Stakčín

Stakčín je obec na Slovensku v okrese Snina. Obec sa nachádza v údolí rieky Cirocha, medzi Sninou a Starinou, pri sútoku potokov Ternovec a Oľchovec. Je obkolesená na juhu južným úpätím masívu Nastaz, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov a Vihorlatským pohorím. Obec je vstupnou bránou do Národného parku Poloniny.

Stakčín
obec
Stakčín
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Snina
Región	Zemplín
Vodný tok	Cirocha
Nadmorská výška	260 m n. m.
Súradnice	49°00′05″S 22°13′48″V
Rozloha	167,75 km² (16 775 ha)
Obyvateľstvo	2 350 (31. 12. 2023)
Hustota	14,01 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1317
Starosta	Dušan Kolcun (HLAS-SD)
PSČ	067 61
ŠÚJ	520829
EČV (do r. 2022)	SV
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Obecný úrad SNP 574/6 067 61  Stakčín
E-mailová adresa	stakcin@stakcin.eu
Telefón	057767 43 09
Fax	057767 43 09
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Stakčín
Webová stránka: stakcin.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Ulice

Slovenského národného povstania, Dlhá, Duchnovičova, Parková, Sadová, Ševčenkova, Švermova, Záhradná, Československej armády, Fučíkova, Lesná, Cirkevná, Dobrianskeho, Partizánska, Mieru, Duklianska

Vodné toky

• Cirocha
• Oľchovec
• Kolonička
• Chotinka
• Ternovec

Dejiny

O osídlení tejto oblasti už v dobe bronzovej, teda v období na prelome 2. a 1. tisícročia pred naším letopočtom, naznačuje nález zachovalej bronzovej sekerky s tuľajkou a s uškom, zdobenej plastickými rebrami. Našla sa juhovýchodne od Stakčína, blízko cesty vedúcej do Uble pri výkopových prácach pre elektrické vedenie v roku 1964.

V roku 1317 daroval Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi početné rozsiahle územné majere. Medzi darovanými bola aj dedina Stakčín. Pričom v darovacej listine je o nej prvá správa z roku 1492.

V 2. polovici 14. storočia sa do Stakčína prisťahovalo početné rusínske obyvateľstvo so šoltýsom a postupne nadobudlo v dedine úplnú prevahu. Syn tamojšieho šoltýsa bol od roku 1492 členom zbojníckej a zločineckej skupiny. Práve z roku 1492 je zachovaná prvá písomná zmienka o obci Stakčín. V bardejovskom archíve sa nachádza list, v ktorom odosielatelia vypovedali bardejovským mešťanom nepriateľstvo za popravu svojich druhov. Pisateľom bola zbojnícka družina (mala 50 členov) na čele s Fedorom Hlavatým, rodákom z Ruskej Volovej. Prvé údaje sú zachované z 30.3.1492, keď zbojnícka družina prepadla panské majetky pri Svidníku. V zozname sa nachádza aj Hricov syn Miha zo Stakčína.

V 15. – 16. storočí v obci existovala pravoslávna cerkev, ale písomné správy sú až od 17. storočia. Stakčínske valašské domácnosti boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 8,5 porty.

V roku 1600 tu bolo obývaných 61 domov, 1 – 2 domy šoltýsov, dom farára a chrám. V roku 1612 sa v Stakčíne nachádzal vodný mlyn a píla. V rokoch 1641 – 1645 sa rozšírila epidémia cholery, ktorá takmer o polovicu znížila počet obyvateľov. Následkom toho sa zhoršili sociálne pomery, rozšírilo zbojníctvo. V roku 1657 roľníci odopreli poslušnosť pánovi a vzniklo roľnícke povstanie „Ruthénske“ (Rusínske). V roku 1660 bol v Stakčíne zákonom chránený dubový lesík, ktorý obhospodarovala hostonická kúria a stakčínska píla, ktorá dodávala dosky a trámy pre humenský kaštieľ.

V roku 1703 sa občania Stakčína a okolitých obcí zapojili do Rákociho povstania, lebo sa nazdávali, že získajú svoje staré práva. V roku 1728 sa spomínajú dve hájovne, ktoré slúžili pre ochranu lesov a boli majetkom panstva. V roku 1725 žil v obci 1 arendátor. V roku 1772 bol postavený gréckokatolícky chrám a súčasne aj fara.

V roku 1806 bol vlastníkom Stakčínskeho panstva barón Johan Fröhlinch. V rokoch 1812 – 1818 v obci pôsobil gréckokatolícky kňaz Vasiľ Duchnovič (otec Alexandra V. Duchnoviča).

7. októbra 1944 počas oslobodzovania obce bola jej časť vypálená, úplne zničených bolo 114 a ťažko poškodených 147 domov.

V roku 1957 bol zbúraný gréckokatolícky chrám z roku 1772. Príčinou bolo likvidácia gréckokatolíckej cirkvi (po akcii P) komunistami a násilné presadzovanie pravoslávia. V marci 1959 bola dokončená výstavba novej modernej školy. V roku 1994 bol posvätený novopostavený gréckokatolícky chrám Pokrovu (Ochrany) presvätej Bohorodičky. Chrám bol postavený na pôvodných základoch chrámu, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi.

Názvy obce

• 1567 – Ztaxin
• 1773 – Strakcžín
• 1808 – Stakčín (maď. Sztakcsin, Takcsány)

Kultúra a zaujímavosti

Stavby a pamiatky

Pravoslávny chrám svätej Trojice

Rímskokatolícky kostol svätého Pia X.

• Pravoslávny chrám svätej Trojice - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí v byzantskom štýle. Slúži ako chrám pre pravoslávnych veriacich v obci.
• Gréckokatolícka cerkev Ochrany (Pokrovu) presvätej Bohorodičky - stavba, ktorá bola postavená v 20. storočí na pôvodných základoch chrámu z roku 1772, ktorý zbúrali v 50-tych rokoch po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi komunistickým režimom. Slúži ako chrám pre gréckokatolíckych veriacich v obci.
• Rímskokatolícky kostol svätého Pia X. postavený v roku 1995.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Pamätná tabuľa osadená pri príležitosti storočnice otvorenia železničnej trate Humenné - Stakčín

Obyvatelia obce si môžu vybrať z dvoch druhov dopravy: autobusovú alebo vlakovú.

• Autobusová doprava celkový počet autobusových zastávok v obci je 8.
• Vlaková doprava obec má jednu železničnú stanicu, ktorá je najvýchodnejšou vlakovou stanicou na Slovensku. Železnica v obci existuje už od roku 1909 kedy bola dokončená trať medzi Humenným, Sninou a Stakčínom.

Priemysel

V obci pôsobí poľnohospodárska a strojnícka spoločnosť.

Školstvo

V obci sa nachádza jedna ZŠ s MŠ. Výstavba novej modernej školy bola dokončená v marci 1959.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stakčín

Externé odkazy

• Oficiálny web