Stakčín
Stakčín je obec na Slovensku v okrese Snina. Obec sa nachádza v údolí rieky Cirocha, medzi Sninou a Starinou, pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec. Je obkolesená na juhu južným úpätím masívu Nastaz, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov a Vihorlatským pohorím. Obec je vstupnou bránou do Národného parku Poloniny.
Stakčín | |
obec | |
Stakčín
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Snina |
Región | Zemplín |
Vodný tok | Cirocha |
Nadmorská výška | 260 m n. m. |
Súradnice | 49°00′05″S 22°13′48″V / 49,001318°S 22,230062°V |
Rozloha | 167,75 km² (16 775 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 350 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 14,01 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1317 |
Starosta | Dušan Kolcun[3] (HLAS-SD) |
PSČ | 067 61 |
ŠÚJ | 520829 |
EČV (do r. 2022) | SV |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad SNP 574/6 067 61 Stakčín |
E-mailová adresa | stakcin@stakcin.eu |
Telefón | 057767 43 09 |
Fax | 057767 43 09 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Stakčín | |
Webová stránka: stakcin.eu | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ulice
upraviťSlovenského národného povstania, Dlhá, Duchnovičova, Parková, Sadová, Ševčenkova, Švermova, Záhradná, Československej armády, Fučíkova, Lesná, Cirkevná, Dobrianskeho, Partizánska, Mieru, Duklianska
Vodné toky
upraviťDejiny
upraviťO osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do Uble pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku 1964.
V roku 1317 daroval Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi početné rozsiahle územné majere. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku 1492.
V 2. polovici 14. storočia sa do Stakčína prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so šoltýsom a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku 1492 je zachovaná prvá písomná zmienka o obci Stakčín. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisateľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov) na čele s Fedorom Hlavatým, rodákom z Ruskej Volovej. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj Hricov syn Miha zo Stakčína.
V 15. – 16. storočí v obci existovala pravoslávna cerkev, ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty.
V roku 1600 tu bolo obývaných 61 domov, 1 – 2 domy šoltýsov, dom farára a chrám. V roku 1612 sa v Stakčíne nachádzal vodný mlyn a píla. V rokoch 1641 – 1645 sa rozšírila epidémia cholery, ktorá takmer o polovicu znížila počet obyvateľov. Následkom toho sa zhoršili sociálne pomery, rozšírilo zbojníctvo. V roku 1657 roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke povstanie „Ruthénske“ (Rusínske). V roku 1660 bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.
V roku 1703 sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do Rákociho povstania, lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva. V roku 1728 sa spomínajú dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva. V roku 1725 žil v obci 1 arendátor. V roku 1772 bol postavený gréckokatolícky chrám a súčasne aj fara.
V roku 1806 bol vlastníkom Stakčínskeho panstva barón Johan Fröhlinch. V rokoch 1812 – 1818 v obci pôsobil gréckokatolícky kňaz Vasiľ Duchnovič (otec Alexandra V. Duchnoviča).
7. októbra 1944 počas oslobodzovania obce bola jej časť vypálená, úplne zničených bolo 114 a ťažko poškodených 147 domov.[4]
V roku 1957 bol zbúraný gréckokatolícky chrám z roku 1772. Príčinou bolo likvidácia gréckokatolíckej cirkvi (po akcii P) komunistami a násilné presadzovanie pravoslávia. V marci 1959 bola dokončená výstavba novej modernej školy. V roku 1994 bol posvätený novopostavený gréckokatolícky chrám Pokrovu (Ochrany) presvätej Bohorodičky. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi.
Názvy obce
upraviťKultúra a zaujímavosti
upraviťStavby a pamiatky
upraviť- Pravoslávny chrám svätej Trojice - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí v byzantskom štýle. Slúži ako chrám pre pravoslávnych veriacich v obci.
- Gréckokatolícka cerkev Ochrany (Pokrovu) presvätej Bohorodičky - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí na pôvodných základoch chrámu z roku 1772, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom. Slúži ako chrám pre gréckokatolíckych veriacich v obci.
- Rímskokatolícky kostol svätého Pia X. postavený v roku 1995.
Hospodárstvo a infraštruktúra
upraviťDoprava
upraviťObyvatelia obce si môžu vybrať z dvoch druhov dopravy: autobusovú alebo vlakovú.
- Autobusová doprava celkový počet autobusových zastávok v obci je 8.
- Vlaková doprava obec má jednu železničnú stanicu, ktorá je najvýchodnejšou vlakovou stanicou na Slovensku. Železnica v obci existuje už od roku 1909 kedy bola dokončená trať medzi Humenným, Sninou a Stakčínom.
Priemysel
upraviťV obci pôsobí poľnohospodárska a strojnícka spoločnosť.
Školstvo
upraviťV obci sa nachádza jedna ZŠ s MŠ. Výstavba novej modernej školy bola dokončená v marci 1959.
Referencie
upraviť- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 84.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stakčín