Herliansky gejzír
Herliansky gejzír je vzácny studený gejzír, nachádzajúci sa v obci Herľany (okres Košice-okolie) na úpätí Slanských vrchov, v starom kúpeľnom areáli kúpeľov Herľany-Rankovce. Je aktívny nepretržite od roku 1872, pričom do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe. Momentálne je okrem neho aktívny ešte studený gejzír v nemeckom Andernachu, na Ukrajine[1] a ďalšie podobné gejzíry sú na Islande. Gejzír bol v roku 1987 vyhlásený za národnú prírodnú pamiatku[2], a od roku 2002 je na predbežnom zozname Svetového dedičstva UNESCO[3].
| Herliansky gejzír | |
| národná prírodná pamiatka | |
 Začiatok erupcie gejzíra, 29. apríl 2018
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Košice-okolie |
| Obec | Herľany |
| Súradnice | 48°48′04″S 21°28′39″V / 48,801111°S 21,4775°V |
| Vznik | 1987 |
| - posledná novelizácia | 1996 |
| Správa | ŠOP - Prešov |
| Kód | 542 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Herľany Geyser | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou (vrtom hlbokým 404,5 metra). Samovoľne strieka do výšky 22 metrov s periódou 34-36 hodín, erupcia trvá približne 25 minút. Teplota vystrekovanej vody je 14-18°C a voda je silne mineralizovaná. Priemerná výdatnosť je 25-30 litrov vody za sekundu. [4]
História
upraviťZa zrod môže Herliansky gejzír ďakovať rozkvetu miestnych kúpeľov v 19. storočí, pre ktoré bolo treba zabezpečiť dostatok liečivej minerálnej vody. Vtedajšie Maďarské kráľovské ministerstvo financií touto úlohou poverilo známeho banského inžiniera Viliama Zsigmondyho, bratislavského rodáka a špecialistu na prieskum minerálnych a úžitkových artézskych vôd.
Vrt sa začal hĺbiť v roku 1870. Prvý horizont podzemnej vody bol v hĺbke 111 m. Keď vrt dosiahol hĺbku 172 m, nastala prvá erupcia do výšky 4 m a trvala 5 minút. Bolo to 16. 8. 1872. Ďalšia erupcia nasledovala 4. 7. 1873 z hĺbky 275 m. Bola taká silná, že prerazila strechu vrtnej veže vysokej 20 m. Nasledujúca erupcia bola 17. 12. 1873 a opakovala sa už častejšie. Keď vrt dosiahol hĺbku 330 m (15.-25. 10. 1874) voda eruptovala neprestajne 10 dní do výšky až 112 m. Po tejto erupcii sa už začala predlžovať ďalšia periodicita erupčných cyklov. Vrt sa skončil 6. 5. 1875 v hĺbke 404,5 m.
Podľa priemerných údajov erupčnej činnosti Herlianský gejzír za 120 rokov svojej aktivity eruptoval vyše 40 000 ráz a v tomto časovom období z útrob zeme pri erupčnej činnosti vystreklo na povrch 20 miliónov m3 mineralizovanej vody, ktorá by naplnila bazén vel'ký 2 x 2 km a hlboký 5 metrov.
História Herlianskeho gejzíra vrátane modelu vrtného zariadenia, ktoré pri prieskumných prácach používal Viliam Zsigmondy, sú zdokumentované v Zsigmondyho múzeu vo Visegráde v Maďarsku.[4]
Technické a chemické údaje
upraviťVrt do hĺbky 351 m zapažuje kolóna pažníc s vnútorným priemerom 10,3 cm. Spodná časť vrtu - v hĺbke od 351 do 404,5 m, kde bol navŕtaný hlavný artézský horizont, nie je zapažená. V r. 1980 bola vykonaná oprava zrubu fontány gejzíra.
Pri erupcii je mineralizovanou vodou na povrch vynášaný ílovitý sediment. Podľa chemického rozboru, vykonaného v r. 1995, je voda z Herlianského gejzíra stredne mineralizovaná, natrium-chlorido-bikarbonátového typu. Podl'a klasifikácie platnej normy je to prírodná voda hydrouhličitano-chloridová, sódna, uhličitá, sírna hypotonická. Pri erupcii vykazuje nárast teploty od 10 °C do 17,8 °C, ďalej nárast vodivosti vody a obsahu CO2. Celková mineralizácia dosahuje 6350,32 mg/l. Celková objemová aktivita alfa dosahuje 1,40 ± 0,47 Bq na liter vody, aktivita beta dosahuje 1,52 ± 0,33 Bq na liter vody, čo nasvedčuje zvýšenej rádioaktivite, ktorá je u väčšiny minerálnych vôd bežným javom.[4]
Erupcie
upraviťEnergiou spôsobujúcou erupciu je oxid uhličitý vystupujúci z podložia pozdĺž tektonických zlomov. Pochádza sčasti z vulkanitov a sčasti z mezozoických karbonátových súvrství. Čas medzi erupčnými periódami závisí od zrážkovej činnosti. Pri väčších zrážkach sa skracuje a naopak. Celkove však gejzír postupne stráca na sile a čas medzi erupciami sa predlžuje.
Erupčné intervaly boli spočiatku 8-9 hodinové, neskôr 18-20 hodinové a mali výdatnosť 21-36 litrov vody za sekundu. Do roku 2016 sa interval medzi erupciami zvýšil na 34-36 hod., a voda striekala už len do výšky 7-15 metrov. V roku 2016 bol zrekonštruovaný z finančných prostriedkov envirofondu SR a Technickej univerzity Košice. Výška erupcie gejzíra je po oprave okolo 22 metrov, erupčná činnosť trvá 25 min. a priemerná výdatnosť je 25-30 litrov vody za sekundu.
Čas erupcie sa predpokladá podľa poslednej známej erupcie a zverejňuje sa na oficiálnych stránkach obce Herľany. Je však len orientačný - vypočítavaný v intervale 34-36 hod.[4]
Referencie
upraviť- ↑ Herľany [online]. . Dostupné online.
- ↑ Herliansky gejzír. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Geyser in Herlany (2002) [online]. UNESCO. Dostupné online.
- ↑ a b c d MEDIA, webex. Obec Herľany : Samospráva : Národná prírodná pamiatka Herliansky gejzír | Herliansky gejzír - národná prírodná pamiatka [online]. www.herlany.ocu.sk, [cit. 2017-10-02]. Dostupné online. Archivované 2017-10-03 z originálu.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Herliansky gejzír
Externé odkazy
upraviť
- Herliansky gejzír – obec Herľany
- Herliansky gejzír Archivované 2008-08-04 na Wayback Machine – sacr.sk
- Herliansky gejzír v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
- Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky