Konzervativizmus

Konzervativizmus (z lat. conservare = zachovať) je politická ideológia vyznávajúca tradičné kultúrne, ekonomické (súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov) a politické hodnoty, odmietajúca radikálny spôsob zmeny aktuálnych spoločenských pomerov.[1] Vo všeobecnosti tento termín znamená odmietanie zmien, lipnutie na starom, opatrné alebo umiernené správanie a/alebo konvenčný životný štýl.

Konzervativizmus
Príbuzné smery
Kultúrny · Fiškálny · Zelený · Liberálny · Libertarianistický · Národný · Neo- · Nová pravica · Paleo- · Náboženský · Sociálny · Tradicionalistický · Kresťanská pravica
Pozri aj
Zoznam konzervatívcov

Konzervatívne strany

Konzervativizmus na Slovensku
z  d  u

Politická ideológiaUpraviť

Základom ideológie je uprednostňovanie inštitúcií a praktík, ktoré sa vyvíjali postupne a dlhší čas.[2] Konzervatívci ich pokladajú za znak stability a funkčnosti a preferujú ich pred abstraktnými ideálmi, ktorých funkčnosť nie je dokázaná.[2][3]

Vláda by pri vytváraní zákonov podľa konzervatívcov mala rešpektovať životný štýl väčšiny obyvateľov a nemala by sa ho násilím snažiť pretransformovať.[2]

Konzervatívci sú tiež zastáncami tradičných kultúrnych a sociálnych hodnôt a štátnych inštitúcií (konzervatívci veria, že ľudia sa prirodzene riadia svojimi pudmi, takže sú potrebné reštrikcie vo forme zákonov, aby spoločnosť mohla fungovať).[2] Keďže foriem konzervativizmu je viacero, niektoré atribúty sa môžu v jednotlivých formách od seba navzájom líšiť. Niektorí konzervatívci napríklad uprednostňujú celospoločenské záujmy pred záujmami jednotlivca, kolektivizmus, zatiaľ čo iní si svoju ideológiu stavajú na princípoch individualizmu.[4]

Pojem konzervatizmus v politike sa prvýkrát objavil ako reakcia na zmeny spôsobené Francúzskou revolúciou, teda koncom 18. storočia. Za významného intelektuála, ktorý položil základy pre ideológiu konzervativizmu sa považuje Brit Edmund Burke.[2] Burke bol zastancom konštitucionalizmu a parlamentarizmu[5] a jeho ideológia sa stala základom pre konzervativizmus najmä v Spojenom kráľovstve a USA. Inde v Európe sa pojem konzervativizmus v 19. storočí chápal hlavne ako obhajoba monarchie a rigidných hodnôt na rozdiel od reforiem. Zástancom tejto formy konzervativizmu bol najmä Francúz Joseph de Maistre, ktorý za najideálnejšiu formu vlády považoval absolutistickú monarchiu s veľkým vplyvom cirkvi na chod štátu.[2]

Dnes konzervatívci vytvárajú republikánske strany a kresťansko-demokratické strany. Typickým príkladom je britská Konzervatívna strana (Conservative Party).

Konzervativizmus možno rozdeliť na:

  • Mierny konzervativizmus - charakterizovaný pragmatizmom, schopnosťou akceptovať isté zmeny, avšak určité tradičné hodnoty považuje za nedotknuteľné
  • Silný konzervativizmus - silne konzervatívni síce neuznávajú niektoré konzervatívne výstrelky, avšak zmeny akceptujú až vtedy, ak už práve prebiehajú a vykazujú perspektívne dobré výsledky
  • Ultrakonzervativizmus - hraničiaci s iracionalitou, ultrakonzervatívci v zásade odmietajú akékoľvek novoty a zmeny

ReferencieUpraviť

  1. Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok H – L. Bratislava : Veda, 2011. 1087 s. Dostupné online. ISBN 978-80-224-1172-1.
  2. a b c d e f conservatism. In: Encyclopaedia Britannica. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
  3. ECCLESHALL, Robert et al. Political Ideologies: An Introduction. 3. vyd. [s.l.] : Routledge, 2003. ISBN 978-0415236782. S. 49.
  4. conservatism. In: MCLEAN, Iain et al. Concise Oxford Dictionary of Politics. 4. vyd. [s.l.] : Oxford University Press, 2018. ISBN 9780199670840.
  5. Edmund Burke. In: Encyclopaedia Britannica. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.

Iné projektyUpraviť

Externé odkazyUpraviť