a Ondavy vo výške 106 m n. m.
Dejiny
upraviťHraň patrila v 14. storočí tamojším zemanom, nepochybne však v 14. a 15. storočí šľachticom z Lučenca a v druhej polovici 16. storočia postupne Bátoriovcom a Várdaiovcom.
Do písomností je v 14. a 15. storočí zaznamenaný ako Garan, od 16. storočia Garany, čo bol maďarizovaný tvar staršieho slovenského názvu Graň. Maďarčina ho zachovala ešte s hláskou g, ktorá sa v slovenčine od 13. storočia zmenila na h.[3]
Kultúra a zaujímavosti
upraviťPamiatky
upraviť- Almášiovský kaštieľ, dnes Detská psychiatrická liečebňa, dvojpodlažná historizujúca stavba s prvkami anglickej neogotiky na nepravidelnom pôdoryse z rokov 1901-1903. Na tomto mieste stál pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia, ktorý bol neskôr barokovo upravený. Časť staršej stavby bola využitá pri úprave na súčasný kaštieľ. Podľa legendy ho gróf prehral v kartách. Od roku 1934 tu sídlil Ústav pre duševne chorú mládež. Počas druhej svetovej vojny internačný tábor pre poľských utečencov, neskôr koncentračný tábor pre maďarských politických väzňov. Po druhej svetovej vojne tu v roku 1952 zriadili Detský ošetrovací ústav.[6] Fasády kaštieľa sú hladké, čiastočne z režnej tehly a hrázdenia. Okná majú kamenné ostenia.
- Rímskokatolícky kostol Nájdenia svätého kríža, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1756-1757. Nachádza sa uprostred obce v ohradenom areáli. Kostol nechal postaviť Ján Okoličáni.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
- Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a mierne predstavanou vežou z roku 1792. Úpravami prešiel v rokoch 1842-1850. Ďalšia úprava sa uskutočnila v roku 1912.[8] Interiér je zaklenutý korýtkovou klenbou. Veža kostola je členená pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ a b ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 173 – 174.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
- ↑ Hraň [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Rímskokatolícky kostol [online]. Oficiálne stránky obce Hraň. Dostupné online. Archivované 2019-01-10 z originálu.
- ↑ Hraň [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
Externé odkazy
upraviť