Petr Janda (spevák)
Petr Janda (* 2. máj 1942, Praha) je český rockový spevák, skladateľ, gitarista. Je vlastníkom nahrávacieho štúdia a vydavateľstva. Petr Janda je dlhoročným frontmanom skupiny Olympic, je autorom jej viacerých hitov: „Únos“, „Slzy tvý mámy“ a patrí medzi legendy v histórii česko-slovenskej populárnej hudby.
Petr Janda | |
---|---|
Petr Janda
| |
Základné informácie | |
Popis umelca | český rockový spevák, skladateľ, gitarista |
Narodenie | 2. máj 1942 (82 rokov) Praha, Česko |
Žáner | pop-rock, rock and roll |
Hrá na nástrojoch | gitara, spev |
Súvisiace články |
Olympic |
V rokoch 1992 – 1997 bol Petr Janda predsedom českého výboru Ochranného svazu autorského (OSA).
Hudobná kariéra
upraviťPetr Janda pochádzal z typickej hudobníckej rodiny, jeho matka hrala na klavír a otec na husle, niekedy si doma spolu zahrali a otec brával malého Petra na husľové koncerty. S bratom Jirkom chodil Petr dva roky spievať do zboru Bambini di Praga, Bohumila Kulínského a ako deväťročný sa začal skôr s otcom neskôr u huslistu Symfonického orchestru Československého rozhlasu, Vojtěcha Freita, učiť hrať na husliach. Časom Petr Janda vystupoval s husľovým kvartetom, potom, ako 14-15 ročný, s jedným kúpeľným orchestrom.
V tomto období začínala vo svete stúpať popularita rock and rollu. Keď mal Petr 14 rokov, doniesol mu jeho učiteľ gitaru. Peter ako šestnásťročný skúšal s kamarátom vybrnkávať inštrumentálne piesne. Peter nemal učiteľa hry na gitaru, bol samouk, akordy sa učil intuitívne. Jeho kamarátom bol neskorší redaktor rádia Slobodná Európa, Milan Langr, ktorý dostával z Anglicka hudobné albumy. Od neho mal svoj prvý rokenrolový singel „Hound Dog“ od Elvisa Presleyho. Petr s ďalšími kamarátmi organizoval v týchto časoch večierky, ktoré sa nazývali rockabilly party. Večierky im neskôr zarazila polícia, no záujem o rokenroll Petrovi zostal.
Chvíľu hrával s jedným dixielandovým súborom na gitaru, a s druhým na klarinet. Prvá rokenrolová skupina, do ktorej sa dostal mala názov Sputnik, neskôr to bol Big-Beat Quintet (Pavel Chrastina, Jan Antonín Pacák, Jan Reiner a saxofónista Jan Obermayer). Po asi dvoch rokoch Reiner odišiel na základnú vojenskú službu a Chrastina šiel hrať do hudobného združenia, hrávajúceho po ľudových zábavách, ktoré malo názov „Karkulka“ (Karlínský kulturní kabaret). Janda pôvodne do tejto kapely ísť hrať nemienil, no nakoniec sa k nej pripojil.
Karkulka, ktorá si zmenila názov na Olympic, bola sprievodnou kapelou, s ktorou vystupovalo viacero vtedy začínajúcich českých spevákov (Yvonne Přenosilová, Naďa Urbánková, Miki Volek, Pavel Bobek, Pavel Šváb, Josef Laufer). Janda bol vtedy dobrý kamarát s Jiřím Štajdlom, ktorý požiadal Karla Mareša, režiséra divadla Semafor, o angažmán. Skupina Olympik hrala potom asi na päťdesiatich predstaveniach Semaforu s názvom Ondráš podotýká.
So spevákom Karlom Gottom Olympik nahral pieseň „Adresát neznámý“, ktorá bola covververzoiu skladby „From Me To You“ od skupiny The Beatles. Z obdivovateľov rock and rollu sa čoskoro stali stúpenci bigbítu začiatku 60. rokov a skupina sa rozhodla osamostatniť a hrať iba s jedným spevákom, Mikim Volkom. Prvým veľkým hitom skupiny Olympik bola pieseň „Dej mi víc své lásky“.
Éra skupiny Olympic bola oficiálne ukončená dvakrát, no skupina sa na koncertné pódiá vracia. Petr Janda je aj hudobným producentom. Má svoje vlastné hudobné štúdio Propast, v ktorom nahrával Peter Nagy (album Peter Nagy duety, ale aj košická skupina No Name v ňom nahrala svoje dva albumy.[1]
Napriek tomu, že iní lídri známych skupín na svete často nahrávajú svoje sólové albumy pomerne často, Peter Janda nahral počas svojej kariéry iba dva takéto projekty. Prvý album, Co je dobrý a co zlý mu vyšiel až v roku 1998, druhý s názvom Jednou jó, jednou né o desať rokov neskôr. Na druhom albume je aj duet s jeho dcérou, Martou (* 13. apríl 1974), ktorá je speváčkou nemeckej kapely Die Happy.[2]
Sólová diskografia
upraviť- 1998 – Co je dobrý a co zlý
- 2008 – Jednou jó, jednou né
Referencie
upraviťZdroj
upraviťExterné odkazy
upraviť