Michigan

O iných významoch výrazu Michigan pozri Michigan (rozlišovacia stránka).

Michigan je štát Spojených štátov v regiónoch Veľkých jazier a Upper Midwest. Jeho názov pochádza z odžibvejského slova mishigami, čo znamená „veľká voda“ alebo „veľké jazero“. S počtom obyvateľov približne 10 miliónov je Michigan desiatym najľudnatejším štátom, jedenástym najrozsiahlejším štátom podľa rozlohy a najväčším podľa rozlohy východne od rieky Mississippi. Jeho hlavným mestom je Lansing a najväčším mestom je Detroit. Mesto Detroit patrí medzi najľudnatejšie a najväčšie metropolitné ekonomiky v krajine.

Michigan
Vlajka Pečať Ostatné štáty USA
Prezývka štátu	The Wolverine State, The Great Lakes State
Hlavné mesto	Lansing
Najväčšie mesto	Detroit
Guvernér	Gretchen Whitmer (D)
Rozloha
Poradie	11. miesto
Celková	250 493 km²
Súš	147 255 km²
Voda	103 687 km²
% vody	41,5 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie	10. miesto
Obyvateľov	9 883 635
Rok sčítania	2018
Hustota obyvateľov
Poradie	17. miesto
Hustota	obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie	26. v poradí
Dátum	26. január 1837
Geografické údaje
Zemepisná šírka	41°41' severnej šírky až 48°18' s. š.
Zemepisná dĺžka	82°7' západnej dĺžky až 90°25' z. d.
Šírka	621 km
Dĺžka	734 km
Nadmorská výška
Najvyššia	603 m n. m.
Stredná	270 m n. m.
Najnižšia	174 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna	Východná: UTC-5/-4
ISO 3166-2	US-MI

Michigan je jediný štát, ktorý sa skladá z dvoch polostrovov. Dolný polostrov má tvar palčiaku. Horný polostrov (často nazývaný aj „U.P.“) je od Dolného polostrova oddelený úžinou Mackinac, asi 8 km dlhým kanálom, ktorý spája Hurónske jazero s Michiganským jazerom. Mackinac Bridge spája polostrovy. Michigan má najdlhšie sladkovodné pobrežie zo všetkých politických útvarov na svete a je ohraničený štyrmi z piatich Veľkých jazier a jazerom svätej Kláry. Má tiež 64 980 vnútrozemských jazier a rybníkov.

Táto oblasť bola tisíce rokov obsadená sledom indiánskych kmeňov. Obývaný domorodcami, Métismi a francúzskymi prieskumníkmi v 17. storočí bol vyhlásený za súčasť kolónie Nového Francúzska. Po porážke Francúzska vo francúzskej a indiánskej vojne v roku 1762 sa región dostal pod britskú nadvládu. Po porážke Británie v americkej vojne za nezávislosť prenechala Británia toto územie novým nezávislým štátom. Táto oblasť bola súčasťou väčšieho severozápadného teritória až do roku 1800, kedy sa západný Michigan stal súčasťou Indianskeho teritória. Michiganské teritórium vzniklo v roku 1805, ale na severnej hranici s Kanadou sa dohodlo až po britsko-americkej vojne. Michigan bol prijatý do Únie v roku 1837 ako 26. štát; taktiež ako slobodný. Čoskoro sa stal dôležitým centrom priemyslu a obchodu v oblasti Veľkých jazier a obľúbeným cieľom emigrantov na konci 19. a na začiatku 20. storočia; prisťahovalectvo z mnohých európskych krajín do Michiganu bolo v tom čase tiež najrušnejšie, najmä pre tých, ktorí emigrovali z Fínska, Macedónska a Holandska.

Hoci Michigan vyvinul rozmanitú ekonomiku, je všeobecne známy ako centrum amerického automobilového priemyslu, ktorý sa na začiatku 20. storočia vyvinul na hlavnú ekonomickú silu. Sídlia v nej tri hlavné automobilové spoločnosti v krajine (ktorých ústredie je v Metro Detroit). Horný polostrov je síce riedko osídlený, ale je dôležitý pre cestovný ruch kvôli bohatstvu prírodných zdrojov. Dolný polostrov je centrom priemyselnej výroby, lesníctva, poľnohospodárstva, služieb a špičkových technológií.

Dejiny

Pozri aj: Časová os dejín Michiganu a Dejiny Michiganu

Keď pricestovali prví európski prieskumníci, najľudnatejšími kmeňmi boli Algonkinovia, medzi ktorých patrili skupiny Anišinabe v Odžibve (v USA označovaný ako „Chippewa“), Odaawaa/Odawa (Ottawa) a Boodewaadamii/Bodéwadmi (Potawatomi). Tieto tri národy mierovo koexistovali ako súčasť voľnej konfederácie zvanej Rada troch ohňov. Najväčší boli Odžibvejovia, ktorých počet sa odhaduje na 25 000 až 35 000 obyvateľov.

Odžibvejovia vznikli na hornom polostrove Michiganu a v severnom a strednom Michigane a obývali tiež Ontário a južnú Manitobu v Kanade; a taktiež severný Wisconsin a severnú a stredosevernú Minnesotu. Ottawovia žili predovšetkým na juh od Mackinacskej úžiny v severnom, západnom a južnom Michigane, ale tiež v južnom Ontáriu, severnom Ohiu a východnom Wisconsine. Potawatomiovia žilo v južnom a západnom Michigane, a taktiež v severnej a strednej Indiane, severnom Illinoise, južnom Wisconsine a v južnom Ontáriu. Ďalšími kmeňmi Algonkinoviov v Michigane na juhu a východe boli Mascoutenovia, Menomineeovia, Miamiovia, Saukovia a Meskwakiovia (Fox). Wyandotovia v tejto oblasti hovorili po Iroquoiansky; boli historický známy pre Francúzov ako Huróni.

17. storočie

Francúzski voyageurovia a coureurs des bosiovia preskúmali a usadili sa v Michigane v 17. storočí. Prvými Európanmi, ktorí sa dostali do Michiganu, boli expedícia Étienne Brûlé v roku 1622. Prvá stála európska osada bola založená v roku 1668 na mieste, kde Père Jacques Marquette založil Sault Ste. Marie v Michigane ako základňu pre katolícke misie. Misionári v rokoch 1671 – 1675 založili odľahlé stanice v Saint Ignace a Marquette. Jezuitskí misionári boli indiánskym obyvateľstvom tejto oblasti dobre prijatí, s malými problémami alebo nepriateľstvom. V roku 1679 postavil Robert Cavelier, Sieur de la Salle Fort Miami v dnešnom St. Joseph. V roku 1691 založili Francúzi v dnešnom meste Niles obchodnú stanicu a Fort St. Joseph pozdĺž rieky St. Joseph.

Mestá

Hlavným mestom Michiganu je Lansing, ktorý má 114 947 obyvateľov.

Tabuľka najväčších miest v Michigane:

Poradie	Mesto	Populácia
1	Detroit	916 952
2	Grand Rapids	193 627
3	Warren	134 223
4	Sterling Heights	127 349
5	Ann Arbor	115 092
6	Lansing	114 947
7	Flint	114 662
8	Clinton Township	96 253
9	Livonia	93 931
10	Dearborn	89 252

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michigan

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michigan na anglickej Wikipédii.